Wikipédia:Odporúčané články (2020)
2004 - 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024
2020
[upraviť | upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
1/2020
[upraviť | upraviť zdroj]The Beatles boli anglická rokenrolová skupina, ktorá vznikla v roku 1960 v Liverpoole. Skupina účinkovala v rokoch 1960 – 1970. S členmi, ktorými boli John Lennon (gitara a spev), Paul McCartney (basgitara a spev), George Harrison (sólová gitara a spev) a Ringo Starr (bicie a spev), sa stali najvplyvnejšími a najdôležitejšími hudobnými umelcami rockovej doby Ich hudobné začiatky boli ovplyvnené skiffle, bigbítom a rokenrolom 50. rokov 20. storočia. V čase svojej existencie experimentovali s rôznymi hudobnými štýlmi: od popu, balád a indickej hudby po psychedéliu a hard rock. Často pritom využívali vplyvy z klasickej hudby, a inovatívne nekonvenčné nahrávacie techniky. V roku 1963 ich nesmierna popularita spôsobila fenomén, ktorý dostal názov „Beatlemania“. Hlavný podiel na ich tvorbe malo skladateľské duo Lennon-McCartney. Postupne sa ich hudobná tvorba vyvíjala do komplikovanejších štruktúr. Ich skladby patrili k tým, ktoré sa podieľali na vývoji umeleckých foriem v populárnej hudbe ako aj v kontrakultúre 60. rokov.
Od svojho založenia v roku 1960 si skupina The Beatles začala po prvé tri roky budovať svoju hudobnú kariéru v liverpoolskych kluboch a v Hamburgu. Na basovú gitaru v tom čase s nimi hrával Stuart Sutcliffe. Lennon, McCartney a Harrison spočiatku dlhšiu dobu hľadali hráča na bicie nástroje. Prvým bubeníkom kapely bol Pete Best, neskôr, v roku 1962, ho nahradil Ringo Starr. O ich profesionálny rast sa postaral manažér Brian Epstein, ich hudobným producentom pri nahrávaní bol „Piaty Beatle“, George Martin.
Prvým ozajstným oficiálnym hitom od The Beatles bola v roku 1962 nahrávka piesne „Love Me Do“. Po vypuknutí Beatlemánie v roku 1963 dostala skupina meno „the Fab Four“ (niečo ako „úžasná štvorka“) a začiatkom nasledujúceho roku 1964 sa stali medzinárodnými hviezdami, ktoré boli lídrami ďalšieho fenoménu vtedajšej populárnej kultúry, známeho ako Britská invázia. Od roku 1965 The Beales produkovali stále inovatívnejšie hudobné nahrávky. Postupne takto vydali albumy ako Rubber Soul (1965), Revolver (1966), Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (1967), The Beatles (známy aj ako White Album, 1968) a Abbey Road (1969). Po rozpade skupiny v roku 1970 mal každý z členov skupiny úspešnú sólovú hudobnú kariéru. John Lennon zomrel po atentáte v roku 1980, George Harrison skonal na rakovinu pľúc v roku 2001. McCartney a Starr, ktorí žijú dodnes, sú stále hudobne aktívni.
The Beatles s celosvetovo predaným počtom viac ako 800 miliónov nosičov je najpredávanejšou hudobnou skupinou histórie. Z každého z ich albumov Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band, The Beatles a Abbey Road sa predalo po viac ako 30 miliónov kusov. V rebríčku 500 najlepších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2009 vydal časopis Rolling Stone má skupina jedenásť albumov, z toho štyri sú v prvej desiatke vrátane absolútneho prvenstva, albumu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band. V britských rebríčkoch má táto kapela viacero vrcholových albumov a v Spojenom kráľovstve predajom singlov skupina prekonala všetkých ostatných umelcov. Kapela The Beatles je, s certifikovaným počtom 178 miliónov nosičov, aj najpredávanejším hudobným umelcom v Spojených štátoch. The Beatles sú aj na vrchole zoznamu najúspešnejších umelcov všetkých čias, ktorý v roku 2008 sa uverejnil časopis Billboard. Dvadsiatimi singlami na vrchole sú rekordmanmi rebríčka Hot 100. The Beatles majú sedem cien Grammy, Oscara za filmovú hudbu a pätnásťkrát získali cenu Ivor Novello Awards. V roku 1988 bola skupina uvedená do rokenrolovej sieni slávy. Medzi rokmi 1994 až 2015 boli do tejto sieni postupne uvedení aj členovia skupiny ako jednotlivci. Týždenník Time dal túto skupinu do svojho zoznamu Stovky najdôležitejších ľudí storočia. Z ich hitu, skladby „Yesterday“, vzniklo viac ako 3000 coververzií. Táto pieseň bola niekoľkokrát označená za najúspešnejšiu a najlepšiu skladbu 20. storočia.
