Wikipédia:Odporúčané články (2021)
2004 - 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024
2021[upraviť | upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
1/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Medveď jaskynný (Ursus spelaeus) je druh medveďa, ktorý žil v Európe počas pleistocénu. Z veľkej časti Eurázie vymizol pred 20 000 až 30 000 rokmi až nakoniec úplne vyhynul pred 10 000 rokmi. K ich zániku viedol skôr komplexný súbor faktorov ako jediný faktor.
Meno jaskynný/spelaeus je odvodené od veľkého množstva nálezov fosílií v jaskyniach. Medveď obýval nízke horské oblasti, a to najmä v oblastiach bohatých na vápenecové jaskyne. Zdá sa, že sa vyhýbali otvoreným pláňam, preferovali zalesnené oblasti alebo terény na hranici lesa. Viaceré jaskyne v Strednej Európe majú pozostatky jaskynných medveďov, na Slovensku je to napríklad Važecká jaskyňa, Medvedia jaskyňa v Jánskej doline alebo Medvedia jaskyňa v Suchej doline.
Jaskynný medveď mal veľmi širokú klenutú lebku so strmým čelom. Jeho tlsté telo malo dlhé stehná, masívne holene a dovnútra smerujúce nohy, čo je podobná kostrová štruktúra ako má medveď hnedý. Boli porovnateľnej veľkosti s najväčšími súčasnými medveďmi. Priemerná hmotnosť samcov bola od 400 do 500 kg, samice vážili 225 až 250 kg.
2/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Thriller je šiesty štúdiový album amerického speváka Michaela Jacksona. Album bol vydaný hudobným vydavateľstvom Epic Records dňa 30. novembra 1982, t. j. tri roky po predošlom Jacksonovom úspešnom projekte s názvom Off the Wall. Na albume Thriller sa nachádzajú skladby podobných hudobných žánrov ako na Off the Wall, vrátane funku, post-disco, soulu, soft rocku, R&B a popu, no témy textov piesní sú temnejšie, niekedy paranoické až nadprirodzené.
Rozpočet nahrávania albumu, ktoré sa konalo v štúdiách Westlake Recording Studios v Kalifornii, bol 750 000 amerických dolárov. Producentom nahrávania bol Quincy Jones. Michael Jackson je autorom štyroch z deviatich skladieb albumu. Po vydaní jeho prvého singlu „The Girl Is Mine“ niektorí pozorovatelia predpokladali, že album Thriller bude hudobnou nahrávkou s menším hitovým potenciálom, no po zverejnení ďalšieho singlu s názvom „Billie Jean“ sa album vyšplhal na vrcholy hudobných rebríčkov viacerých krajín.
3/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Wellington je hlavné mesto a významný prístav Nového Zélandu. Nachádza sa na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Ide o najjužnejšie položené hlavné mesto sveta. Žije v ňom okolo 180 000 obyvateľov, spoločne s okolitými mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvoria tretiu najväčšiu aglomeráciu Nového Zélandu s celkovým počtom okolo 386 000 obyvateľov. Mesto bolo založené anglickými osadníkmi v roku 1840, status hlavného mesta prevzalo po Aucklande o 25 rokov neskôr. Vo Wellingtone sídlia najvyššie štátne inštitúcie Nového Zélandu ako parlament, vláda a najvyšší súd.
Mesto je z troch strán obklopené morom, takže jeho prístav hrá dôležitú ekonomickú úlohu. Vzhľadom na vysokú tektonickú aktivitu v oblasti Nového Zélandu bol Wellington vo svojej histórii niekoľkokrát zasiahnutý silnými zemetraseniami. V roku 1855 vyvolalo zemetrasenie desaťmetrovú cunami, ktorá zrovnala wellingtonský prístav so zemou. Podnebie v oblasti je pomerne vyrovnané so značným úhrnom zrážok, ktorý je najvyšší v zimných mesiacoch. V horách západne od mesta sa budujú veterné elektrárne.
Obyvateľstvo Wellingtonu tvoria z najväčšej časti Európania, vysoko sú zastúpení Aziati. Počet pôvodných novozélandských obyvateľov, Maorov, je oproti priemernému zastúpeniu na Novom Zélande výrazne menší. Populácia Wellingtonu je v porovnaní s obyvateľstvom celého Nového Zélandu pomerne mladá, ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer tri štvrtiny populácie mesta. Vysoká je aj úroveň vzdelanosti a ročné príjmy wellingtonských domácností.
4/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Space Shuttle bol kozmický program NASA pilotovaných raketoplánov Space Shuttle. Trval od roku 1972, kedy začal, do roku 2011.
