Automobilový priemysel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Montážna linka automobilky Lotus

Automobilový priemysel alebo automobilizmus[1][2][3][4][5] je priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá vývojom, výrobou, marketingom a predajom motorových vozidiel. Menovite do tohto odvetvia patria všetky automobilky, ale aj ich subdodávatelia. Najväčšou svetovou automobilkou je Toyota (podľa tržieb i počtu predaných vozidiel), ktorá na pomyselnom tróne vystriedala General Motors v roku 2008 (po 27 rokoch).[6] Najväčším subdodávateľom je nemecký strojársky gigant Bosch, ktorý má obchodné vzťahy so všetkými svetovými automobilkami.[7] Automobilový priemysel úzko súvisí aj so strojárskym, elektrotechnickým a chemickým priemyslom. Je od neho tiež z veľkej časti závislý ťažobný a hutnícky priemysel. V roku 2009 bolo vo svete vyrobených takmer 61 miliónov motorových vozidiel, čo je oproti predchádzajúcemu roku pokles o 13,5 %.[8] Celosvetovo je v prevádzke vyše 600 miliónov automobilov.[9] Obrovský vzostup motorizácie zažíva najmä Čína a India.

Replika auta Benz, patentovaného v roku 1886

Výroba automobilov a iných motorových vozidiel prešla od roku 1885, keď Karl Benz vyrobil svoj prvý automobil, búrlivým vývojom. Od ručnej výroby sa prešlo vďaka Henry Fordovi k masovej produkcii. V mnohých priemyselne vyspelých krajinách (v Spojených štátoch, Japonsku, Nemecku, Južnej Kórei) je automobilový priemysel najdôležitejším odvetvím celého tamojšieho priemyslu.

Zamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]

Americká automobilka Hummer z koncernu GM prežila na začiatku nového tisícročia obrovský vzostup, po ktorom nasledoval ešte väčší pád a Hummer sa ocitol pred zánikom.[10] Po bankrote GM vzhľadom na strmo klesajúci predaj bolo rozhodnuté o zrušení automobilky Hummer. Posledný automobil Hummer H3 zišiel z výrobnej linky 24. mája 2010.[11]

Celosvetovo automobilový priemysel priamo zamestnáva minimálne 8,5 mil. ľudí.[12] Na výrobu dopravných prostriedkov sú ale nadviazané ďalšie odvetvia priemyslu, ktoré sú od autopriemyslu viac či menej závislé.

Štáty s najväčším počtom zamestnancov v automobilovom priemysle (absolútne):[12]

Poradie Štát Počet zamestnancov
1. Čína Čína 1 605 000
2. USA USA 954 210
3. Nemecko Nemecko 773 217
4. Rusko Rusko 755 000
5. Japonsko Japonsko 725 000

História automobilového priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky automobilového priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky automobilového priemyslu možno hľadať už v roku 1769, keď Nicolas Joseph Cugnot zostrojil prvý cestný parovoz. Začiatok 19. storočia bol stále doménou parných strojov, ktoré sa postupne zlepšovali a zrýchľovali. V roku 1836 nemecký konštruktér Brackenburg zkonštruoval prvé auto s výbušným motorom.[13] Motor spaľoval vodík s čistým kyslíkom. Vozidlo však nemalo žiadne významné výhody. Bolo nebezpečnejšie a na prevádzku výrazne náročnejšie, a tak sa nepresadilo. V roku 1862 Francúz Alphonse Beau de Rochas vymyslel štvortaktný spaľovací motor. Nepostavil ho, ale nechal si ho patentovať. Až Nicolaus August Otto uviedol do pohybu prvý spaľovací motor na svete. Roku 1886 postavili nezávisle od seba Karl Benz a tiež Wilhelm Maybach s Wilhelmom Daimler prvé automobily poháňané benzínovým motorom.[14]

V roku 1892 získal nemecký inžinier Rudolf Diesel patent na vznetový motor, ktorý roku 1897 tiež ako prvý na svete postavil.[15] Najprv sa tento motor používal v strojárskych podnikoch ako stacionárny motor pre pohon strojov, neskôr po zlepšení (najmä odľahčení) sa začal používať aj na pohon automobilov.[16][17]

Prvým automobilom skonštruovaným na území bývalého Česko-Slovenska bol v roku 1897 Präsident (na počesť prezidenta rakúskeho autoklubu) postavený v kopřivnickej továrni na výrobu a predaj koľajových vozidiel (Nesselsdorfer wagenbaufabriksgesellschaft). V roku 1898 ho nasledoval aj prvý nákladný automobil.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Kompletizácia Fordu T - dosadenie karosérie na podvozok s motorom
Pásová výrobná linka Fordu z roku 1913

Ďalším dôležitým míľnikom je bezpochyby zavedenie sériovej výroby, ktorá zlacnila a štandardizovala výrobu. Tento výrobný postup, keď sa výrobok pohybuje na výrobnom páse a každý pracovník robí len jeden úkon, zaviedol Henry Ford v roku 1913. Touto metódou bolo možné masové rozšírenie automobilov. Modelu Ford T sa v rokoch 1908-1927 predalo viac ako 16,5 milióna kusov. Tento princíp sa následne preniesol do Európy. V bývalom Česko-Slovensku sa začal čoskoro používať v Baťových závodoch, v automobilovom priemysle potom prvýkrát u Škody.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra 57 B z roku 1942

V 20. rokoch sa vývoj spaľovacieho motora veľmi zrýchlil a automobily sa aj naďalej rýchlo zdokonaľovali. Ešte v roku 1919 bolo 90 % predaných vozidiel otvorených, v roku 1929 bolo už 90 % uzavretých.[18] Roku 1930 na automobilový priemysel dopadla Veľká hospodárska kríza, ktorá celé automobilové odvetvie sužovala až do konca druhej svetovej vojny. V tom čase zaniklo mnoho automobilových výrobcov, iné automobilky sa zlúčili.

