Považská Bystrica: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
| Iné názvy = |
| Iné názvy = |
||
| Prezývka = |
| Prezývka = |
||
| Obrázok = |
| Obrázok = Povazska bystrica2.jpg |
||
| Popis obrázku = Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet |
|||
| Popis obrázku = od hora [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Považská Bystrica)|Kostol Navštívenia Panny Márie]], pohľad z [[Milochov]]a, [[Považský hrad]] |
|||
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
||
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
Verzia z 14:17, 7. október 2020
Považská Bystrica | |
mesto | |
Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Považská Bystrica |
Región | Horné Považie |
Vodné toky | Váh, Domanižanka |
Nadmorská výška | 288 m n. m. |
Súradnice | 49°06′58″S 18°26′50″V / 49,116111°S 18,447222°V |
Najvyšší bod | Veľký Manín |
Rozloha | 90,56 km² (9 056 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 37 261 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 411,45 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1316 |
Primátor | Karol Janas[3] (SMER-SD, SNS, SZ) |
PSČ | 017 01 |
ŠÚJ | 512842 |
EČV (do r. 2022) | PB |
Tel. predvoľba | +421-42 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Centrum 2/3 017 01 Považská Bystrica |
Telefón | 042/4305111 |
Fax | 042/4326613 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Považská Bystrica | |
Webová stránka: povazska-bystrica.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Považská Bystrica (nem. Waagbistritz) je priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča, leží v Trenčianskom kraji.
Polohopis
Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.
Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká Váh, do ktorého sa tu vlieva Domanižanka.
Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna Manínska a Kostolecká tiesňava. Naproti nim sa nachádza zrúcanina Považského hradu, s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu. Západne sa nachádzajú Javorníky, ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú cyklistiku a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len 10 km vzdialené kúpele Nimnica nad hladinou Nosickej priehrady poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.
Časti mesta
Mesto Považská Bystrica sa delí na týchto 13 (resp. bez Vrtižera 12) "častí obce", niekedy označovaných ako mestské časti (za pomlčkou sú uvedené základné sídelné jednotky [ZSJ], t.j. sídla či štvrte, na ktoré sa tieto časti obce ďalej delia)[4][5][6] [7][8] [9][10][11][12][13]:
- Dolný Moštenec - ZSJ: Dolný Moštenec v užšom zmysle, Cingeľov laz
- Horný Moštenec
- Milochov - ZSJ: Dolný Milochov (zahŕňa o. i. sídla Matúšsky laz, Líškovie laz, Šuvarovce, Trnovie laz, Balažská kopanica, Tomankovci), Horný Milochov
- Orlové - ZSJ: Orlové v užšom zmysle, Strojárne, Medzijarčie, Ľahký priemysel II
- Podmanín - ZSJ: Podmanín v užšom zmysle, Dvorského laz
- Podvažie
- Považská Bystrica v užšom zmysle - ZSJ:
- Dedovec I
- Domanižanka (spolu s "Pod Dedovcom" sa nazýva aj Lány)
- Dušianica (=Dušanica)
- Hliny
- Jelšové (vrátane štvrte Hliníky)
- Krekáčov - Kunovec (zahŕňa o.i. sídla Krekáčov laz, Kunovec [=Kúnovec], Galanovec, Chodnické, Rybárikov laz, Matúšky)
- Kvašovský dvor (vrátane sídla Zakvášov)
- Nábrežie
- Ondrejová
- Pod Dedovcom
- Pod úvozom
- Pod Žadovcom
- Považská Bystrica - stred (t.j. štvrte Stred a Centrum)
- Priemyselný obvod
- Rozkvet I
- Rozkvet II
- Sídlisko SNP
- Strojárenská štvrť (Kolónia)
- Vysoká Bukovina
- Zákopa
- Považská Teplá (vrátane štvrte Záluž(ie))
- Považské Podhradie
- Praznov - ZSJ: Praznov v užšom zmysle, Dolné Lazy, Horné Lazy - Podkostolčie
- Šebešťanová
- Vrtižer (často uvádzaný ako súčasť Považskej Teplej)