Z technologického hľadiska sa tento program úplne odlišoval od všetkých predchádzajúcich amerických pilotovaných kozmických programov (Mercury, Gemini, Apollo). Zatiaľ čo kozmické lode v týchto programoch mohli letieť do vesmíru len raz a vynášali ich nosné rakety, Space Shuttle bol sčasti znovupoužiteľný a pri pravidelnej údržbe a modernizácii mal byť schopný absolvovať až 50 letov. Zároveň bol jedinou kozmickou loďou schopnou vynášať posádku aj objemný náklad do vesmíru súčasne. Pôvodné plány počítali so znovupoužiteľnosťou celého stroja, ale náklady na vývoj takéhoto kozmického dopravného prostriedku by boli priveľké. Projekt sa v úvodnej fáze niekoľkokrát menil a konečná realizácia sa dostávala do sklzu najmä kvôli rozpočtovým problémom.
Program Space Shuttle bol tiež najdlhšie trvajúcim americkým kozmickým programom a programom s najväčším množstvom letov. Do jeho ukončenia v júli 2011 sa uskutočnilo 135 letov. Dva lety skončili haváriou, pri ktorej zahynuli v oboch prípadoch sedemčlenné posádky strojov. Napriek tomu program Space Shuttle pretrval a jeho posledným veľkým cieľom bolo dobudovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
5/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Bob Dylan, vlastným menom Robert Allen Zimmerman, (* 24. máj 1941, Duluth, Minnesota, USA) je americký spevák, hudobný skladateľ, básnik a maliar. Je považovaný za jednu z hlavných postáv piatich desaťročí histórie populárnej hudby. Najviac významných diel z tvorby Boba Dylana pochádza zo 60. rokov, kedy začal neformálne reagovať a protestovať proti situácii v Amerike. Bol v tom čase označený za „hlas generácie“. Viacero jeho songov ako je napríklad „Blowin' in the Wind“, či „The Times They Are a-Changin'“ sa stali hymnami dvoch amerických hnutí Afro-američanov za občianske práva v rokoch 1955 – 1968 a odporu proti vojne vo Vietname. V roku 1965, potom ako sa z folkového hudobníka jeho hudobný štýl podriadil rozmachu využívania elektrických hudobných nástrojov, nahral svoj hit, šesť-minútový singel „Like a Rolling Stone“. Táto pieseň je na vrchole zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v novembri 2004 publikoval časopis Rolling Stone.
6/2021[upraviť | upraviť zdroj]
New York je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1624 ako obchodné stredisko New Amsterdam (hol. Nieuw-Amsterdam – Nový Amsterdam) a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy.
V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Má ročný hrubý domáci produkt približne 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.
7/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Bedřich Smetana (* 2. marec 1824, Litomyšl – † 12. máj 1884, Praha) bol český hudobný skladateľ, tvorca českej národnej hudby.
Narodil sa v pomerne zámožnej rodine. Jeho otec František Smetana mal rád hudbu, nadšene amatérsky pestoval komornú hudbu a syna Bedřicha zasvätil do jej tajov už v štyroch rokoch, neskôr ho ale zveril do starostlivosti obchodníka Jana Chmelíka, ktorý riadil hudobné produkcie pre grófa Valdštejna. Smetana sa učil hrať na husliach a neskôr na klavíri. Svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval v Litomyšli v šiestich rokoch. Ešte v Litomyšli začal komponovať i jednoduché kúsky, prvá dochovaná skladba – nedokončený kvapík D dur – však vznikla až v Jindřichovom Hradci.
8/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Katedrála svätého Martina alebo Dóm svätého Martina je pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Bratislave (jedným z najväčších na Slovensku) a od 14. februára 2008 hlavným chrámom novovzniknutej Bratislavskej arcidiecézy (do tohto obdobia bol konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy). Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po Hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom hlavného mesta Slovenska.
9/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Anatolij Kralickij (vlastným menom Alexander Fjodorovič Kralickyj; * 12. február 1835, Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 11. február 1894, Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol mních baziliánskeho rádu svätého Bazila Veľkého, cirkevný činiteľ, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf a významná osobnosť národného obrodenia Rusínov. Popri Alexandrovi Duchnovičovi a Alexandrovi Pavlovičovi sa stal najvýznamnejším spisovateľom karpatskorusínskej literatúry druhej polovice 19. storočia.
