Wikipédia:Odporúčané články (2015)
2004 - 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024
2015
[upraviť | upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
1/2015
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Peter II. Alexejevič (* 12.(23.) október. 1715 – † 19.(30.) január 1730) bol imperátor Ruska v rokoch 1727 – 1730, syn Alexeja Petroviča, vnuk Petra I. Veľkého.
Na ruskom tróne vystriedal imperátorku Katarínu I. Bol synom cároviča Alexeja Petroviča a nemeckej princeznej Charlotte Christine von Braunschweig-Wolfenbüttel, posledný mužský predstaviteľ dynastie Romanovcov (Romanovci ním vymreli po meči; po praslici vymrel rod Romanovcov Alžbetou I. Petrovnou.) Na ruský trón nastúpil 17. mája 1727 ako jedenásťročný a zomrel ako štrnásťročný na kiahne.
Peter II. nemal záujem o vládnutie, sám fakticky nevládol. Reálne moc v krajine držala v rukách Najvyššia tajná rada a obzvlášť najbližší poradcovia imperátora – najskôr Alexander Danilovič Menšikov, po jeho zvrhnutí príslušníci rodu Dolgorukov.
2/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Referendum na Slovensku v roku 2015 bolo referendum vyhlásené na sobotu 7. februára 2015. Po spočítaní všetkých okrskov bola účasť 21,41%. Referendum tak nebolo platné.
V apríli 2014 organizácia Aliancia za rodinu začala so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. 7. novembra 2014 prezident Andrej Kiska referendum vyhlásil na 7. februára 2015. Referendum obsahovalo tri otázky:
- „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“
- „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“
- „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?
3/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Róbert Bezák (* 1. marec 1960, Handlová) je slovenský rímskokatolícky biskup, bývalý arcibiskup Trnavskej arcidiecézy a člen Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristov. V období od 1. augusta 2012 do 31. júla 2013 bol výpomocným duchovným vo farnosti Radvaň v Banskobystrickej diecéze. Od novembera 2013 pôsobí v kláštore redemptoristov v talianskom Busollengu.
Jeho biskupská vysviacka sa konala 6. júna 2009 v Trnave, svätiteľom bol kardinál Jozef Tomko, spolu so Stanislavom Zvolenským a apoštolským nunciom Mariom Giordanom. Bol najmladším slovenským arcibiskupom a jeho odvolanie po troch rokoch pôsobenia vyvolalo medzi veriacimi aj širšou verejnosťou vlnu reakcií.
4/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Pozlátený vek (angl. Gilded Age) je historické obdobie v dejinách Spojených štátov, ktoré trvalo približne od 70. rokov 19. storočia do začiatku 20. storočia. Počas tohto obdobia zažila krajina hospodársky rozmach, ktorý pretvoril jej prevažne agrárny a rurálny charakter na vysoko urbanizovanú priemyselnú veľmoc, čím prekonala dovtedajšieho priemyselného lídra Spojené kráľovstvo. Dôležitým determinantom hospodárskeho rozvoja bola železničná doprava, od ktorej záviselo územné rozširovanie komoditného a spotrebiteľského trhu. V 50. rokoch 19. storočia došlo k vzostupu petrochemického priemyslu, druhú významnú zložku hospodárstva tvorilo hutníctvo, ktorého rozvoj nastal najmä po aplikovaní Bessemerovho procesu. Vrchol americkej hospodárskej a technologickej dominancie predstavoval rýchly nástup nového odvetvia, elektroenergetiky a výroby elektrotechnických spotrebičov. Technologický pokrok spolu s nárastom objemu výroby v relatívne silne konkurenčnom prostredí vyústil do zvýšenia životnej úrovne a nástupu fenoménu voľného času u širokých spoločenských vrstiev.