- Zemiansky Kvašov
Všetky vyššie uvedené "časti obce" okrem Považskej Bystrice v užšom zmysle sú bývalé samostatné obce, ktoré boli pripojené k Považskej Bystrici od roku 1966.[14]
V Považskej Bystrici ale zjavne nepanuje zhoda o tom, ako deliť územie mesta. Napríklad na účely samosprávy sa na stránkach mesta uvádza delenie na tieto "mestské časti"[15]:
- Dolný Moštenec
- Horný Moštenec
- Jelšové a Hliníky
- Lány
- Milochov
- Orlové
- Podmanín
- Podvažie
- Považská Teplá
- Považské Podhradie
- Praznov
- Rozkvet
- SNP a Zakvášov a Hliny
- Stred
- Strojárenská štvrť
- Šebešťanová
- Zemiansky Kvašov
V územnom pláne mesta je uvedené zas iné delenie, a to takéto delenie na ("pracovné") "mestské časti" (sú aj oficiálne očíslované) a ich urbanistické obvody (UO)[10]:
- 01 Stred - UO: Považská Bystrica - Stred
- 02 Sever - UO: Nábrežie, Pod úvozom, Ondrejová
- 03 Lány - UO: Domanižanka, Pod Dedovcom
- 04 SNP - UO: Kvášovský dvor, Dedovec, Vysoká Bukovina, Sídlisko SNP
- 05 Rozkvet - UO: Rozkvet I, Rozkvet II
- 06 Hliny - UO: Pod Žadovcom, Hliny, Dušianica, Zemiansky Kvášov
- 07 Za Váhom - UO: Orlové, Považské Podhradie, Ľahký priemysel
- 08 Západ - UO: Jelšové, Strojárenská štvrť, Krekáčov - Kunovec, Priemyselný obvod, Zákopa, Strojárne, Medzijarčie
- 09 Juh - UO: Horný Moštenec, Dolný Moštenec, Cingeľov laz
- 10 Východ - UO: Dvorského laz, Podmanín, Dolné lazy, Horné lazy – Podkostolčie, Praznov
- 11 Považská Teplá - UO: Vrtižer, Považská Teplá
- 12 Milochov - UO: Dolný Milochov, Horný Milochov, Šuvarovce
- 13 Šebešťanová - UO: Šebešťanová
- 14 Podvažie - UO: Podvažie
Dejiny
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399[16], ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.[17]
V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafael Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506, ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.
Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.
V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.
Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto výrazne rástlo, okolo malého centra vyrástli nové sídliská. Samotné centrum bolo kompletne prebudované, preto je veľmi náročné nájsť tu nejakú historickú budovu. Hlavným zamestnávateľom od druhej svetovej vojny bol strojársky podnik Považské strojárne. Továreň vyrábala hlavne skútre a priemyselné ložiská. Od pádu socializmu sa ocitla spoločnosť v kríze, čo sa nepriaznivo prejavilo v regióne a zvýšilo nezamestnanosť
Politika
Obyvateľstvo
Kultúra a zaujímavosti
Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku 1950 do 1980.
Pamiatky
- Považský hrad[18] je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie.[19]
- Funkcionalistická budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.[20]
- Administratívna budova ABŠO od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.[21]
- Diaľničná estakáda ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu Stavba roka.
- Kostol Navštívenia Panny Márie z 15. storočia
- Kostol sv. Juraja z roku 1791
- Kaplnka sv. Heleny z roku 1728
- Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku 1805
- Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- Kaštieľ v Orlovom v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie
- Kaštieľ Burg v Považskom Podhradí z roku 1631, zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia
- Száparayovský kaštieľ z roku 1676
- Považská knižnica
Šport
Športové kluby
- Hokejový klub HK 95 PANTERS
- Hádzanársky klub MŠK
- Futbalový klub MŠK
- Basketbalový klub BK IMC
- Atletický klub PB olympia
- Plavecký Klub PBPO
- Hokejbalový klub HBK PROTEF
- Tanečný klub Stella
V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Priemysel
V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s.
