Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)

Kostol svätého Jána z Mathy
Kostol trinitárov
sakrálna stavba
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Súradnice	48°08′46″S 17°06′23″V
Štýl	barok
Výstavba	1717 - 1725
Cirkev	rímskokatolícka
Zasvätenie	Ján z Mathy
Poloha v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Church of St John of Matha, Bratislava
Adresa: Hurbanovo nám.
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Znak SR

Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 101-168/0

Kostol svätého Jána z Mathy (v minulosti Katedrála svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois, ľudovo Kostol trinitárov) je baroková sakrálna stavba nachádzajúca sa na severnom okraji historického jadra Bratislavy v okrese Bratislava I. Sídelný chrám rehole trinitárov je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok uvedeného slohového obdobia v meste. V rokoch 2003 - 2009 plnil funkciu katedrálneho chrámu Vojenského ordinariátu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Kostol je sakrálnou stavbou pozoruhodnou z viacerých stránok. Je jedným z mála katolíckych kostolov na našom území, ktoré majú centrálny, elipsovitý pôdorys. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Aj čelná fasáda je na slovenské pomery raritou.

Podobne ako v prípade niekoľkých ďalších chrámov v Bratislave i história trinitárskeho kostola sa spája s mecénskou činnosťou ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterháziho.

Trinitári na Slovensku a v Prešporku

Rád Najsvätejšej Trojice (Ordo Santissimae Trinitaris), známejší pod označením trinitári, je jedným z najstarších európskych rehoľných spoločenstiev. Inicioval ho svätý Ján z Mathy (1154 - 1213). Rehoľa, ktorej hlavným poslaním bolo vykupovať zajatcov a otrokov, bola potvrdená bulou pápeža Inocenta III. Operante Divine Dispositionis zo 17. decembra 1198.

Do krajín pod vládou rakúskych Habsburgovcov uviedol trinitárov až v závere 17. storočia rytier maltézskeho rádu kardinál Leopold Kolonič, a to najskôr do Viedne, čoskoro nato aj do Horného Uhorska. Na území dnešného Slovenska sa trinitári okrem Bratislavy usídlili napr. v Komárne, v Trnave či v Ilave. Práve z tohto považského mesta prišli v roku 1697 príslušníci rehole do Bratislavy. Prechodne sa usadili v hostinci U uhorskej koruny na dnešnej Obchodnej ulici. V roku 1700 kúpili tzv. Szenteiovský dom, stojaci pred Michalskou bránou na začiatku Kozej ulice, kde postavili najprv skromnú kaplnku. Po získaní rozľahlého priestoru starého cintorína svätého Michala vybudovali v rokoch 1717 - 1725 na dnešnom Župnom námestí (vtedajší Kohlmarkt, t.j. Uhoľný trh) centrálny dvojvežový kostol s kláštorom. Jeho prvým superiorom (predstaveným) sa stal páter Michael, pôvodom z navarrského mesta Corella. Zoznam ďalších predstavených bratislavského kláštora v priebehu 18. storočia zároveň dokladá nielen španielsky pôvod prvých superiorov (až do roku 1711), ale aj úzke prepojenie s trinitárskym kláštorom postaveným vo viedenskej časti Josefstadt.

Výstavba chrámu

Stavbe dnešného chrámu predchádzalo niekoľko rokov úsilia pri získavaní pozemkov na jeho výstavbu. V roku 1700 kúpili pozemok s domom na mieste, kadiaľ dnes vedie Kozia ulica. Neskôr vďaka podpore viacerých šľachtických rodov svoj majetok rozšírili. Najvýznamnejší prínos znamenalo získanie pozemkov na zrušenom cintoríne svätého Michala v roku 1713 a o dva roky neskôr na zaniknutom evanjelickom cintoríne. O ďalšie dva roky neskôr, 12. júna 1717, nitriansky biskup Ladislav Adam gróf Erdődy, zastupujúci v Prešporku vtedajšieho uhorského prímasa Christiana Augusta Saského, posvätil základný kameň rehoľného kostola na mieste niekdajšieho farského Kostola svätého Michala (zbúraného v roku 1526). Kostol zasvätili Najsvätejšej Trojici a zakladateľovi rehole Jánovi z Mathy.

