Ľadový hrebeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľadový hrebeň
hrebeň
Ľadový hrebeň - pohľad z Priečného sedla. Vzadu je Pyšný štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 49°11′32″S 20°11′25″V / 49,192145°S 20,190236°V / 49.192145; 20.190236
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ľadový hrebeň
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Ľadový zub a časť Ľadového hrebeňa

Ľadový hrebeň (poľ. Lodowa Grań) je vedľajší, pomerne dlhý pozvoľný hrebeň, ktorý sa odpája od Hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v hlavnom severozápadnom vrchole Malého Ľadového štítu, vybieha do Malej Studenej doliny a oddeľuje Kotlinu Piatich spišských plies od Dolinky pod Sedielkom vo Vysokých Tatrách. Jeho prvou eleváciou je juhovýchodný vedľajší končiar Malého Ľadového štítu.[1]

Objekty na hrebeni[upraviť | upraviť zdroj]

Prví na hrebeni[upraviť | upraviť zdroj]

Časť hrebeňa od jeho ústia po Pfinnovu kopu prvý prešiel Jozef Déry pravdepodobne v auguste roku 1900. V zime po tej istej ceste Jenő Serényi a Zoltán Votisky 13. mája 1914. Celý hrebeň prví prešli Janusz Chmielowski, Karol Jordán, Jan Nowicki a horskí vodcovia Klemens Bachleda, Pavol Spitzkopf a nosič Stanisław Stopka 14. augusta 1903. V zimnom horolezeckom období boli prví Valéria Kovárová, Edita Krenová, Manicová, Maňa Mičiková, Bárdoš a Alexander Huba 19. mája 1946.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na hrebeň nevedú značkované chodníky. Výstup je možný len s horským vodcom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. NYKA, Józef. Tatry słowackie. Przewodnik.. 2. vyd. Latchorzew : Trawers, 1998. ISBN 83-901580-8-6. (po poľsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]