Industrializácia so sebou zároveň priniesla sociálne problémy charakterizované štrajkovými hnutiami za lepšie pracovné podmienky. Politici čelili novým výzvam spojeným so stálym prílevom imigrantov a silnejúcim emancipačným hnutím žien, černochov a Indiánov. Obzvlášť negatívnym javom bol rozširujúci sa lobizmus na federálnej úrovni, ktorý sa popri trustoch využíval ako účinný nástroj netrhovej likvidácie konkurencie.
5/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, kedy Japonci vtrhli do Mandžuska. 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 potom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbore. Koniec vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.
6/2015
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Titus Flavius Vespasianus (* 17. november 9, Falacrina – † 23. jún 79, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár vládnuci od 1. júla 69 do 23. júna 79, zakladateľ flaviovskej dynastie, pôvodne politik a generál rímskych légií. Na rozdiel od predchádzajúcich cisárov neoplýval urodzeným pôvodom – bol príslušníkom jazdeckého stavu (equites), teda triedy nižšej než senátorská.
Prvý veľký úspech získal počas rímskej expanzie do Británie v rokoch 43 – 44, kedy s légiou II Augusta zvíťazil – podľa rímskeho dejepisca Suetonia – až v 30 bitkách a obsadil vyše 20 miest. V roku 66 ho cisár Nero uvalil do exilu po tom, čo Vespasianus zaspal na Nerovom divadelnom vystúpení. Avšak už nasledujúci rok bol povolaný späť do aktívnej služby. Získal správcovstvo nad východnou provinciou Judeou, aby potlačil židovské povstanie proti rímskej nadvláde. Podarilo sa mu ovládnuť celú provinciu s výnimkou hlavného mesta Jeruzalema a troch odľahlejších povstaleckých pevností, ktoré dobyl až jeho syn Titus. Vespasianus sa totiž po Nerovej smrti usiloval získať titul cisára. S pomocou spojencov porazil vojsko samozvaného cisára Vitellia a v októbri 70 slávnostne vstúpil do Ríma.
Obdobie jeho vlády sa považuje za pokojné, keďže vojnové konflikty boli ojedinelé a lokálneho charakteru. Posilnil politické postavenie provincií, čo viedlo k zrýchleniu ich hospodárskemu rastu, a začal so stavbou Flaviovského amfiteátra, dnes známeho ako Koloseum.
7/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce. Je súčasťou vetvy „A“ 5. paneurópskeho koridoru s trasou (Terst) – Bratislava – Žilina – Košice – (Užhorod – Ľvov) a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571.
Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972 a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných 336 kilometrov, čo je 65 percent z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. Dnes je v prevádzke alebo vo výstavbe 95 percent z celkovej dĺžky diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005, 2010 či 2013) bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2025. Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť tunelov s celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel Dargov sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude najskôr v roku 2015. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri – Tunel Branisko (4 975 m), Tunel Lučivná (250 m) a Tunel Bôrik (999 m). Vo výstavbe je momentálne Tunel Šibenik (591 m), Tunel Čebrať (2 026 m), Tunel Ovčiarsko (2 367 m), Tunel Žilina (687 m) a Tunel Višňové (7 520 m). Najdlhší z tunelov na diaľnici D1 bude práve Tunel Višňové, ktorý bude merať 7 520 metrov a bude sa nachádzať medzi Žilinou a Martinom. Okrem tunelov sú vybudované a ďalej sa budujú mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhšou je Estakáda Hričovský kanál, ktorá je so svojou dĺžkou 1 695 metrov jedným z najdlhších cestných mostov na Slovensku.
8/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (franc. Napoléon Bonaparte; * 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a popredný politik. Jeho význam začal stúpať v neskorých štádiách Francúzskej revolúcie. Ako cisár Napoleon I. stál na čele Francúzska v rokoch 1804 až 1815. Jeho reforma občianskeho práva, Code civil des Français, značne ovplyvnila kontinentálne právne systémy. Najznámejšia je však úloha, ktorú zohral vo vojnách vedených proti európskym mocnostiam, označovaných ako napoleonské vojny. Ovládol väčšinu kontinentálnej Európy, šíriac ideály Francúzskej revolúcie, ale zároveň konsolidoval imperiálnu monarchiu, ktorá niesla znaky prekonaného sociálneho a politického systému ancien régime. Vďaka úspechom v týchto vojnách, často proti početne silnejším protivníkom, je všeobecne považovaný za jedného z najväčších vojenských veliteľov všetkých čias a jeho kampane sú súčasťou štúdia na vojenských akadémiách celého sveta.