V 30. rokoch boli už v podstate vynájdené takmer všetky dnešné mechanické technológie, aj keď niektoré z nich boli neskôr niekým iným znovu objavené.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne sa automobilový priemysel začínal spamätávať zo škôd spôsobených druhou svetovou vojnou a preorientovávať sa späť na civilný sektor. Na konci 40. rokov bol v podstate ustanovený dnešný dizajn a koncepcia vozidiel.

Na začiatku 50. rokov sa v Európe prejavil veľký záujem o malé lacné autá. Typickými predstaviteľmi vtedajšej doby sú Lloyd 300 alebo BMW Isetta. Najmenším sériovo vyrábaným automobilom je dodnes britskýPeel P50, ktorý sa vyrábal od roku 1962 do roku 1965 na ostrove Man. Jeho predajná cena bola 199 libier.[19]

Roku 1956 sa do niektorých áut (napr. Citroën či Triumph) začínajú montovať kotúčové brzdy namiesto bubnových. Prvýkrát však bola kotúčová brzda použitá už roku 1906.[20]

60. a 70. roky[upraviť | upraviť zdroj]

Ford Mustang (1965)

Na začiatku 60. rokov sa v USA stali populárnymi tzv. muscle cars- výkonné autá s pohonom zadných kolies a zvyčajne motorom V8, vytvorené pre legálne aj pouličné preteky.[21] Ford tak v roku 1964 predstavil legendárny Ford Mustang, Chevrolet predstavil Chevrolet Camaro, ktoré nasledovali ďalšie autá ako napríklad Dodge Charger. Všetko sa zmenilo v roku 1973 s príchodom ropnej krízy. Zrazu sa autá, ktoré mali spotrebu desiatky litrov benzínu na 100 km, dostali do úzadia záujmu a ich éra rýchlo skončila. Záujem o Ford Mustang sa znova prejavil až v roku 2005, keď bola predstavená 5. generácia v modernom retro štýle.

V oblasti technológií našlo široké uplatnenie nezávislé zavesenie kolies a vstrekovanie paliva riadené elektronikou. Na prelome 60. a 70. rokov sa začali masívne používať plastové materiály, ktoré nahradili drevo, oceľ a iné materiály.[22] Tento trend pretrval dodnes. V roku 1974 prišlo Porsche s inováciou svojho modelu 911, keď jeho motor bol vybavený predkompresiou.[23]

80. a 90. roky[upraviť | upraviť zdroj]

80. a 90. roky boli v znamení zvyšovania výkonu a zväčšovania jednotlivých modelov (dobre je to vidieť napr. na Volkswagene Golf, ktorý počas 6 generácií významne napredoval vo všetkých smeroch). V 90. rokoch začala dôležitejšiu úlohu hrať bezpečnosť. Autá začali prechádzať nárazovými testami a Euro NCAP zaviedol metodiku hodnotenia bezpečnosti vozidla pomocou hviezdičiek (5 hviezdičiek znamená najlepšiu bezpečnosť). Bariérové skúšky prešli vývojom, ale podstata zostala stále rovnaká - čo najlepšie ochrániť vodiča pri prípadnej nehode. Výsledné poranenia posádky, resp. figuríny zodpovedalo určitému bodovaciemu ohodnoteniu a súčet zo všetkých bariérových skúšok potom určitému počtu hviezdičiek. Body sa strhávajú aj za najmenšie poškodenia ako napríklad za odskočenie západky v dverách, kvôli ktorej prišla Škoda Fabia 2. generácie o piatu hviezdičku.[24] A práve bezpečnosť dala vzniknúť novým elektronickým systémom ako sú ABS alebo ESP. Dôvodom boli jednak snahy automobiliek o inovatívne riešenia, za masovým rozšírením stál potom tlak odbornej verejnosti. Najznámejším prípadom je neslávne prevrátenie Mercedesu triedy A pri tzv. losom teste.[25] Ten sa vykonáva práve za účelom overenia ovládateľnosti vozidla a simuluje vyhnutie sa losovi, ktorý náhle vbehne pred auto. Mercedes po tomto zlyhaní upravil podvozok a začal systém ESP montovať sériovo.[26] A práve príchod moderných systémov začal ovplyvňovať aj hodnotenia Euro NCAP - v roku 2009 bola zmenená metodika a dôležitú úlohu začala hrať ochrana chodcov (testuje sa už od r. 1998) a pomocné systémy.[27] Dosiahnuť maximálny počet piatich hviezdičiek je teraz ťažšie a v budúcnosti budú pravidlá ešte tvrdšie. (Euro NCAP stanovil prechodné obdobie, počas ktorého budú plynulo zvyšovať nároky na vozidlo.)