Stavbu ukončili o osem rokov neskôr. V dochovaných dobových dokumentoch sa uvádza, že posviacka kostola sa uskutočnila 7. júla 1725.

Možno povedať, že „duchovnou“ predlohou trinitárskeho kostola v Bratislave sa stal rímsky jezuitský kostol del Gesu, v ktorom sa zohľadňovali nové požiadavky na funkciu a formu barokových chrámov. Podľa tohto chápania koncepcia kostola bola zameraná na priestor a svetlo, uprostred ktorých prebiehali omše a počúvali kázne. Za predchodcov jeho interiérovej koncepcie sú v staršej umelecko-historickej literatúre zhodne považované viedenský Kostol svätého Petra na ulici Graben a Kostol svätej Margity v Jaroměřiciach nad Rokytnou.

Detail plastickej výzdoby portálu

Otázka projektanta bratislavského chrámu až dodnes ostáva otvorená: na jednej strane sa objavuje meno známeho rakúskeho staviteľa talianskeho pôvodu Johanna Lukasa von Hildebrandta, na druhej strane niektorí historici umenia uvažujú o mene menej známeho viedenského staviteľa Franza Jänggla (okolo 1650 - 1734), podieľajúceho sa rovnako ako Hildebrandt na stavbe viedenských chrámov - Kostola svätého Petra a piaristického Kostola Maria Treu. Podľa dostupných prameňov vlastnil Franz Jänggl v Bratislave dom, bol členom bratstva Najsvätejšej Trojice a fundoval výstavbu Loretánskej kaplnky pri bratislavskom kostole a kláštore františkánov. Je pravdepodobné, že autorom projektu bol Johann Lucas von Hildebrandt, no samotná stavba bola realizovaná, a možno aj čiastočne modifikovaná, pod stavebným dozorom Franza Jänggla.

7. júna 1725 bol síce nový kostol posvätený, no postupná realizácia jeho vnútornej výzdoby presiahla hlboko do 18. storočia.

Súčasne so stavbou kostola prebiehala aj výstavba kláštora. Základný kameň novostavby kláštora položil palatín Mikuláš Pálfi 29. júna 1721.

Prehliadka kostola

Kostol svätého Jána z Mathy pri pohľade z exteriéru splýva s okolitou uličnou zástavbou Župného námestia. Na prvý pohľad však upúta predovšetkým svojím konkávne prehnutým, prísne symetrickým priečelím. Kostol je prvou stavbou u nás s takto architektonicky riešeným čelným múrom. Dominuje mu dvojica trojetážových veží zvierajúca medzi sebou stredovú časť s hlavným vchodom, korunovanú volútami ohraničeným mohutným štítom a zakončeným trojuholníkovým tympanónom na vrchole s monštranciou. Jednotlivé poschodia od seba zreteľne oddeľujú horizontálne rímsy. Priečelie je vo zvislom smere členené pilastrami na menšie polia, ktoré vypĺňajú okná a plytké niky.

Pohľad na veže kostola z ochodze Michalskej veže

Na rozdiel od priečelí iných barokových sakrálych stavieb ako na Slovensku tak i v Európe však to bratislavské pôsobí veľmi skromne. Predpokladá sa, že objednávatelia stavby sa potýkali s nemalými finančnými problémami a preto kostol pôvodne zamýšľaný ako veľkolepá stavba s bohatou exteriérovu výzdobou sa musel napokon zaobísť bez nej.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia veže kostola. Už na prvý pohľad pôsobí zvláštne ich zastrešenie. Podľa archívnych grafík mali obe veže v minulosti typické barokové zakončenie s plasticky formovanými vysokými strechami a cibuľovými helmicami. Nevedno prečo ich neskôr odstránili. Nahradili ich zastrešením vo forme nízkych ihlanov (drevený šindeľ neskôr vymenili za plechovú krytinu).