Anatolij Kralickyj je autorom viac ako 400 vedeckých, publicistických a literárnych titulov. Svoje diela publikoval aj pod rôznymi pseudonymami a kryptonymami. Svoju literárnu tvorbu začal v 60. rokoch 19. storočia. Patril k slovanofilom a usiloval sa o presadenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorá ovplyvňovala spoločensko-politický život inteligencie v tomto čase. Pôsobil v období romantizmu a realizmu. Bol hlavným predstaviteľom karpatorusínskeho romantizmu. V jeho romantických dielach sa postavy nepodrobia osudu, snažia sa pomáhať druhým bez viery v nadprirodzené sily, čo bolo dôkazom viery Anatolija Kralického v silu národa a lepšie vlastnosti človeka. Presadzoval úprimnosť a lásku, nie odlúčenosť i samostatnosť ako iní romantici. Anatolij Kralickyj pod vplyvom realizmu napísal viacero sociálno-spoločenských poviedok. Poukazoval v nich na rôzne problémy a ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu na území dnešného východného Slovenska a Zakarpatskej Rusi. Venoval sa problematikám sociálnej, národnej a kultúrnej obrody, sociálnej nespravodlivosti, biedy ľudu a emigrácie. V dielach sa venoval aj alkoholizmu – veľkému problému tunajšieho obyvateľstva, ktorý zneužívali hospodári, obchodníci a krčmári. Druhou príčinou chudoby na vidieku v tejto oblasti podľa Anatolija Kralického bola exekúcia.
10/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Náboženstvo zohrávalo v dejinách neskoro-antickej a stredovekej Byzantskej ríše významnú úlohu. Výrazne ovplyvňovalo každodenný život bežných ľudí i vysokú politiku vládnucich kruhov. Náboženské dejiny Byzantskej ríše boli prevažne dejiny kresťanské a pojem imperium Romanum bol stotožňovaný s pojmom imperium christianum. Uznávaný byzantológ Georgije Ostrogorski byzantskú civilizáciu popísal ako syntézu rímskej štátnej formy, gréckej kultúry a kresťanskej viery.
Kresťanská viera a ideológia sa naplno zviazala s byzantským štátom. stala sa odôvodnením existencie ríše, jej usporiadania a mocenských nárokov. Rímske (byzantské) kresťanské impérium bolo podľa byzantských ideológov naplnením Božieho plánu ľudských dejín, pozemská Kristova ríša, kde cisár bol Kristov námestník a zástupca.
11/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Pásmo planétok je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. Tento región je často označovaný aj ako Hlavné pásmo a Pásmo asteroidov pre rozlíšenie od iných oblastí s vyššou koncentráciou planétok vo vnútri slnečnej sústavy, ako sú Kuiperov pás a rozptýlený disk.
Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: 1 Ceres, 4 Vesta, 2 Pallas a 10 Hygiea. Všetky tieto telesá majú stredný priemer viac ako 400 km, okrem 1 Ceres, ktorý je jedinou trpasličou planétou v Pásme planétok, a jeho priemer je približne 950 km. Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice prachu.
12/2021[upraviť | upraviť zdroj]
Plastidová DNA (pDNA) je súhrnné označenie pre DNA nachádzajúcu sa v plastidoch. Niekedy sa používa aj konkrétnejší termín chloroplastová DNA (cpDNA či ctDNA), ktorý označuje DNA len v chloroplastoch, v plastidoch s pretrvávajúcou fotosyntetickou funkciou. Plastidová DNA tvorí súčasť mimojadrovej dedičnosti, podobne ako mitochondriálna DNA.
Plastidy sú špeciálne organely, ktoré sú prítomné v niektorých eukaryotických bunkách, čiže v bunkách so zložitejšou štruktúrou a istou vnútornou hierarchiou. Pôvodnou funkciou plastidov je fotosyntéza, hoci poznáme aj plastidy neschopné fotosyntetizovať. Plastidy sú od zvyšku bunky oddelené niekoľkými membránami a tvoria tak samostatný „kompartment“. Už to, že navyše obsahujú vlastnú genóm – teda plastidovú DNA – naznačuje, že plastidy sú do určitej miery nezávislou jednotkou. Preto ich označujeme ako semiautonómne organely. U všetkých plastidových DNA je pDNA pozostatok prokaryotického genómu (nukleoidu) sinice, ktorá bola kedysi v procese eukaryogenézy pohltená eukaryotickou bunkou. Niekedy vznikajú plastidy sekundárnou endosymbiózou, ktoré však obsahujú tiež genóm sinice. Zvláštnosťou u niektorých skupín je tzv. nukleomorf – zvyškový genóm iného eukaryota po sekundárnej endosymbiotickej udalosti. Veľkosť pDNA je veľmi rozmanitá. Redukované plastidové genómy sa nachádzajú najmä u druhov, ktoré stratili svoju fotosyntetickú funkciu.