Roku 1985 sa v Európe prvýkrát predávajú vozidlá vybavené katalyzátorom.[28] Ten znižuje emisie automobilov, ale vyžaduje bezolovnatý benzín. V USA sa tento systém používal už skôr. V tom istom roku sa na európsky trh dostávajú aj prvé automobily s palubným počítačom, ktorý má priniesť vodičovi viac informácií o vozidle.[28]

Jednotlivé generácie Volkswagenu Golf

Golf I (model 1974)
Golf II (model 1983)
Golf III (model 1991)
Golf IV (model 1997)
Golf V (model 2003)
Golf VI (model 2009)

21. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Dve súčasne predávané generácie Opelu Astra

Opel Astra G (model 1998)
Opel Astra H (model 2004)

Protiklady automobilových noviniek

Do nového tisícročia vstúpili automobilky so snahou ponúknuť vozidlá všetkých tried - vznikli tak rôzne karosárske varianty modelov a ďalšie modelové rady (viditeľné je to napríklad u Peugeotu, kde došlo k veľkému nárastu modelových radov alebo u BMW, ktoré opätovne vstúpilo do segmentu vozidiel nižšej strednej triedy modelom radu 1 a zároveň predstavilo modely X3, X5, neskôr X6). Zaujímavá je tiež protikladnosť posledných noviniek. Na jednej strane čoraz menšie automobily do mestských aglomerácií ako napr. Tata Nano a na druhej strane potom crossovery - napr. Audi Q7. Automobilky tiež začali súčasne vyrábať dve generácie vozidiel (napr. Octavia 1. generácie pod označením "Tour" sa predávala súčasne s Octaviou 2. generácie, alebo Peugeot 206 a 207, Opel Astra G a H).[29] Došlo k zmiešaniu niekoľkých kategórií, ktoré dali vzniknúť mnohým novým segmentom (napr. crossovery). V mnohých prípadoch vznikli konceptovo abstraktné vozidlá ako je Citroën Cruise Crosser.[30] Jednotlivé segmenty sa čoraz viac prelínajú a už nedá presne určiť hranica ako v 90. rokoch 20. storočia.

Automobil Smart Fortwo vypúšťa len 88 g/km CO2 a kombinovaná spotreba je 3,3 l/100 km[31]
BMW Active E - koncept elektromobilu

V posledných rokoch sa automobilky snažia znižovať spotrebu a emisie CO2. Úzko s tým súvisí zníženie hmotnosti vozidiel a znižovanie objemov motorov. Motory sú vybavované systémami Stop-štart, ktoré majú za úlohu znížiť spotrebu,[32] filtrami pevných častíc, ktoré majú znížiť množstvo vypustených sadzí,[33] zvyšuje vstrekovací tlak a optimalizuje spaľovanie. Na trhu sa objavili hybridné vozidlá. Tie možno rozdeliť do niekoľkých podskupín.[34] Skupina tzv. "full-hybridov", ktoré poháňa elektromotor a v prípade potreby ho dopĺňa spaľovací motor, ktorý buď poháňa vozidlo alebo vyrába elektrinu. Ďalej "mild-hybrid", ktoré majú elektrický motor trvalo spriahnutý so spaľovacím - čisto elektrický pohon je teda nemožný. Ďalšiu podskupinu hybridov tvoria vozidlá, ktoré používajú zotrvačníky alebo akumulátory na krátkodobé uchovanie energie. Poslednou kategóriou sú vozidlá na čisto elektrický pohon, ktorá sa dobíjajú zo zásuvky. Žiadne z nich však zatiaľ nemajú z ekonomického ani ekologického hľadiska príliš veľký význam. Dôvody sú predovšetkým vysoká hmotnosť (daná prítomnosťou batérií a 2 motorov), značné výrobné náklady a celková zložitosť vozidla.[35] Nevýhodou je tiež nízky dojazd na batérie (malá kapacita akumulátorov) a problémy s ich životnosťou (životnosť batérií je veľmi obmedzená, obnova drahá a recyklácia starých batérií zaťažuje životné prostredie). Zaujímavá je tiež opačná situácia, keď sú do trolejbusov montované dieselagregáty, ktoré sa môžu, v prípade výpadku prúdu či na kratšie vzdialenosti, stať zdrojom elektriny. V tomto smere sú skôr otázkou blízkej budúcnosti vozidlá čisto na elektrický pohon, ktoré zatiaľ majú príliš malou kapacitu akumulátorov.[36][37] V Česko-Slovensku prebiehali pokusy s elektromobilmi ešte v čase socializmu, k sériovej výrobe však nikdy nedošlo. Ku zdanlivo úspešnému koncu dotiahla v roku 1992 svoj projekt Ela01 na báze Škody Favorit firma ČEZ.[38] Ale ani tento automobil sa nedočkal rozšírenia. Podobne skončil aj malý pickup Tatra Beta, ktorý sa vyrábal v českom Příbor v rokoch 1996-1999. Prvým sériovo vyrábaným nákladným vozidlom na elektrický pohon na území bývalého Česko-Slovenska je automobil firmy Avia, ktorý využíva technológiu anglickej firmy Smith.[39] V roku 2010 malo byť vyrobených 250 ks elektromobilov z celkového počtu 450 vyrobených nákladných vozidiel.[40]