V strede priečelia sa cez bohato zdobený kamenný portál zakončený rozoklaným tympanónom, nad ktorým skupina anjelom pridržiava symboly Najsvätejšej Trojice, vstupuje do predsiene kostola. Nad vchodom je umiestnený kartušový latinský nápis nad vchodom - TREES UNUM SUNT (Traja jedno sú) dokladajúci zasvätenie kostola.

Interiér kostola

Trinitársky kostol predstavuje vo svojom architektonickom stvárnení typ centrálneho jednoloďového kostola postaveného na oválnom pôdoryse s vencom plytkých kaplniek po jeho obvode. V porovnaní s exteriérom zaujme predovšetkým svojou bohatou výzdobou. Vnútorné steny kostola už pri letmom pohľade upútajú farebne jednoliatou imitáciou mramoru a nechávajú naplno vyznieť klenbové maľby.

Z eliptického pôdorysu hlavnej lode kostola vystupuje šesť bočných plytkých kaplniek (po troch na oboch dlhších stranách). Každá z nich obsahuje oltár s rovnakou stĺpovou architektúrou no s rozdielnou ikonografickou náplňou. V prvej kaplnke zľava od vchodu stojí oltár zasvätený zakladateľovi trinitárskej rehole - svätému Jánovi z Mathy. Na oltárnej menze stoja sochy uhorských kráľov - svätcov: vľavo Štefana I. a vľavo Ladislava I.

Stredné kaplnky na oboch stranách sú nielen stavebne najvýraznejšími, ale ich oltáre nesú obrazy so súvisiacimi námetmi. Oltár Bolestnej Panny Márie v kaplnke na ľavej strane obsahuje obraz Ukrižovania od rehoľného umelca frátra Hermana. Od známeho bratislavského sochára Štefana Steinmasslera pochádzajú plastiky na oltári - Bolestnej Matky a svätého Jána Evanjelistu. Oltár v protiľahlej kaplnke, zasvätený Panne Márii, je zo všetkých oltárov v kostole najstarším. V roku 1728 ho dal postaviť palatín Pavol Pálfi. Stĺpový oltár vo svojom strede nesie pozoruhodný obraz, na ktorom je namaľovaná zázračná Pieta. Na obraze vidno krajinu v pozadí, v ktorej umelec zachytil záhradu kaštieľa a horiace hospodárske budovy. Ide o vedutu Kráľovej pri Senci, kde bol v 17. storočí spomínaný obraz vo veľkej úcte. Oltár dopĺňajú sochy dvoch svätcov - vľavo svätého Jozefa a vpravo svätého Liboria biskupa.

Posledná kaplnka na ľavej strane lode obsahuje oltár s obrazom zachytávajúcim boj archanjela Michala s diablom. Nad oltárom je umiestnený kartušový nápis s textom QUO UT DEUS (Kto je Boh?) a po stranách obrazu stoja sochy archanjelov Michala a Gabriela.

