Redaktor:Matroxko/pieskovisko2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°14′21″S 17°40′56″V / 48,2393°S 17,6821°V / 48.2393; 17.6821

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
úkladná vražda investigatívneho novinára a jeho priateľky
Dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v ktorom bola spáchaná vražda
Dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v ktorom bola spáchaná vražda
Dátumstreda, 21. február 2018
Čas20:21
ŠtátSlovensko Slovensko
MiestoVeľká Mača, okres Galanta
Typúkladná vražda
ÚmrtiaJán Kuciak
Martina Kušnírová
ObvineniaAlena Zsuzsová
Marián Kočner
OdsúdeniaMiroslav Marček – 15 rokov
Zoltán Andruskó – 25 rokov
Tomáš Szabó – 25 rokov
Pamätné miesto Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP v Bratislave. Fotografia zo 4. marca 2018

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa stala v stredu 21. februára 2018 vo Veľkej Mači v okrese Galanta na Slovensku.[1] Investigatívneho reportéra spravodajského portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenicu archeologičku Martinu Kušnírovu zastrelili strelnou zbraňou kalibru 9 mm vo veku 27 rokov v ich rodinnom dome na Brezovej ulici.[2] Kuciak bol usmrtený dvoma strelnými ranami do srdca a Kušnírová jednou strelnou ranou do hlavy.[3] K vykonaniu úkladnej vraždy sa neskôr priznal bývalý profesionálny vojak Miroslav Marček a k jej sprostredkovaniu Zoltán Andruskó.[4][5]

Kuciak pripravoval článok, ktorý bol publikovaný slovenskými médiami až po jeho smrti, o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí majú napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu ’Ndrangheta a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER – sociálna demokracia a Roberta Fica.[6] Kuciak sa stal prvým novinárom zavraždeným na Slovensku od jeho vzniku.[7] Rastúce napätie v spoločnosti vyvolalo protesty a vládnu krízu[8], ktorá najprv viedla k rezignácii ministra vnútra Roberta Kaliňáka[9] a jej vyvrcholeniu 15. marca 2018 rezignáciou premiéra Roberta Fica a jeho vlády, po ktorej nasledovalo vytvorenie novej vlády pod vedením Petra Pellegriniho.[10]

Špecializovaný trestný súd v Pezinku 30. decembra 2019 odsúdil na 15 rokov odňatia slobody sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa, ktorý uzavrel so súdom dohodu o vine a treste.[11] 6. apríla 2020 bol Miroslav Marček odsúdený za úkladné vraždy na 23 rokov odňatia slobody za vraždu novinára Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a podnikateľa Petra Molnára, na čo prokurátor Juraj Novocký podal voči rozsudku odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel odvolaniu prokurátora a 2. decembra 2020 právoplatne odsúdil Marčeka na 25 rokov odňatia slobody.[12][13] V samostatnom súdnom konaní 3. septembra 2020 Špecializovaný trestný súd neprávoplatne potvrdil vinu spolupáchateľa Tomáša Szabóa a odsúdil ho na 25 rokov, zbavil však viny Mariána Kočnera, ktorý bol obžalovaný z objednania vraždy, a jeho asistentku a údajnú sprostredkovateľku Alenu Zsuzsovú.[14] 15. júna 2021 Najvyšší súd SR právoplatne potvrdil vinu spolupáchateľa Tomáša Szabóa a zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktorým boli v celom prípade oslobodení ako objednávatelia skutku Marian Kočner aj Alena Zsuzsová.[15]

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ján Kuciak

Ján Kuciak pôsobil od roku 2015 v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk ako investigatívny reportér. Podľa vyjadrení šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho nebol Kuciak investigatívnym reportérom v štandardnom ponímaní. „Robil dátovú žurnalistiku. Mal pred sebou dva monitory a skladal zmluvy k sebe. Vychádzal z verejných otvorených zdrojov. [...] On nemal tipy, on bol sám zdrojom. Na prvý pohľad to, čo robil, nebolo prinášať nové fakty, on známe veci spojoval.“[16] Zameriaval sa na kauzy s politickými implikáciami, najmä na podozrenia z daňových podvodov.

Niektoré jeho články boli spojené s politickou stranou SMER – sociálna demokracia vedenej predsedom vlády SR Robertom Ficom.[17] Jeho prvý článok, ktorý bol publikovaný 14. októbra 2015 sa týkal podvodov pri predaji vojenskej techniky ukrajinského podnikateľa Sergeja Bondarčuka na Ukrajine. Pri nich mu v rokoch 2005 – 2008 asistovala aj slovenská spoločnosť AEROPROGRES spol. s r. o., ktorá mala počas prvej Ficovej vlády na Ministerstve obrany SR výlučné práva na opravu vojenskej techniky.[18]