Cena ropy v rokoch 2003-2008

V rokoch 2008 až 2009 na automobilový priemysel ťažko dopadla svetová hospodárska kríza. Všetky svetové automobilky (okrem čínskych výrobcov) začali prepúšťať. V Česku tiež prepúšťali takmer všetci významní zamestnávatelia.[41] Americké automobilky tzv. "Detroitskej trojky" - Ford, GM a Chrysler - sa ocitli na pokraji bankrotu a žiadali Kongres o pôžičky.[42] Po dlhých rokovaniach nakoniec vláda poskytla automobilkám pôžičku v hodnote 15 miliárd dolárov.[43][44] Automobilka General Motors však ale nebola schopná splácať svoje záväzky a bola tak donútená prejsť riadeným bankrotom. Vláda USA zaplatila dlhy GM a získala za to 60% podiel vo firme.[45] V podobnej situácii sa ocitol aj Chrysler. Tomu pomohol Fiat, ktorý tak získal 20 % Chrysleru.[46] K zisku sa "trojlístok veľkých amerických automobiliek" opäť vrátil v roku 2010.[47] Automobilky detroitskej trojky však nie sú v ťažkostiach osamelé - do strát sa prepadla väčšina svetových automobiliek.[48] Kritickú situáciu sa niektoré štáty snažili zachrániť stimulácia typu šrotovného, ktoré bolo zavedené napríklad v Nemecku[49] ale aj na Slovensku.[50] Zavedenie šrotovného spolu s neochotou firiem investovať zapríčinilo, že sa do popredia záujmu v tomto období dostali malé lacné autá.[51] To podporilo aj zavedenie obmedzenia vjazdu starších vozidiel do centier európskych miest, ktoré má za úlohu zlepšiť ovzdušie v metropolách.[52] Vďaka týmto opatreniam sa automobilky snažia dostať na trh nové malé autá (napr. koncepty Volkswagenu[53] či BMW[54]).

V súčasnosti sa kladie dôraz nielen na ekologickú prevádzku vozidiel, ale tiež na ekologickú výrobu samotných vozidiel a na ich recyklovateľnosť. Továrne sú prísne kontrolované (množstvo vypúšťaných splodín do ovzdušia, znečistenie vodných tokov a pôdy či sledovanie produkcie odpadu a jeho triedenie) a regulované (emisné kvóty a ďalšie poplatky).

Trendom poslednej doby sú rôzne elektronické pomôcky ako je napr. adaptívny tempomat, parkovacie senzory, dažďové senzory, monitorovanie mŕtveho uhla, bezklúčové štartovanie, nočné videnie, parkovací asistent a mnoho ďalších. Bohužiaľ tieto systémy majú často veľa problémov so spoľahlivosťou, a tak nie vždy sú vítanou súčasťou vozidla.[55]

Keďže konkurencia vo výrobe automobilov je veľká, modely jednotlivých automobiliek sa stále porovnávajú a každý koncern sa snaží byť o krok napred. Ich výrobky testujú redaktori motoristických magazínov, sú podrobované odbornej kritike, vedú sa o nich vášnivé debaty na odborných fórach, ale aj v krčmách, a v neposlednom rade sú hodnotené svojimi majiteľmi. Vznikajú tiež mnohé ankety, ktoré majú za úlohu nájsť to najlepšie auto. Známou a prestížnou v Európe je "Auto roka" (angl. Car of the Year).

Koncerny[upraviť | upraviť zdroj]

Automobilky v Česku najznámejšieho koncernu Volkswagen

Už od začiatku automobilovej produkcie niektoré automobilky medzi sebou spolupracujú alebo sa dokonca spájajú tak, aby dokázali lepšie čeliť konkurencii. Spoločný vývoj (popr. aj výroba) umožňuje rozloženie nákladov a z toho plynúci vyšší zisk. Jednou z najznámejších fúzií v minulosti bolo v roku 1932 spojenie firiem Audi, DKW, Horch a Wanderer a vytvorenie tak základu dnešného Audi.

Príklady spolupráce vo vývoji a výrobe automobilov:

  • vývoj a výroba len na niektorých častí vozidiel (príklad: motory 1.7 CDTi (59 a 74 kW) Opelu Astra pochádzajú od poľského výrobcu Isuzu)[56],
  • vývoj a výroba automobilov (príklad: Volkswagen Touareg a Porsche Cayenne)[57]
  • spolupráca na celkovom výrobnom sortimente (príklad: Škoda a Volkswagen - Škodovka má spoločné motory, podvozkové platformy a ďalšie diely s VW u všetkých vozidiel).

Úplne bežná je aj situácia, kedy automobilka vlastní významný menšinový podiel v inej automobilke. Medzi dôležité vzťahy patria:

  • Volkswagen Group má 49,9% podiel v spoločnosti Porsche AG. Volkswagen je ale už v procese získavania Porsche, ktorý bude dokončený v roku 2011.[58]
  • Ford Motor Company vlastní 13,4 % vo automobilke Mazda a 8,3 % vo firme Aston Martin.
  • Fiat vlastní 20 % Chrysleru.
  • Dongfeng Motor Corporation je zapojený do spoločných podnikov s niekoľkými firmami v Číne: Honda, Hyundai, Nissan, PSA Peugeot Citroen.
  • Renault vlastní 25 % podiel v ruskom AvtoVAZe.

Najväčšie koncerny[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad najväčších koncernov vyrábajúca motorové vozidlá a ich značky. Koncerny sú zoradené podľa počtu vyrobených kusov v roku 2009, značky v rámci koncernov potom podľa abecedy. Zloženie koncernov je podľa stavu ku koncu roka 2009.[59] Rast zaznamenali len čínske automobilky, ktoré neboli zasiahnuté svetovou hospodárskou krízou. Výnimkou je iba koncern Hyundai, ktorý však za rast počtu predaných áut vďačí zlúčením s predtým samostatnou automobilkou Kia.