Napoleon sa narodil na ostrove Korzika rodičom zo starej šľachtickej rodiny pôvodom z Janova. Na pevninskom Francúzsku získal vzdelanie a hodnosť dôstojníka delostrelectva. Jeho meno sa dostalo do popredia počas prvej francúzskej republiky, keď viedol úspešné vojenské kampane proti prvej a druhej protifrancúzskej koalícii. V roku 1799 zinscenoval tzv. prevrat 18. brumaira a vyhlásil sa za prvého konzula; o 5 rokov neskôr ho francúzsky senát vyhlásil za cisára. V prvej dekáde 19. storočia bolo prvé Francúzske cisárstvo pod jeho vládou zatiahnuté do viacerých vojenských konfliktov, do ktorých sa väčšou či menšou mierou zapojila každá hlavná európska mocnosť.
Po sérii víťazstiev si Francúzsko zabezpečilo dominantné postavenie v centrálnej Európe. Napoleon udržiaval jeho sféru vplyvu prostredníctvom vytvárania početných spojenectiev a dosadzovaním svojich priateľov a rodinných príslušníkov do čela svojich európskych satelitov. Napriek tomu, že ich vládnutia neprežili jeho pád, jeho synovec Napoleon III. neskôr vládol vo Francúzsku v 19. storočí.
Španielska vojna za nezávislosť a jeho ruské ťaženie v roku 1812 sa stali bodom obratu kariéry Napoleona Bonapate. Jeho Grande Armée utrpela počas kampane ťažké straty a už nikdy sa z toho úplne nespamätala. V roku 1813 ho šiesta koalícia porazila v bitke národov pri Lipsku. Nasledujúci rok koalícia vpadla do Francúzska, donútila Napoleona abdikovať a poslala ho do exilu na ostrov Elba. O necelý rok neskôr však z ostrova utiekol a v Paríži obnovil cisárstvo (tzv. stodňové cisárstvo). V júni 1815 bol definitívne porazený v bitke pri Waterloo. Posledných šesť rokov svojho života strávil vo vyhnanstve na ostrove Svätá Helena. Po jeho smrti v roku 1821 pitva stanovila ako príčinu smrti rakovinu žalúdka. Tento záver vyvolal dlhotrvajúce diskusie, pretože niektorí vedci sa domnievajú, že sa v skutočnosti stal obeťou otravy arzénom, čo však súčasné výskumy vyvracajú.
9/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Rómovia sú skupinou obyvateľstva, etnikom alebo národom žijúcim v menších či väčších spoločenstvách po celom svete. Najviac ich žije v mnohých európskych, ázijských a afrických krajinách.
Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise Život svätého Juraja Athonského, autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v kláštore Iberon na svätej hore Athos na ostrove Chalkidiki v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára Konštantína Monomacha, ktorý si v roku 1050 povolal do svojho sídla - Konstantinopolu skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch.
Po roku 1989 sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.
10/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Big Bang (kórejsky: 빅뱅, často štylizované ako BIGBANG) je juhokórejská chlapčenská skupina založená spoločnosťou YG Entertainment. Líder G-Dragon, T.O.P, Tchäjang, Däsong a Sungri oficiálne debutovali ako 5-členná skupina 19. augusta 2006. Prevažne hip-hopová skupina uspela so svojím prelomovým hitom „Lies“, ktorý ostal 7 týždňov za sebou na prvom mieste v hlavných kórejských hudobných rebríčkoch. V roku 2007 dostali ocenenie „Pieseň roka“ na Mnet Korean Music Festival.