Počas roka 2017 sa Kuciak vo svojich článkoch najviac venoval Mariánovi Kočnerovi, ktorý do povedomia slovenskej verejnosti vstúpil v roku 1998 neúspešným pokusom o prevzatie súkromnej televízie Markíza za pomoci pracovníkov jeho bezpečnostnej služby.[19] V článkoch z júna 2017 opísal viacero nezrovnalostí v zastavenom vyšetrovaní kauzy Kočnera a podozrivých prevodov jeho hotelov na Donovaloch, ktoré medzi rokmi 2010 – 2012 mali štátu spôsobiť škodu osem miliónov eur na nadmerných odpočtoch DPH.[20][21] Kočnera koncom septembra 2017 obvinili z krátenia dane a poistného v kauze Donovaly. Kočner sa 5. septembra 2017 Kuciakovi v telefonáte vyhrážal a konfrontoval ho s jeho prácou, pričom používal vulgarizmy a povedal mu, že „sa začne zaujímať o jeho rodičov a rodinu a že ak zistí ‚akúkoľvek špinu‘, tak ju zverejní“.[22] Kuciak na výhražky reagoval podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu 7. septembra 2017 na Generálnej prokuratúre SR. 24. októbra odstúpilo príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru na priestupkové konanie.[23] Marián Kočner odmietol, že by sa snažil Kuciakovi zamedziť v novinárskej práci.[23]

Odhalenie vraždy[upraviť | upraviť zdroj]

Vo večerných hodinách 25. februára 2018 zavolala matka zavraždenej Martiny na tiesňovú linku, potom čo jej pár neodpovedal na telefónne hovory dlhšie ako štyri dni. Martina zvyčajne každý deň hovorila so svojou matkou. Kušnírová uviedla, že s dcérou naposledy hovorila dopoludnia 21. februára. Keď sa ju večer pokúsila znova kontaktovať, nedostala žiadnu odpoveď. Podľa rodiny mal Kuciak vybitý mobil už v sobotu 24. februára a Kušnírová až v nedeľu.[24]

Obvodné oddelenie Policajného zboru v Sládkovičove vykonalo 25. februára 2018 o 22:30 SEČ previerku rodinného domu vo Veľkej Mači č. 558, v ktorom býval zavraždený pár. Po príchode na miesto policajná hliadka spozorovala cez okno ležať osobu na podlahe. Na miesto boli privolaní aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru a záchrannej zdravotnej služby. Za asistencie hasičov dom otvorili.[25] Previerkou domu bolo zistené, že sa v ňom nachádzajú telá dvoch osôb so strelnými poraneniami.[26][27] Po náleze mŕtvych tiel boli privolaní kriminalisti z Trnavy, ktorý s obhliadkou začali 26. februára o druhej ráno.[28]

Privolaný patológ nesprávne určil čas úmrtia na piatok 23. februára v poobedňajších hodinách, vo svojej správe stredu vylúčil, čo musel neskôr vysvetľovať vyšetrovateľom.[29] Neskôr sa vyšetrovaním zistilo, že k vražde došlo 21. februára o 20:21.[30] Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry na čele s Juhászom prišli na miesto činu až po 9. ráno, kedy sa už telá obetí na mieste nenachádzali. Zistili, že prvotná obhliadka mala množstvo chýb. Policajti z Trnavy neurobili videozáznam v rámci dokumentovania miesta činu, ani neprivolali súdneho lekára k stanoveniu času úmrtia a obhliadky tiel, ani pracovníkov Kriminalisticko-expertízneho ústavu z odvetvia balistiky a trasológie. Na mieste činu chýbal aj služobný pes, ktorý mohol zachytiť pachovú stopu.[28] Polícia našla na mieste činu dve prázdne nábojnice a tiež niekoľko nepoužitých nábojov.[31]

Vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na tlačovej konferencii 26. februára 2018 prezident Policajného zboru Tibor Gašpar uviedol, že išlo o úkladnú vraždu a najpravdepodobnejšou verziou motívu je investigatívna práca novinára.[32] Na osobitnej tlačovej konferencii vtedajšieho premiéra Roberta Fica s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a Gašparom ponúkli odmenu jeden milión eur, ktorá pred nimi ležala v hotovosti, za informácie vedúce k odhaleniu páchateľa alebo páchateľov vraždy. Informovali, taktiež, o vytvorení medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej budú predstavitelia generálnej prokuratúry, špeciálnej prokuratúry, ministerstva vnútra, policajného prezídia a Slovenskej informačnej služby.[33]

Vyšetrovania trestného činu sa ujali príslušníci z Okresného oddelenia Policajného zboru v Galante, Krajského oddelenia Policajného zboru v Trnave a z Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru. Zaisťovanie stôp na mieste činu a ich analýzu vykonali príslušníci Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, pričom slovenské policajné zložky nadviazali spoluprácu so zahraničnými zložkami.[34] Už v ten istý deň sa do vyšetrovania zapojila polícia z Česka a Talianska. Neskôr poskytli pomoc predstavitelia Europolu, Federal Bureau of Investigation zo Spojených štátov a Metropolitan Police Service zo Spojeného kráľovstva.[35] FBI prostredníctvom svojho pridelenca v Prahe ponúkla pomoc so psychológiou na mieste činu o spôsobe správania páchateľa.[36] Za vytvorenie medzinárodného tímu na vyšetrenie vraždy sa vyslovili pozostalí obetí, časť opozície i širokej verejnosti z dôvodu nedôvery k slovenským orgánom činným v trestnom konaní.[37][38]