Značka Sídlo Trhy
1. Toyota Motor Corporation Japonsko - 7 234 439 ks
Daihatsu Japonsko Globálne, okrem Severnej Ameriky a Austrálie
Hino Japonsko Ázia, Južná Amerika
Lexus Japonsko Globálne
Scion USA Severná Amerika
Toyota Japonsko Globálne
2. General Motors Corporation USA - 6 459 053 ks
Buick USA Severná Amerika, Čína
Cadillac USA Globálne
Chevrolet USA Globálne
Daewoo Kórejská republika Ázia, Európa, Južná Amerika
GMC USA Severná Amerika, Blízky východ
Holden Austrália Austrália a Oceánia, Blízky východ
Opel Nemecko Európa, Ázia
Vauxhall Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
3. Volkswagen Group Nemecko - 6 067 208 ks
Audi Nemecko Globálne
Bentley Spojené kráľovstvo Globálne
Bugatti Francúzsko Globálne
Lamborghini Taliansko Globálne
Scania Švédsko Globálne
SEAT Španielsko Európa, Južná Amerika
Škoda Česko Európa, Ázia, Austrália
Volkswagen Nemecko Globálne
Volkswagen CV Nemecko Globálne
4. Ford Motor Company USA - 4 685 394 ks
Ford USA Globálne
Lincoln USA Severná Amerika, Blízky východ
Mercury USA Severná Amerika, Blízky východ
Troller Brazília Južná Amerika, Afrika
Volvo Švédsko Globálne
5. Hyundai Kórejská republika - 4 645 776 ks
Hyundai Kórejská republika Globálne
Kia Kórejská republika Globálne
6. PSA Peugeot Citroën Francúzsko -3 042 311 ks
Citroën Francúzsko Globálne
Peugeot Francúzsko Globálne
7. Honda Japonsko -3 012 637 ks
Acura Japonsko Severná Amerika, Ázia
Honda Japonsko Globálne
8. Nissan Japonsko -2 744 562 ks
Infiniti Japonsko Severná Amerika, Ázia, Európa
Nissan Japonsko Globálne
9. Skupina FIAT Taliansko - 2 460 222 ks
Abarth Taliansko Globálne
Alfa Romeo Taliansko Globálne
Ferrari Taliansko Globálne
Fiat Taliansko Globálne
Fiat Professional Taliansko Globálne
Irisbus Francúzsko Globálne
Iveco Taliansko Globálne
Lancia Taliansko Globálne
Maserati Taliansko Globálne
10. Suzuki Japonsko - 2 387 537 ks
Maruti Suzuki India India, Južná Amerika
Suzuki Japonsko Globálne

Značka Sídlo Trhy
11. Renault Francúzsko -2 296 009 ks
Dacia Rumunsko Európa, Južná Amerika, Afrika
Renault Francúzsko Globálne
Renault Samsung Kórejská republika Ázia, Južná Amerika
12. Daimler AG Nemecko - 1 447 953 ks
Freightliner USA Severná Amerika
Master Pakistan Pakistan
Maybach Nemecko Globálne
Mercedes-Benz Nemecko Globálne
Mitsubishi Fuso Japonsko Globálne
Orion International Kanada Severná Amerika
Setra Nemecko Európa
Smart Nemecko Európa, Severná Amerika, Ázia
Thomas Built Buses USA Severná Amerika
Western Star USA Severná Amerika
13. Chana Automobile Company, Ltd Čína - 1 425 777 ks
Chana Čína Čína, Afrika
Hafei Čína Čína
14. BMW Nemecko - 1 258 417 ks
BMW Nemecko Globálne
Mini Spojené kráľovstvo Globálne
Rolls-Royce Spojené kráľovstvo Globálne
15. Mazda Japonsko - 984 520 ks
Mazda Japonsko Globálne
16. Chrysler USA - 959 070 ks
Chrysler USA Globálne
Dodge USA Globálne
GEM USA Severná Amerika
Jeep USA Globálne
Ram USA Severná Amerika
17. Mitsubishi Japonsko - 802 463 ks
Mitsubishi Japonsko Globálne
18. Beijing Automotive Čína - 684 534 ks
BAW Čína Čína
Foton Čína Čína
19. Tata Motors India - 672 045 ks
Hispano Španielsko Európa
Jaguar Spojené kráľovstvo Globálne
Land Rover Spojené kráľovstvo Globálne
Tata Motors India India, Afrika
Tata Daewoo Kórejská republika Ázia
20. Dongfeng Motor Corporation Čína - 663 262 ks
Dongfeng Čína Čína
21. FAW Čína - 650 275 ks
Besturn Čína Čína
Freewind Čína Čína
Haim Čína Čína
Hongqi Čína Čína
Jiaxing Čína Čína
Vita Čína Čína
Xiali Čína Čína
22. Chery Automobile Company, Ltd Čína - 508 567 ks
Chery Čína Čína
23. Fuji Heavy Industries Japonsko - 491 352
Subaru Japonsko Globálne
24. BYD Auto Čína - 427 732 ks
BYD Čína Čína, Rusko

Európske štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Počas celosvetovej hospodárskej krízy sa trend otočil a predaj nových vozidiel začal klesať.

Počet predaných áut v Európe[60]
Typ vozidla 2009 2008 Zmena
Osobné 14 123 312 14 331 790 -1,5 %
Ľahké úžitkové 1 366 859 1 942 206 -29,6 %
Nákladné 232 220 416 667 -44,3 %
Autobusy 35 594 39 922 -10,8 %
Celkom 15 757 985 16 730 585 -5,8 %

Na Slovensku bolo v roku 2009 v prevádzke 2 236 tisíc vozidiel[61]. Nasledujúca tabuľka ukazuje 5 štátov s najväčším počtom registrovaných automobilov.

Najväčšie trhy v Európe[60]
Štát Počet vozidiel v prevádzke
Nemecko Nemecko 41 184
Taliansko Taliansko 35 680
Francúzsko Francúzsko 30 700
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 30 178
Španielsko Španielsko 21 760
V tisícoch ks (2007)[60]

Celosvetové štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Produkcia automobilov podľa krajín za rok 2009[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúca tabuľka ukazuje štáty sveta, v ktorých sa vyrábajú motorové vozidlá. Štáty sú zoradené podľa množstva vyrobených vozidiel v roku 2009.[8] Okrem dlhodobo rastúcej Číny zaznamenali všetci významní výrobcovia veľké prepady výroby.