2/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Ide o planétu terestrického typu, to znamená, že má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.
V období, keď je Mars v opozícii (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je viditeľný na oblohe po celú noc. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený, alebo ružový odtieň. Nazývali ju „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.
Takmer 20 úspešných kozmických sond od 60. rokov 20. storočia umožnilo detailné skúmanie planéty. V súčasnosti (2019) je na obežnej dráhe Marsu šesť funkčných sond: 2001 Mars Odyssey, Mars Express, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Orbiter Mission a ExoMars Trace Gas Orbiter a dve na povrchu: Curiosity (vozidlo) a InSight (pristávací modul). Tieto sondy poskytujú údaje, umožňujúce mapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte. Mars Orbiter Mission z Indickej vesmírnej výskumnej organizácie (ISRO), vypustenej 5. novembra 2013 sa stala štvrtou agentúrou po Sovietskom vesmírnom programe, NASA a ESA, ktorá dosiahla Mars. 28. septembra 2015 bola potvrdená existencia tekutej vody na Marse.
3/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Toki pona je izolačný umelý jazyk vytvorený kanadskou lingvistkou a prekladateľkou Sonjou Lang ako filozofický jazyk, ktorý má zjednodušiť myslenie a komunikáciu. V roku 2001 bol prvýkrát prezentovaný na internete a v roku 2014 bol vo svojej kompletnej forme publikovaný v knihe Toki Pona: The Language of Good (t. j. „Toki pona: Jazyk dobra“). Po publikácii sa začala malá komunita hovorcov rozrastať. Používatelia sa väčšinou pohybujú v online chatovacích miestnostiach, na sociálnych sieťach alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.
Základným rysom toki pony je minimalizmus. Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty a snaží sa vyjadriť čo najviac s použitím čo najjednoduchších prostriedkov. Má 120 – 125 slov a 14 hlások, ktoré idú jednoducho vysloviť naprieč rôznymi jazykmi. Aj keď nebola pôvodne zamýšľaná ako medzinárodný pomocný jazyk, môže tak fungovať. Toki pona je inšpirovaná taoistickou filozofiou a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na základné veci. V súlade so Sapir-Whorfovou hypotézou má podporovať pozitívne myslenie. Napriek malej slovnej zásobe sú si hovorcovia schopní rozumieť a komunikovať spolu, pričom spoliehajú hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov na vyjadrenie konkrétnejších významov.
4/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes. Najdôležitejšou etapou vývinu gréckej filozofie je však starogrécka filozofia z obdobia medzi neskorým 7. storočím pred Kr. a rokom 529 n. l., kedy bola zatvorená Platónska akadémia. Neobyčajný význam v dejinách svetového filozofického myslenia však zaujímajú aj helenizované grécke filozofické metamorfózy a byzantská filozofia.
Všeobecne je možné povedať, že staroveká grécka filozofia má veľký vplyv na súčasné spoločensko-vedné odvetvia, ako i celkovú modernú vedu. Spoločne s kresťanstvom a rímskym právom je grécka filozofia považovaná za kľúčový pilier západnej (resp. európskej) civilizácie.
Zrejme nie je náhoda, že centrá gréckej prírodnej filozofie, ako napríklad Alexandria, Milét či Atény, boli súčasne aj obchodnými strediskami. Rušné trhovisko spravidla spája ľudí z rôznych kultúr a zmierňuje jednotvárnosť poľnohospodárstva.
5/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skratka: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl. Veliteľom Vzdušných síl OS SR je od 1. augusta 2017 generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.
V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary. V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom samostatnej Slovenskej republiky, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálporučík Ing. Štefan Gombík.
Ochrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATO Integrated Air and Missile Defence System, NATINAMDS), ktorého podstatou je nepretržitá ochrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a Turecka. NATINAMDS je pod kontrolou Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl (Allied Air Command, AIRCOM) so sídlom na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Za realizáciu a výkon ochrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od júna 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť.
