Preskočiť na obsah

Kláštor pod Znievom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kláštor pod Znievom
obec
Kláštorská kalvária
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Vodné toky Vríca, Znievsky potok
Nadmorská výška 494 m n. m.
Súradnice 48°58′20″S 18°48′30″V / 48,972222°S 18,808333°V / 48.972222; 18.808333
Rozloha 39,03 km² (3 903 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 823 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 46,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Starosta Vladimír Čambor[3] (nezávislý)
PSČ 038 43
ŠÚJ 512354
EČV (do r. 2022) MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
M.Čulena 181
E-mailová adresa poslať email
Telefón 043/493 31 00
Fax 043/493 31 00
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kláštor pod Znievom
Webová stránka: obecklastor.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kláštor pod Znievom je obec na Slovensku v okrese Martin.

Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13. storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci.

V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium.

V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.

Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Imrich Matej Korauš a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.

V roku 1990 tu bol vykonaný vrt, z ktorého sa čerpá minerálna voda „Kláštorná“.[4]

Časti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne samostatná obec Lazany bola pripojená ku Kláštoru v roku 1971.[5]

Osada pri Stanici

[upraviť | upraviť zdroj]

48°57′22″S 18°51′00″V / 48,956084°S 18,850044°V / 48.956084; 18.850044 (Osada pri Stanici)
Osada pri Stanici vznikla okolo železničnej stanice Kláštor pod Znievom, ktorá je od stredu obce vzdialená asi 4 km. Leží na železničnej trati č. 170 Zvolen – Vrútky.[6]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Znievsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome 13. a 14. storočia ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu. Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici 18. storočia.[7]
  • Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry, stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až 16. storočia. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je ranogotická jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku 1520 bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou klenbou. Klasicistická veža pochádza z roku 1826. Interiéru kostola dominuje hlavný oltár Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu 17. a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. Kazateľnica je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. Empora je murovaná s dreveným renesančným parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia, ranogotická svätenička, sedílie, lavabo či epitaf rodu Ratold.[8]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1260. Kostol po krátkom období, kedy bol evanjelický, prevzali jezuiti v roku 1586. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch 1728-1733 po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná krstiteľnica z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13. storočia.[9]
  • Kláštorská kalvária, barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov 1728-1729. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od J. B. Klemensa z roku 1877, polkruhovo ukončené olejomaľby na plechu.[10]
  • Bývalé slovenské katolícke patronátne gymnázium, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku 1822 pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch 1873-1874 tu sídlilo gymnázium. Desaťosová fasáda je horizontálne členená pásovou rustikou a korunnou rímsou. Prvé poschodie je vertikálne členené lizénami so schematickým náznakom hlavíc a pätiek. Okná majú profilované šambrány.[11]
  • Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.[12]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. vrt : Kláštor pod Znievom MT - 52 Kláštorný KM - 1 [online]. old.sazp.sk, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  5. 970 Kláštor pod Znievom. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-28]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  6. Turistická mapa Malá Fatra, Veľká Fatra
  7. Hrad. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Martin Bóna. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 542 – 344.
  8. Kláštor premonštrátov. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 353 – 373.
  9. Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 345 – 351.
  10. Kalvária. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 374 – 377.
  11. Pamätné gymnázium - prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Veronika Kapišinská. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 377 – 379.
  12. MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]