Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°22′51″S 17°13′42″V / 48,3809°S 17,2282°V / 48.3809; 17.2282
Skalnatá
vrch
Skalnatá 03.JPG
Vrchol Skalnatej
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okresy Malacky, Pezinok
Obce Kuchyňa, Pezinok
Časť Kuchynská hornatina
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodia Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška 704,2 m n. m.
Súradnice 48°22′51″S 17°13′42″V / 48,3809°S 17,2282°V / 48.3809; 17.2282
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po žltá turistická značka žltej značke z Modry-Piesku
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Skalnatá
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skalnatá (704,2 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 7 km severozápadne od Modry.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhu strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Kuchynská hornatina.[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, na hranici okresov Malacky a Pezinok a zasahuje na katastrálne územie obce Kuchyňa a mesta Pezinok.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiace časti miest Modra a Pezinok, západným smerom je to Kuchyňa a Pernek.[3] Vrcholom prechádza Štefánikova magistrála.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnatá leží v hlavnom hrebeni, ktorý vedie zo sedla Baba cez Čertov kopec (752 m n. m.) a severným smerom pokračuje k masívu Vysokej (754 m n. m.). Juhozápadne susedí vrch Čmeľok (709 m n. m.), západne Čertov kopec a Jágrová (713 m n. m.), severne Gajdoš (651 m n. m.) a Vysoká (754 m n. m.), východne Modranská Baba (646 m n. m.) a Tri kopce (662 m n. m.), juhovýchodne Veľká homoľa (709 m n. m.) a južne Čierna skala (604 m n. m.).[2] Severná časť hrebeňa patrí do pramennej oblasti riečky Malina, smerujúcej do rieky Morava, južné svahy odvodňuje potok Vidlárová, ktorá je prítokom Blatiny, v povodí Malého Dunaja. Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý riedky porast a blízka horská lúka umožňuje z vrcholu zaujímavý rozhľad. Otvorený je najmä východný a južný horizont, no viditeľné sú mnohé vrchy Malých Karpát, no tiež Borská a Podunajská nížina, pri priaznivých podmienkach aj Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Vtáčnik, Tribeč a juhozápadným smerom aj predhorie Álp.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholom prechádza Štefánikova magistrála v trase Cesty hrdinov SNP, sledujúca hlavný hrebeň Malých Karpát.

  • po červená turistická značka červeno značenej magistrále:
    • od severu od obce Sološnica (rázc. Sološnická dolina) cez rázc. Čermák
    • od juhu z Pezinskej Baby cez Sedlo pod Javorinou
  • po žltá turistická značka žlto značenom chodníku:
    • zo západu z obce Pernek cez Sedlo pod Javorinou
    • od východu z Modry-Piesku cez rázc. Čermák
  • po zelená turistická značka zelenej značke cez rázc. Čermák:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
  2. a b Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]