Poradie Štát Množstvo vyrobených
automobilov v roku 2009		 Percentuálna zmena
oproti roku 2008
1 Čína Čína 13 790 994 48,3 %
2 Japonsko Japonsko 7 934 516 -31,5 %
3 USA USA 5 711 823 -34,3 %
4 Nemecko Nemecko 5 209 857 -13,8 %
5 Kórejská republika Kórejská republika 3 512 926 -8,2 %
6 Brazília Brazília 3 182 617 -1,0 %
7 India India 2 632 694 12,9 %
8 Španielsko Španielsko 2 170 078 -14,6 %
9 Francúzsko Francúzsko 2 049 762 -20,2 %
10 Mexiko Mexiko 1 557 290 -28,2 %
11 Kanada Kanada 1 489 651 -28,5 %
12 Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 1 090 139 -33,9 %
13 Thajsko Thajsko 999 378 -28,3 %
14 Česko Česko 974 569 3,0 %
15 Poľsko Poľsko 879 186 -7,1 %
16 Turecko Turecko 869 605 -24,2 %
17 Taliansko Taliansko 843 239 -17,6 %
18 Irán Irán 752 310 -28,4 %
19 Rusko Rusko 722 431 -59,6 %
20 Belgicko Belgicko 522 810 -27,8 %
21 Argentína Argentína 512 924 -14,1 %
22 Malajzia Malajzia 485 191 -8,6 %
23 Indonézia Indonézia 464 816 -22,6 %
24 Slovensko Slovensko 461 340 -19,9 %
25 Južná Afrika Južná Afrika 562 965 5,3 %
26 Rumunsko Rumunsko 296 498 20,9 %
27 Austrália Austrália 227 283 -31,0 %
28 Taiwan Taiwan 226 356 23,7 %
29 Slovinsko Slovinsko 212 749 7,5 %
30 Maďarsko Maďarsko 182 540 -47,3 %
31 Švédsko Švédsko 156 338 -49,3 %
32 Portugalsko Portugalsko 126 015 -28,1 %
33 Uzbekistan Uzbekistan 117 900 -43,3 %
34 Holandsko Holandsko 76 601 -42,2 %
35 Rakúsko Rakúsko 71 714 -52,6 %
36 Ukrajina Ukrajina 69 295 -83,6 %
37 Egypt Egypt 66 000 -42,5 %
38 Fínsko Fínsko 10 971 -38,7 %
39 Srbsko Srbsko 10 075 -13,4 %

Celosvetová produkcia automobilov podľa rokov[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty s viac ako 10 miliónmi áut
Nové autá v prístave Rotterdam.
Niekoľkoposchodové garáže v Marina City v Chicagu

Celosvetová produkcia automobilov dosiahla svoj vrchol v roku 2007, keď predaj dosiahol 73,3 mil ks vozidiel. Celý automobilový trh následne zasiahla svetová hospodárska kríza a predaj nových vozidiel začal rýchlo klesať. V roku 2009 už medziročný prepad dosiahol 13,5 %.

Rok Produkcia Zmena Zdroj
1997 52 987 000 [62]
1998 57 987 000 9,44 % [62]
1999 56 258 892 -2,98 % [63]
2000 58 374 162 3,76 % [64]
2001 56 304 925 -3,54 % [65]
2002 58 994 318 4,78 % [66]
2003 60 663 225 2,83 % [67]
2004 64 496 220 6,32 % [68]
2005 66 482 439 3,08 % [69]
2006 69 222 975 4,12 % [70]
2007 73 266 061 5,84 % [71]
2008 70 520 493 -3,75 % [72]
2009 60 986 985 -13,52 % [73]
(Celkom za osobné i nákladné automobily)

Tržby najväčších automobiliek v roku 2008[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka ukazuje koncerny s najväčšími tržbami. V tabuľke možno nájsť významné rozdiely medzi predajom a tržbami. Napr. Daimleru tu patrí 5. priečka, podľa predaných kusov je však až 12. Je to spôsobené produkciou drahších a luxusnejších automobilov (Mercedes-Benz, Maybach).

Pozícia Výrobca Krajina Príjmy v mld. $
1. Toyota Japonsko Japonsko 204,8
2. Volkswagen Nemecko Nemecko 167,9
3. General Motors USA USA 149,0
4. Ford USA USA 146,3
5. Daimler Nemecko Nemecko 141,2
6. Honda Japonsko Japonsko 94,2
7. Nissan Japonsko Japonsko 88,7
8. Peugeot Francúzsko Francúzsko 56,3
9. Fiat Taliansko Taliansko 53,1
10. BMW Nemecko Nemecko 46,7

Počet automobilov na 1000 obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Počet osobných automobilov na 1000 obyvateľov podľa štátov

Nasledujúca tabuľka ukazuje počet vozidiel na 1000 obyvateľov vo vybraných štátoch. Tu je najmä výrazný obrovský potenciál najľudnatejšieho štátu sveta - Číny.

