Suezská kríza: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
úprava infoboxu |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Bitka |
{{Infobox Bitka |
||
|konflikt=Suezská kríza |
|konflikt=Suezská kríza |
||
|súčasť=[[Arabsko-izraelský konflikt|Arabsko-izrealských konfliktov]] |
|súčasť= [[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Arabsko-izraelský konflikt|Arabsko-izrealských konfliktov]] |
||
|obrázok= |
|obrázok= Tanks Destroyed Sinai.jpg |
||
|text k obr= |
|text k obr= Poškodený egyptský tank a vozidlá |
||
|dátum= [[október]] [[1956]] - [[ |
|dátum= [[29. október]] [[1956]] - [[7. november]] [[1957]] |
||
|miesto= [[ |
|miesto= [[Pásmo Gazy]], [[Egypt]] ([[Sinajský polostrov|Sinaj]] a [[Suezský prieplav]]) |
||
|casus= |
|||
|casus= Okupácia Sinajského polostrova |
|||
|územie= |
|územie= |
||
|výsledok= |
|výsledok= Vojenské víťazstvo koalície<br/>Politické víťazstvo Egyptu |
||
* Izraelská okupácia Sinaju do marca 1957 |
|||
|protivník1={{minivlajka|Veľká Británia}}[[Veľká Británia]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzsko]]<br />[[Súbor:Flag of Israel.svg|22px]] [[Izrael]] |
|||
* Stiahnutie britských a francúzskych jednotiek po medzinárodnom tlaku |
|||
|protivník2= {{flagicon|Egypt|1952}} [[Egypt]] |
|||
|protivník1= {{Minivlajka|Izrael|w}}<br/>{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br/>{{Minivlajka|Francúzsko|w}} |
|||
|protivník2= [[Súbor:Flag of Egypt (1952-1958).svg|22px]] [[Egyptská republika (1953 – 1958)|Egypt]] |
|||
|velitel1={{minivlajka|Veľká Británia}}[[Anthony Eden]]<br />{{minivlajka|Veľká Británia}}[[Charles Keightley]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}}[[Piere Barjot]]<br />[[Súbor:Flag of Israel.svg|22px]][[Moshe Dayan]] |
|velitel1={{minivlajka|Veľká Británia}}[[Anthony Eden]]<br />{{minivlajka|Veľká Británia}}[[Charles Keightley]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}}[[Piere Barjot]]<br />[[Súbor:Flag of Israel.svg|22px]][[Moshe Dayan]] |
||
|velitel2= |
|velitel2=[[Súbor:Flag of Egypt (1952-1958).svg|22px]][[Gamal Násir]]<br />[[Súbor:Flag of Egypt (1952-1958).svg|22px]][[Abdel Hakim Amer]] |
||
|sila1= 45 000 britských vojakov<br />35 000 francúzskych vojakov<br />175 000 izraelských vojakov<br />'''Celkovo:'''<br />254 000 vojakov |
|sila1= 45 000 britských vojakov<br />35 000 francúzskych vojakov<br />175 000 izraelských vojakov<br />'''Celkovo:'''<br />254 000 vojakov |
||
|sila2= 70 000 vojakov |
|sila2= 70 000 vojakov |
Verzia z 13:55, 29. marec 2016
Suezská kríza | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Studenej vojny a Arabsko-izrealských konfliktov | |||||||
Poškodený egyptský tank a vozidlá | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Izrael Spojené kráľovstvo Francúzsko |
Egypt | ||||||
Velitelia | |||||||
Anthony Eden Charles Keightley Piere Barjot Moshe Dayan |
Gamal Násir Abdel Hakim Amer | ||||||
Sila | |||||||
45 000 britských vojakov 35 000 francúzskych vojakov 175 000 izraelských vojakov Celkovo: 254 000 vojakov |
70 000 vojakov | ||||||
Straty | |||||||
Británia: 56mŕtvych 91zranených Francúzsko: 10mŕtvych 43zranených Izrael: 197 mŕtvych Celkovo: 263 mŕtvych 134 zranených |
1 650 mŕtvych 4 900 zranených 6 185 zajatých | ||||||
Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt |
Prvá arabsko-izraelská vojna Intifáda: prvá | druhá |
Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Veľkej Británie, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.
Priebeh
Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Veľká Británia a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské rokovanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Veľká Británia od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému suezská vojna (1956)