Doprava
Výstavba estakády
Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.
Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.
Cestná doprava
Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda diaľnice D1, ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca cesta I/61, spájajúca Trenčín so Žilinou tu križuje cestu II/517 na Rajec a pravý breh Váhu lemuje II/507 z Bytče do Trenčína.
Železničná doprava
Cez mesto prechádza železničná trať Bratislava – Žilina a na železničnej stanici zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC (Viedeň) – Bratislava – Košice. Z mesta sú cez Púchov priame vlakové spojenia aj do Česka.
Mestská hromadná doprava
V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť Mestská dopravná spoločnosť, a.s., ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Väčšina z 23 autobusov Mestskej dopravnej spoločnosti je denne vypravovaných na 11 liniek. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2019 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách.
K októbru 2019 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov:
- Karosa B 952E (r.v. 2006) – 9 ks
- Irisbus Citelis 12M (r.v. 2006) – 1 ks nízkopodlažné vozidlo
- Irisbus Crossway LE 10,8M (r.v. 2011, 2013) – 2 ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Urbanway 12M (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019) – 8 ks nízkopodlažné vozidlo
- Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo
Z celkového počtu 23 vozidiel je 14 nízkopodlažných a 12 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú wi-fi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje Mestská dopravná spoločnosť ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici.
Osobnosti
Rodáci
- Štefan Podmanický (1480 – 1530) – nitriansky biskup
- Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar a grafik
- Irena Blühová (1904 - 1991) - fotografka
- Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) – funkcionalistický architekt
- Peter Holka (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež
- Ján Kroner (1956) – herec
- Dorota Nvotová (1982) – herečka a speváčka
- Marián Vajda (1965) – tenista, tréner
- Michal Mertiňák (1979) – double tenista
- Andrej Meszároš (1985) – hokejista
- Roman Tománek – hokejista
- Jaroslav Baška (1975) – Poslanec NR SR (SMER-SD)
- Jaro Gašpar Kremeň – spisovateľ
- Gustáv Ulický – konštruktér, motoristický novinár
- Simona Martausová (1988) – speváčka, skladateľka, herečka
- Marián Mitaš (1980) – herec
Partnerské mestá
- Báčska Palanka, Srbsko
- Bełchatów, Poľsko
- Holešov, Česko
- Rožnov pod Radhoštěm, Česko
- Sovetsk, Ruská federácia
- Tauragė, Litva
- Zubří, Česko
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Štatistický lexikón obcí SR 2011 [1]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Katastrálna mapa Pov. Bystrice [2]
- ↑ ZBGIS [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Mapa mesta [online]. povazska-bystrica.sk, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Štatistické údaje [online]. povazska-bystrica.sk, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Všeobecne záväzné nariadenie mesta Považská Bystrica ktorým sa vyhlasuje „Záväzná časť Územného plánu mesta Považská Bystrica", schválené 3. 7. 2008, účinné od 19. 7. 2008 [3]
- ↑ ÚzemnéPlány.sk [online]. uzemneplany.sk, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Považská Bystrica - mapa mesta [online]. mapa.zoznam.sk, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Global24 s.r.o.. Považskobystrické mestské časti v číslach: Pozrite, kde nás koľko žije [online]. povazska.dnes24.sk, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ [4]
- ↑ Výbory v mestských častiach [online]. povazska-bystrica.sk, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta. Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41
- ↑ Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85
- ↑ Považský hrad[Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny [5]
- ↑ Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010[Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry
- ↑ Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA [online]. Mesto Považská Bystrica, 2010-10-22, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online.
- ↑ tamtiež
Pozri aj
- Považský hrad
- Zoznam ulíc a námestí v Považskej Bystrici
- Zoznam kultúrnych pamiatok v Považskej Bystrici
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Považská Bystrica