6/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Volkswagen Golf je najdôležitejším modelom nemeckej automobilky Volkswagen a patrí k celosvetovo najpredávanejším automobilom vôbec. Jeho meno je odvodené z nemeckého označenia pre Golfský prúd – nem. Golf-Strom. V Spojených štátoch bola prvá a piata séria predávaná pod názvom Rabbit. V Mexiku sa prvá séria predávala pod názvom Caribe a v Kanade a v Južnej Afrike pod názvom City Golf. Pod týmto názvom sa v Kanade, Brazílii a Argentíne predáva aj štvrtá generácia týchto automobilov. V súčasnosti (2020) sa vyrába ôsma generácia po facelifte.
Golf patrí do kategórie áut nižšej strednej triedy a v Nemecku sa podľa neho táto trieda tiež niekedy nazýva "Golf-Klasse". Navrhnutý bol predovšetkým ako rodinný automobil, ale vďaka športovým verziám, kabrioletom, terénnym a úžitkovým prevedeniam sa stal obľúbeným aj medzi mladými ľuďmi a medzi malými podnikateľmi. Vďaka svojej povestnej kvalite je obľúbený aj u starších vodičov. V roku 2007 prekročil počet vyrobených Golfov hranicu 25 miliónov.
Golf sa vždy vyrábal ako trojdverový alebo päťdverový hatchback. V trojdverovom prevedení pôvodne vznikala väčšina vozidiel. Prvá a tretia generácia boli vyrábané aj ako kabriolet (štvrtá generácia vychádzala z tretej, len bola opticky zosúladená so štvrtou generáciou), ale aj druhá generácia mohla byť individuálne získaná v tomto karosárskom variante, ktorého produkciu zabezpečovali malosériové tuningové firmy. Od tretej generácie je súčasťou ponuky karoséria kombi s obchodným označením Variant. K modelu Golf tradične patrí aj športová verzia GT a GTI s benzínovým motorom a GTD s dieselovým motorom, časom sa objavili aj ďalšie športovejšie ladené modely ako VR6 alebo R32 s pohonom všetkých kolies. Od roku 1972 boli tieto vozidlá montované taktiež v dnešnej Bosne a Hercegovine. Model piatej generácie s karosériou kabriolet sa predáva pod názvom Eos, na rozdiel od predchádzajúcich kabrioletov má miesto plátenej pevnú skladaciu strechu. Od piatej generácie sú odvodené aj MPV Golf Plus a SUV Volkswagen Cross Golf. Od šiestej generácie je opäť odvodený kabriolet s plátennou strechou.
7/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Skokan hnedý (Rana temporaria) je druh európskej žaby.
Je to obojživelník z čeľade skokanovité, nachádzajúci sa vo väčšine Európy na severe v Škandinávii a na východe v Urale, s výnimkou väčšiny Pyrenejského polostrova, južného Talianska a južného Balkánu. Najzápadnejšou hranicou výskytu je Írsko, kde sa dlho a nesprávne predpokladalo, že je to introdukovaný druh. Nachádza sa aj v Ázii a na východ do Japonska. Najstaršie fosílne nálezy skokana hnedého v strednej Európe sa datujú od neskorého pliocénu asi pred dvoma miliónmi rokmi. Pre pleistocén je skokan hnedý jedným z najbežnejších fosílnych nálezov žiab; nielen z teplého obdobia, ale aj z chladného obdobia a dokonca aj z vysokej fázy doby ľadovej (v oblasti bez ľadu).
Má tri odlišné štádiá vývinu – žubrienka, suchozemské mláďa a dospelý jedinec. Majú korpulentné telá so zaobleným pyskom, nožičkami a krátkymi (vzhľadom na ostatné druhy skokanov) zadnými končatinami prispôsobenými na pohyb vo vode a vyskakovanie na pevninu. Často sú zamieňané s ropuchou bradavičnatou (Bufo bufo), ale skokany sa dajú ľahko rozoznať, pretože majú dlhšie nohy, skáču a majú vlhkú pokožku, zatiaľ čo ropuchy sa plazia a majú suchú, bradavicami posiatu pokožku. Vajíčka týchto dvoch druhov sa tiež líšia v tom, že skokany ich majú v zhlukoch, a ropuchy ich kladú v dlhých reťazcoch. Skokany hnedé vylučujú na koži temporin, dechtu podobnú zmes peptidov s antibakteriálnym účinkom. Druh je pomenovaný podľa tmavých škvŕn na boku hlavy (z lat. tempora = spánky, sluchy).