Štát Počet áut na 1000 obyvateľov [60]
USA USA 776
Taliansko Taliansko 597
Nemecko Nemecko 566
Japonsko Japonsko 540
Francúzsko Francúzsko 504
Česko Česko 399
Poľsko Poľsko 351
Rusko Rusko 245
Čína Čína 26

Najúspešnejšie modely[upraviť | upraviť zdroj]

Trojica najúspešnejších modelov

Ford F-150 (model 2010)
Ford F-150 (model 2010)

Nasledujúca tabuľka prináša prehľad najpredávanejších modelov histórie automobilov.[74]

Poz Model Počet ks Roky výroby ø ks/rok Počet generácií
1. Toyota Corolla 32 000 000+ 1966 - ??? 727 000 10
2. Ford F-Series 30 000 000+ 1948 - ??? 484 000 12
3. Volkswagen Golf 25 000 000+ 1974 - ??? 694 000 6
4. Volkswagen Chrobák 22 300 000+ 1938 - 2003 343 000 1
5. Ford Escort 20 000 000+ 1968 - 2000 625 000 6
6. Honda Civic 17 700 000+ 1972 - ??? 466 000 8
7. Ford T 16 500 000+ 1908 - 1927 868 000 1
8. Honda Accord 15 800 000+ 1976 - ??? 359 000 8
9. Volkswagen Passat 14 100 000+ 1973 - ??? 300 000 6
10. Chevrolet Impala 14 000 000+ 1958 - ??? 269 000 9