Ich ďalšie vydané hity ako „Last Farewell“ a „Haru Haru“, ktoré tiež ovládli hudobné rebríčky, ešte viac zvyšovali ich úspech a popularitu. Po tom, čo Big Bang vyhrali v roku 2008 na Mnet Korean Music Festival cenu „Umelec roka“, rozšírili svoje pôsobenie aj do Japonska, kde na 9. ročníku MTV Video Music Awards Japan získali tri ocenenia. Počas svojich aktivít v Japonsku členovia začali so sólovými aktivitami. Tchäjang a G-Dragon vydali sólové albumy, G-Dragon a T.O.P vytvorili duo, Sungri a Däsong hrali v muzikáloch a hostili varieté a z T.O.P-a sa stala uznávaná filmová hviezda.
Po dvojročnej pauze sa Big Bang v roku 2011 opäť vrátili na juhokórejskú hudobnú scénu so svojím úspešným albumom Tonight. Ale propagačné akcie boli skrátené, keď sa niektorí z členov dostali do rozporu so zákonmi. Koncom roka sa Big Bang stali víťazmi v kategórii „Najlepší celosvetový interpret“ na MTV Europe Music Awards. Tri mesiace po ocenení v Európe vydali svoj najúspešnejší album Alive, ktorý bol prvým kórejským albumom, čo sa umiestnil v Billboard 200. Následne začali svoje prvé svetové turné, ktoré vyvrcholilo začiatkom roka 2013. Big Bang sú označovaní ako „Národná chlapčenská skupina“ a účasťou členov, predovšetkým G-Dragona, na skladaní a produkcii vlastnej hudby si vyslúžili v hudobnom priemysle rešpekt a uznanie. Momentálne držia rekord na Cyworld ako najpredávanejší umelec všetkých čias.
11/2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Ľudovít Štúr (* 28. október 1815, Uhrovec, Rakúske cisárstvo – † (12. január 1856, Modra, Rakúske cisárstvo) bol slovenský politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.
Ľudovít Štúr bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia, kodifikátor spisovného slovenského jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo roku 1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
12/2015
[upraviť | upraviť zdroj]_crop.jpg)
Washingtonská deklarácia, oficiálne Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government (v preklade z angl. „Deklarácia nezávislosti československého národa jeho Dočasnou vládou“) bola deklarácia zahraničného odboja Čechov a Slovákov vyhlasujúca zvrchovanú a nezávislú Československú republiku („The Czechoslovak State [...] a republic“).
Tomáš Garrigue Masaryk začal na vyhotovení deklarácie intenzívne pracovať po tom, čo sa dozvedel o iniciatíve rakúsko-uhorského cisára Karola I., ktorý prostredníctvom pripravovaného Národného manifestu (nem. Völkermanifest) prisľuboval federalizáciu Rakúska a celkové zlepšenie postavenia národov v monarchii. Deklaráciu skoncipoval spolu so svojimi americkými kolegami vo Washingtone, D.C., pričom ich hlavnou inšpiráciou bola Deklarácia nezávislosti Spojených štátov. Koncept bol doručený ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Robertovi Lansingovi ešte 16. októbra, „z dôvodu neúprimných prísľubov vlády Rakúsko-Uhorska reorganizovať cisárstvo.“ 19. októbra bol text deklarácie uverejnený v americkej tlači, súčasne s Karolovým memorandom. V odpovedi na rakúsko-uhorskú mierovú nótu, odoslanú ešte 18. októbra, Spojené štáty oficiálne odmietli Karolove požiadavky. Prezident Woodrow Wilson vyzval Rakúsko-Uhorsko rokovať priamo so zástupcami jednotlivých národov. Hoci sa v diplomatických kruhoch Dohody ešte vyčkávalo na rakúsko-uhorskú reakciu, správa o Wilsonovom postoji bola prijatá s veľkým nadšením v odboji, najmä u česko-slovenských legionárov na Sibíri.