8/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny Tibetu sa vyznačujú úzkym prepojením s dejinami budhizmu v Tibete, a tiež častými kontaktmi so susedným Mongolskom a Čínou. Starobylé tibetské dejiny nie sú známe s dostatočnou presnosťou. Spôsobil to najmä nedostatok písomných prameňov, ich stručnosť a tiež prax kronikárov, ktorí radi miešali legendárne rozprávania s historickými udalosťami.
K tradičným tibetským dejinám patrí polomýtické rozprávanie o prvých tibetských kráľoch zostúpených z nebies. Tí sídlili najskôr v Jumbulagangu v údolí rieky Jarlung, pre čo sa dynastia prvých kráľov niekedy označuje ako „Jarlungská dynastia“.
9/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny Pitcairnových ostrovov siahajú až k prvému osídleniu Polynézanmi v 11. storočí, kedy sa usadili na ostrovoch Henderson a Pitcairn, kde vybudovali prosperujúcu spoločnosť. Polynézania sa na ostrovoch vyskytovali približne štyri storočia a potom ich z neznámych príčin opustili. Prvým Európanom, ktorý sa na ostrovoch objavil, bol Pedro Fernandes de Queirós, ktorý objavil a pomenoval dva z ostrovov, ale dnes nie je jasné, ktoré to boli. Počas 17. a 18. storočia boli postupne objavené a pomenované všetky štyri ostrovy: Oeno v roku 1606 Pedrom Fernandesom de Queirós, Pitcairn v roku 1767 Philipom Carteretom (možno už v roku 1606 Pedrom Fernandesom de Queirós), Ducie roku 1791 Edwardom Edwardsom a Henderson v roku 1819 Jamesom Hendersonom (možno však už v roku 1606 Pedrom Fernandesom de Queirós).
10/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Saturn I (pôvodné označenia Juno V Super-Jupiter a C-1) bola prvá raketa série Saturn a zároveň prvá americká raketa navrhnutá výlučne na vynášanie nákladov do vesmíru. Všetky predchádzajúce americké nosné rakety boli upravené verzie vojenských balistických rakiet (napríklad Redstone – Juno I, Atlas, Titan).
Vývoj sa spočiatku prebiehal v Army Ballistic Missile Agency (ABMA) v Redstone Arsenal v Alabame pod vedením hlavného konštruktéra Wernhera von Brauna a na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov prešla ABMA, celý von Braunov tím a projekt rakety pod NASA. Konštrukcia prvého stupňa využívala palivové nádrže z rakiet Redstone a Jupiter spojené do jedného stupňa. Saturn I mal byť univerzálny vesmírny nosič, ale pre rýchly pokrok vo vývoji raketovej techniky bol čoskoro zastaraný a nahradený silnejšou verziou Saturn IB. Uskutočnilo sa len desať štartov, štyri skúšobné, tri testovacie lety programu Apollo a posledné tri rakety vyniesli výskumné satelity Pegasus. Skúsenosti získané pri stavbe Saturnu I boli použité pri konštrukcií rakety pre lunárne misie, Saturn V.
11/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Psychedelický rock je štýl rockovej hudby, ktorý je inšpirovaný, alebo aj ovplyvnený psychedelickou kultúrou a opakovanými pokusmi o zvýšenie halucinogénnych skúseností užívaním psychedelických drog. Tento hudobný štýl často využíva nové nahrávacie techniky, efekty, získava inšpirácie z nezápadných zdrojov ako sú rágy a dróny v indickej hudbe. Jeho priekopníkmi boli hudobníci ako The Beatles, The Byrds a The Yardbirds. Vyvíjal sa medzi britskými a americkými folk a blues rockovými kapelami niekedy v polovici 60. rokov 20. storočia ako boli Grateful Dead, Jefferson Airplane, The Jimi Hendrix Experience, Cream, The Doors a Pink Floyd. Vrchol dosiahol v rokoch 1967 – 69, v období masového rozkvetu éry hippies, Leta lásky, rockového festivalu vo Woodstocku. Bol spojený s medzinárodným protestnými postojmi generácie 60. rokov. K poklesu popularity psychedelického rocku dochádzalo postupne spolu s meniacimi sa postojmi ich kľúčových predstaviteľov, s ich návratmi ku koreňom či prechodu do nových hudobných oblastí.
12/2020
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby. Pri hľadaní teórií opisujúcich vznik slnečnej sústavy sa premiešava množstvo vedných odborov vrátane astronómie, fyziky, geológie a planetológie. V hľadaní dôkazov o vzniku a formovaní slnečnej sústavy výrazne pomohli objavy exoplanét od začiatku 90-tych rokov a objavy hviezd s protoplanetárnymi diskami.