Preskočiť na obsah

Albert Veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Albertus Magnus)
Albertus Veľký
nemecký filozof a teológ
Učiteľ Cirkvi
patrón prírodovedcov
Albert Veľký
Štát pôsobeniaRímsko-nemecká ríša
Francúzsko
Funkcie a tituly
Biskup regensburský
1260 – 1263
Predchodca Albert z Pietengau Leo Thundorfer Nástupca
Provinciál Rehole kazateľov v Nemecku
1254 – 1257
Biografické údaje
Narodenie11931207
Lauingen an der Donau, Rímska ríša
Úmrtie15. november 1280
Kolín, Rímska ríša
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRehoľa kazateľov (OP)
(dominikáni)
Biskup
MenovanieAlexander IV.
Konsekráciacca 1260
Svätec
Blahorečenie1622
Rím, Pápežský štát
Gregor XV.
Kanonizácia16. december 1931
Bazilika svätého Petra, Vatikán
Pius XI.
Sviatok15. november
V cirkváchrímskokatolícka
Patrónprírodovedcov
Atribútybiskupské rúcho, kniha, pero, biskupská berla, mitra
Odkazy
Albert Veľký na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Albert Veľký

Svätý Albert Veľký alebo Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu (* 1193 – † 15. november 1280, Kolín) bol nemecký filozof, teológ, matematik, astronóm, geograf, chemik, metafyzik, fyzik, biblista, alchymista[1] a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského. Je patrón teológov, filozofov, prírodovedcov, medicínskych technikov, študentov a baníkov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde r. 1245 získal doktorát. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde zorganizoval šúdium a viedol celú univerzitu. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku (dnešné Nemecko). Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Zomrel v Kolíne a pochovali ho v kostole sv. Ondreja.

Dielo Alberta Veľkého

[upraviť | upraviť zdroj]
De animalibus

Pri tvorbe svojho filozoficko-teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie. Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.

Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.

Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.

Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.

Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.

Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti. Zviera ako kategória čohosi všeobecného je skoršie ako konkrétne zviera, hoci v poriadku prirodzeného jestvovania je jednotlivo-konkrétne zviera skoršie.

Zaoberal sa aj alchýmiou, teda stredovekou chémiou. Považuje sa za objaviteľa chemického prvku arzén, ktorý sa mu okolo roku 1250 podarilo ako prvému izolovať.[2][3]

De Adhaerendo Deo (v slovenčine: O primknutí sa k Bohu) [4].

Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.

V roku 1931 bol vyhlásený za svätého. V roku 1941 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna prírodovedcov a za učiteľa cirkvi.


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Albert Veliký. In: Lexikon alchymie a hermetických věd. Ed. Claus Priesner, Karin Figala; preklad Petr Babka. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2006. 368 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-815-0. S. 20-22.
  2. EMSLEY, John. Nature's Building Blocks: An A-Z Guide to the Elements. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0-19-850341-5. S. 43,513,529.
  3. VENHART, Martin. Ako sa od praveku menilo objavovanie a používanie chemických prvkov [online]. SME.sk - Petit Press a.s., 2019-06-27, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
  4. O primknutí sa k Bohu, databazeknih.cz

Dielo v elektronickej podobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.