Pohľad do presbytéria s hlavným oltárom

Záver pomerne hlbokého presbytéria vypĺňa hlavný oltár. Na mieste toho, ktorý tu stojí dnes, bol oltár, ktorého podobu však nepoznáme. Z roku 1728 síce existuje koncept zmluvy na jeho vyhotovenie, no ten je objednávateľom, ostrihomským arcibiskupom Imrichom Esterházym i umelcom Antoniom Gaetanom Bussim (okolo 1692 - 1732) nepodpísaný, a tak okolnosti jeho vyhotovenia i podoby sú len hypotetické. Na základe uvedeného je možné, že Bussi v danom roku vytvoril sochársku výzdobu hlavného oltára pre práve vtedy dokončený chrám. Začiatkom štyridsiatych rokov 18. storočia však prišlo k definitívnej úprave výzdoby chrámového interiéru. Vtedy pravdepodobne odstránili pôvodný hlavný oltár s Bussiho sochami a postavili nový monumentálny reprezentačný oltár podľa návrhu Bussiho krajana Antonia Galliho da Bibbienu. Jeho základný kameň položili 30. júna 1747 a spolu s bočnými oltármi svätej Anny, svätého Michala archanjela a svätého Jána Nepomuckého bol posvätený 3. augusta 1752. Podobne ako v prípade ostatných oltárov ide o stĺpovú architektúru, tvorenou štvoricou kanelovaných stĺpov zakončených korintskými hlavicami, s ústredným oltárnym obrazom od nemeckého maliara Franza Xavera Palka (1724 - 1767). Obraz predstavuje zakladateľov rehole Jána z Mathy a Felixa z Valois, ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. K obrazu sa v Umeleckom inštitúte v Chicagu zachovala unikátna, umelcom signovaná skica z roku 1745. Oltár dopĺňajú na nízkych podstavcoch, v plytkých a vysokých nikách ukončených v konche mušľou, umiestnené postranné plastiky svätej Agnesy a svätej Kataríny Alexandrijskej; ich autorstvo sa pripisuje viedenskému sochárovi Johannovi Josephovi Reslerovi (1702 - 1772), ktorý pracoval aj pre trinitárov vo Viedni a Trnave (podľa iných zdrojov sochy vytvoril Mníchovčan Johann Baptist Staub (1704 - 1784)).

Oltár s obrazom Zázračnej Panny Márie z r. 1736

Na pravej strane lode takisto nájdeme tri bočné kaplnky. Okrem strednej s oltárom Piety, zvyšné dve kaplnky obsahujú oltáre zasvätené svätcom, ktorí sa vždy tešili značnej úcte. Oltárny obraz na oltári vpravo pri presbytériu s patrocíniom svätej Anny zobrazuje svätú Rodinu. Oltár na bočných stranách nesie sochy svätého Jána Krstiteľa s tradičnými atribútmi, krížom a baránkom, a jeho otca Zachariáša zobrazeného v zaužívanej ikonografickej kompozícii - držiaceho tabuľku s nápisom IOANNES ES NOMEN EIUS (Ján je jeho meno; ide o odkaz na Lukášovo evanjelium „63 On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali.“ (Lk 1,63)).

V pravej kaplnke pri vchode stojí oltár zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému, jednému z českých patrónov, ktorého úcta je aj na Slovensku neobyčajne rozšírená. Po stranách oltárneho obrazu stoja sochy svätej Barbory a svätej Tekly.

Z koncepcie uvedených postranných oltárov sa vymyká oltár umiestnený na múre vpravo od presbytéria. Nemá stĺpovú erchitektúru. Oltár z roku 1736 má priamu súvislosť s pôsobením najvýznamnejšieho rakúskeho neskorobarokového sochára Georga Rafaela Donnera u nás. Oltár predstavuje letiacich anjelov pridržiavajúcich obraz Panny Márie s Ježiškom (ide o kópiu obrazu Krásnej Panny Márie od nemeckého renesančného umelca Albrechta Altdorfera (asi 1480 - 1538)). Autor oltára (niektorí historici umenia sa na základe typologickej príbuznosti s inými dielami prikláňajú k myšlienke, že autorom je samotný Donner, iní však uvažujú iba o umelcovi z Donnerovho okruhu) umiestnil do stredu roztvoreného baldachýnu kultový obraz Zázračnej Panny Márie a inscenoval výjav prinesenia obrazu anjelmi na zem. Nad drapériou dvojica anjelikov pridržiava rozvinutú stuhu s mariánskou modlitbou SANCTA MARIA OPN (Sancta Maria ora pro nobis, t.j. Svätá Mária oroduj za nás). Donátorom oltára, bol predseda Uhorskej kráľovskej komory, gróf Karol Ziči.