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ „automobilizmus“, Encyclopaedia Beliana, 1. A – Belk, Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2001, str. 482, ISBN 802240554X 
  2. ↑ Paulička, Ivan, ed. (2002), „pranier“, Všeobecný encyklopedický slovník, A – F, Praha: Ottovo nakladateľstvo, str. 265, ISBN 8071816183 
  3. ↑ Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „automobilizmus“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava: SAMO, str. 122, ISBN 9788089123070 
  4. ↑ Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „automobilizmus“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, str. 107, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=automobilizmus&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8 
  5. ↑ Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „automobilizmus“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, str. 937, ISBN 8022409324 
  6. ↑ SKÁLOVÁ, Veronika. Svetovou jednotkou v predaji áut je prvýkrát Toyota. aktualne.cz, 2009-01-21. Dostupné online [cit. 2010-09-30].
  7. ↑ HANDL, Erich. Bosch sa chce vrátiť do zisku. Profit.cz, 2010-04-26. Dostupné online [cit. 2010-09-30].
  8. ↑ a b OICA 2009 - Production statistics (po anglicky)
  9. ↑ Cars produced in the world [online]. Worldometers.info, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ HAVEL, Prokop. GM končí s výrobou Hummeru - predaj značky v Číne nevyšiel. E15.cz, 2010-02-25. -s-vyroba-zančky-hummer-predaj-nevyšiel Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  11. ↑ (po anglicky) HO, Patricia. China Commerce Ministry denies reports it rejected Hummer deal [online]. MarketWatch, 24 February 2010, [cit. 2010-06-28]. .marketwatch.com/story/china-commerce-ministry-denies-reports-it-rejected-hummer-deal-2010-02-24 Dostupné online.
  12. ↑ a b (po anglicky) OICA - Prehľad zamestnanosti v automobilovom priemysle podľa štátov
  13. ↑ Felix R. Paturi. Kronika techniky. Ed. Bodo Harenberg; redakcia Dušan Kubálek; preklad Daiela Řezníčková. prvé české. vyd. Praha : Fortuna Print, 1993. 652 s. (Kroniky.) Kapitola Auto s výbušným motorom, s. 216.
  14. ↑ Kronika Techniky, str. 322-323
  15. ↑ Ralph Stein. The Automobile Book. [s.l.] : Paul Hamlyn Ltd, 1967. (po anglicky)
  16. ↑ Kronika techniky, str. 334
  17. ↑ Kronika techniky, str. 344
  18. ↑ GEORGANO, G.N.. Cars: Early and Vintage , 1886-1930. Londýn : Grange-Universal, 1985.
  19. ↑ (po anglicky) BBC Isle of Man - History - The small car with the big Reputation [online]. Douglas, Isle of Man: BBC Isle of Man, 20, marec 2008, [cit. 2009-05-23]. Dostupné online.
  20. ↑ Kronika Techniky, str. 483
  21. ↑ "Muscle Car Definition" Muscle Car Club Muscle, undated, Retrieved on 2008-06-16.
  22. ↑ Kronika techniky, str. 512
  23. ↑ Kronika techniky, str.547
  24. ↑ DVOŘÁK, František. Škoda Fabia má za Crashtest len štyri hviezdičky. iDnes.cz, 2007-07-25. hvezdicky-flx-/automoto.asp?c=A070725_101222_automoto_fdv Dostupné online [cit. 2010-08-02]. [nefunkčný odkaz]
  25. ↑ Redakcia Automagazínu. Hvězda v kotoulech: Problémy Mercedesu. AUTO magazín, December 1997, čís. 12, s. 14-17.
  26. ↑ Auto.cz. Mercedes-Benz A 160 - Áčko - tentoraz s ESP!. Auto.cz, 1998-06-11. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  27. ↑ ŠPRINCL, David. Nové rány. Foto Euro NCAP. Svět Motorů, 2009, roč. 63, čís. 9, s. 6-10. ISSN 0039-7016.
  28. ↑ a b Kronika techniky, str. 578
  29. ↑ Svet Motory. Souboj generací. Svět Motorů, 2007, roč. 61, čís. 32, s. 4-15. ISSN 0039-7016.
  30. ↑ (po anglicky) -2007-Citroen-Cruise-Crosser.htm Citroen Cruise Crosser (2007)
  31. ↑ VAVERKA, Lukáš. Smart fortwo: Standardně s micro hybrid drive a další novinky pro rok 2009. Auto.cz, 2008-07-14. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  32. ↑ Stop/Start systémem šetří palivo [online]. [Cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2011-05-17 z originálu.
  33. ↑ SLOVÁČEK, Petr; ŘEZÁČ, Zdeněk. Pozor, napadeno kutilem!. Svět Motorů, 2010, roč. 64, čís. 19, s. 8-10. [www.i-svetmotoru.cz Dostupné online]. ISSN 0039-7016.
  34. ↑ MARKOVIČ. Čtyři hybridní auta a každé z nich pracuje na trochu jiném principu. iHNed.cz, 2010-09-16. Dostupné online [cit. 2010-09-25].
  35. ↑ Jsou hybridy ekologické?. OSEL.cz. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  36. ↑ POHÁNKA, Tomáš. BMW představuje další auto na elektřinu. Týden.cz. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  37. ↑ BMW Active E - Video
  38. ↑ Moto-press. Elektromobilem vstříc ekologii. Auto Katalog - modelový rok 1993, 1992, s. 254-255.
  39. ↑ AVIA - elektromobily [online]. [Cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2009-08-31 z originálu.
  40. ↑ ŠITNER, Roman. Avii táhnou elektromobily, tvoří už přes polovinu jejích prodejů. Hospodářské Noviny, 11 2010, čís. 2, s. 18.
  41. ↑ iHned.cz. Automobilky letos propustí tisíce lidí, Škoda Auto nebude výjimkou. iHned.cz, 2010-02-12. [http:// ekonomika.ihned.cz/c1-40508170-automobilky-letos-propusti-tisice-lidi Dostupné online] [cit. 2010-08-02].
  42. ↑ (po anglicky) GM, Ford, Chrysler Want Emergency Aid
  43. ↑ autoweb.cz. Vláda USA pomůže automobilkám. Autoweb.cz, 2008-12-08. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  44. ↑ Red Eko; Reuters. Americké automobilky dostanou úvěr 15 miliard dolarů. Aktualne.cz, 2008-12-11. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  45. ↑ NEMCOVA, Veronika. Automobilka GM vyhlásila bankrot, USA postihl největší průmyslový krach. iDnes.cz, 2009-06-01. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  46. ↑ ČTK. Fiat může koupit Chrysler. Spojením tak bude konkurovat Volkswagenu. iHNed.cz, 2009-07-24. Dostupné online [cit. 2010-08-14].
  47. ↑ HRDLIČKOVÁ, Lucie. Motorové srdce Detroitu po Obamově resuscitaci znovu bije. Automobilky vydělávají. iHNed.cz, 2010-08-10. Dostupné online [cit. 2010-08-10].
  48. ↑ FinWeb.cz. Největší automobilka světa Toyota oznámila obří ztrátu. A bude hůř, přiznává. iHned.cz, 2009-05-08. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  49. ↑ ČTK. Fabie jdou na dračku, šrotovné v Německu svědčí prodejům aut. iDnes.cz, 2009-02-12. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  50. ↑ VILČEK, Ivan. Šrotovné zavádí také Slovensko. Novinky.cz, 2009-02-27. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  51. ↑ ČTK. Šrotovné v Európe zvýšilo záujem o malé autá a znížilo podiel dieselov. automix.sk, 2009-12-16. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  52. ↑ Prehľad ekologických zón v Nemecku
  53. ↑ Volkswagen UP![nefunkčný odkaz]
  54. ↑ VOKÁČ, Luděk. Chystá se kapesní BMW, bude to elektromobil z unikátního plastu. iDnes.cz, 2010-07-14. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
  55. ↑ Svět Motorů. Když si auto dělá, co chce. Foto Profimedia.cz a archív SM. Svět Motorů, 2010, roč. 64, čís. 37, s. 6-9. ISSN 0039-7016.
  56. ↑ 1-millionth Diesel Engines Built at Isuzu Polish Engine Plant, ISPOL [online]. 24.5.2004, [cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2011-05-22 z originálu. (po anglicky)
  57. ↑ FOKT, Michal. Dvojče Porsche Cayenne odtajněno [online]. Auto.cz, 2.5.2002, [cit. 2010-08-02]. Dostupné online.
  58. ↑ ŠPAČKOVÁ, Iva. Volkswagen schválil podrobnosti fúze s Porsche. iDnes.cz, 2009-11-20. -s-porsche-ftm-/ekoakcie.asp?c=A091120_091433_ekoakcie_spi Dostupné online [cit. 2010-08-02]. [nefunkčný odkaz]
  59. ↑ World Motor Vehicle Production [online]. oica.net, 23.7.2010, rev. 2010-07-23, [cit. 2010-08-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ a b c d EU Economic Report [online]. [Cit. 2010-08-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. ↑ Povinné zmluvné poistenie a jeho vývoj na Slovensku za rok 2009 [online]. mojeauto.sk, [cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2011-01-01 z originálu.
  62. ↑ a b (po anglicky) Štatistiky 1997/1998
  63. ↑ (po anglicky) Štatistiky 1999
  64. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2000
  65. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2001
  66. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2002
  67. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2003
  68. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2004
  69. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2005
  70. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2006
  71. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2007
  72. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2008
  73. ↑ (po anglicky) Štatistiky 2009
  74. ↑ iHNed.cz. Deset nejprodávanějších aut všech dob. Corolla, Golf, Escort .... iHNed.cz, 2010-08-05. Dostupné online [cit. 2010-08-16]. Archivované 2011-07-18 z originálu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavlínek, Petr:A successful transformation?: Restructuring of the Slovak automobile industry. Heidelberg: Physica-Verlag, 2008, 296 s., ISBN 978-3-7908-2039-3

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Automobilový průmysl na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Automobilový_priemysel&oldid=7736843“