Čertov kopec
| Čertov kopec | |
| vrch | |
Čertov kopec | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okresy | Malacky, Pezinok |
| Obce | Kuchyňa, Pezinok |
| Časť | Kuchynská hornatina |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Podcelok | Pezinské Karpaty |
| Povodia | Morava, Malý Dunaj |
| Nadmorská výška | 751,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°22′51″S 17°12′40″V / 48,3809°S 17,2112°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Slovenska
| |
|
Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čertov kopec (751,8 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 8 km severozápadne od Modry.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na juhu strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Kuchynská hornatina.[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, na pomedzí okresov Malacky a Pezinok a zasahuje na katastrálne územie obce Kuchyňa a mesta Pezinok.[5] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Kuchyňa a Pernek, východným smerom je to mesto Modra.[3] Popod vrchol prechádza Štefánikova magistrála.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čertov kopec je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie zo sedla Baba a smeruje k masívu Vysokej (754 m n. m.). Juhozápadne susedí vrch Javorina (703 m n. m.) a Čmeľok (709 m n. m.), južne Jágrová (713 m n. m.), juhovýchodne Čierna skala (604 m n. m.) a Veľká homoľa (709 m n. m.), východne je sedlom oddelená Skalnatá (704 m n. m.) a severnému horizontu dominuje neďaleká Vysoká.[2] Severnú časť hrebeňa odvodňuje riečka Malina do Moravy, južné svahy napájajú riečku Stará Blatina, ktorá smeruje do Malého Dunaja. Vrch leží v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholová časť Čertovho kopca je porastená hustým lesom, no blízke úbočia majú vegetáciu redšiu a nesúvislú. Z vhodných miest je tak možno vidieť mnohé vrchy Malých Karpát, no tiež Borskú a časť Podunajskej nížiny. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Považského Inovca, Vtáčnika, Tribča a predhorie Álp.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Blízko vrcholu vedie Štefánikova magistrála v trase Cesty hrdinov SNP[7], sledujúca hlavný hrebeň zo sedla Baba k masívu Vysokej. Na samotný vrchol značený chodník nevedie.
- po
červeno značenej magistrále:
- od severu od obce Sološnica (rázc. Sološnická dolina) cez rázc. Čermák
- od juhu z Pezinskej Baby cez Sedlo pod Javorinou
- po
žlto značenom chodníku:
- zo západu z obce Pernek cez Sedlo pod Javorinou
- od východu z Modry-Piesku cez rázc. Čermák
- po
zelenej značke cez rázc. Čermák:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
- 1 2 Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ TM 127 Malé Karpaty – Bratislava (7. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