Na protiľahlom múre visí drevená kazateľnica pozoruhodná plastikami predstavujúcimi štyroch evanjelistov, umiestnenými na baňatom rečnisku. Na vrchole zvukovej striešky umiestnili

Najhodnotnejším artefaktom interiéru Kostola svätého Jána z Mathy je jeho stropná výmaľba. Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Umeleckým zámerom, v ktorom sa kombinovali „pozemskosť“, „nebeskosť“, „prirodzenosť“ a „zázračnosť“, bolo vytvorenie ilúzie vedúcej pozorovateľovo oko od materiálneho pozemského a pominuteľného sveta smerom k zobrazeniu mystického, nadpozemského a božského raja. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je taliansky neskobarokový maliar Antonio Galli da Bibbiena. Vytvoril ju v rokoch 1744 – 1745 počas svojho druhého pobytu na Slovensku.

Freska na klenbe Kostola svätého Jána z Mathy od Antonia Galli Bibbienu z r. 1744 - 1745

Iluzívne maľby kupolových architektúr kostola trinitárov sú kvalitnou ukážkou umelcovej perspektívnej maľby s využitím fiktívnych architektúr (volútových konzol, zuborezových ríms, stĺpov či pilastrov). Ich použitie v tomto priestore vytvára dojem nadvýšenia plytko klenutých skutočných klenieb.

Na menšej klenbe nad presbytériom namaľoval umelec fresku jednoduchej kupolovej architektúry, ukončenej vo vrchole malým otvorom s priehľadom do neba s poletujúcimi anjelikmi a modro-červeným krížom - symbolom trinitárskeho rádu. Monumentálna freska v lodi predstavuje bohato členenú architektúru, ktorej symetricky členené stĺpy zbiehajúce sa do stredu a s perspektívne sa zmenšujúcimi kazetovými výplňami, dokonale evokujú dojem vysokej kupoly doplnenej laternou. Cez malý priezor v nej sa divákovi otvára pohľad do neba, kde tróni Najsvätejšia Trojica. Doplnkom architektúry sú sediace postavy štyroch veľkých učiteľov cirkvi: svätého Ambróza, svätého Hieronýma, svätého Augustína a svätého Gregora Veľkého. Ich autorom bol Bibbienov spolupracovník, viedenský maliar Karl Jacob Unterhueber (1700 - 1751).

Kláštor

Kláštor si príslušníci rehole postavili na mieste staršieho cintorína prislúchajúceho ku zbúranému Kostolu svätého Michala. Vysvätili ho v roku 1727. Svojmu účelu slúžil až do konca 18. storočia. Keď cisár Jozef II. v osemdesiatych rokoch zrušil viaceré rehole v Uhorsku, trinitári museli kláštor opustiť. Budova sa stala erárnym majetkom a v roku 1783 ju viedenský staviteľ J. Thaller prestaval na vojenskú nemocnicu. O polstoročie neskôr (v roku 1844) budovu opäť prestavali; tentoraz ju podľa projektu Ignáca Feiglera st. upravili pre potreby župného úradu na Župný dom.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)

Zdroje

• I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983
• L. Foltyn a kol., Architektúra na Slovensku do polovice XIX. storočia, Slovenské nakladateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1958
• E. Lukáčová a kol., Sakrálna architektúra na Slovensku, Vydavateľstvo KT, Komárno, 1996
• B. Balážová a kol., Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku, Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7
• I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
• M. Dulla a kol., Architektúra na Slovensku - stručné dejiny, Slovart, Bratislava, 2005, ISBN 80-8085-079-8
• A. Bagin, J. Krajči, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok svätého Vojtecha, Trnava, Cirkevné nakladateľstvo, Bratislava, 1988
• I. Rusina a kol., Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia, SNG, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1

Externé zdroje

• Poriadok bohoslužieb v kostole
• Schematizmus Bratislavského arcibiskupstva