Na rozkaz policajného prezidenta bol 1. marca založený vyšetrovací tím. Tím bol pomenovaný Tím Kuciak. Vedený bol Petrom Juhásom, mal 82 členov a skladal sa z vyšetrovateľov, operatívnych pracovníkov a analytikov.[39] Spolupracoval s Europolom, ktorý im dodal analýzy o pohybe áut a SIM kartách, ktoré boli pre vyšetrovateľov kľúčové.[28] Neskôr bol počet členov tímu znížený na 39 a zostali tam len vyšetrovatelia a operatívcov, ktorí sa sústredili na vykonávateľov a objednávateľa vraždy.[40]

Prvé zatknutia[upraviť | upraviť zdroj]

Štyri dni po objavení tiel, 1. marca, uskutočnila NAKA razie vo viacerých lokalitách na východnom Slovensku viažucich sa k talianskym podnikateľom, ktorí boli podozriví z napojenia na zločineckú skupinu ’Ndrangheta z Kalábrie. Príslušníci Policajného zboru zadržali Antonina Vadalu, jeho bratov Sebastiana a Bruna Vadalu, Diega Rodu, Antonina Rodu, Vadalovho bratranca Pietra Catroppa a ďalšieho Pietra Catroppa.[41] Medzi zaisteným materiálom boli dve strelné zbrane v legálnej držbe, počítače a listinné materiály.[42][36][43] 3. marca boli prepustení, keďže polícia po preverení a zistení skutočností nemala dôvody na vznesenie obvinenia v zákonnej lehote 48 hodín.[44] Antonino Vadala bol 10 dní na to zadržaný v Michalovciach na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.[45] Slovensko ho vydalo do Talianska, kde bol trestne stíhaný za drogovú činnosť v organizovanej skupine.[46] V októbri 2019 bol napokon talianskym súdom odsúdený za pašovanie drog na deväť rokov.[47]

18. apríla bola v Haagu podpísaná dohoda o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu s Talianskou republikou. Prokurátor zároveň potvrdil, že vyšetrovatelia spolupracovali nielen s Europolom, ale aj s FBI.[48] generálna prokuratúra zistila 9. mája chyby v 9 prípadoch, ktoré súviseli so skupinou Talianov na východnom Slovensku z posledného článku Jána Kuciaka. 21. mája ÚŠP potvrdil zistené nedostatky pri prvotných úkonoch na mieste činu, najmä pri obhliadke.[49] Počas vyšetrovania vykonala polícia vo Veľkej Mači 29. mája rekonštrukciu vraždy.[47]

Zatknutie páchateľov[upraviť | upraviť zdroj]

17. septembra 2018 prokurátor zverejnil identikit osoby, ktorá by podľa doterajších zistení mohla disponovať informáciami k skutku, prípadne k osobám, ktoré sa na spáchaní skutku mohli podieľať.[50] Následne na polícii vypovedal muž z Veľkej Mače, ktorý tvrdil, že osobu z identikitu pozná. Malo ísť o jeho bývalého kolegu Miroslava Č., ktorý pre médiá uviedol, že nechápe, prečo je na kresbe, keďže Kuciaka nepoznal a žil v Ostrave.[51] Prokurátor dodal, že vražda bola profesionálna a na objednávku.[52]

27. septembra špecializovaná jednotka NAKA zadržala v Kolárove osem podozrivých. Traja z nich, Tomáš Szabó, Miroslav Marček a Zoltán Andruskó, boli obvinení z vraždy a ďalších trestných činov, ostatných prepustili.[53] Ministerka Denisa Saková oznámila, že v súvislosti s vraždou bolo doposiaľ vypočutých okolo 200 osôb.[52] Právny zástupca rodiny Jána Kuciaka Daniel Lipšic uviedol, že „rozsah vyšetrovania aj za účasti Europolu a iných zahraničných vyšetrovacích organizácií bol bezprecedentný“.[52] K dolapeniu páchateľov pomohli polícii aj analýzy elektronických dát. Metadáta od telefónnych operátorov, z ktorých zistili pohyby mobilov vo Veľkej Mači pred a po vražde, aj rôzne kamerové záznamy nielen z miest a obcí, ale aj z ciest. [54] Identikit zverejnený prokurátorom bol nástrojom policajnej taktiky. Vyobrazená na ňom bola podobizeň blízkeho človeka jedného z obvinených, čo po zverejnení viedlo k zintenzívneniu komunikácie medzi obvinenými, čo policajtom posilnilo dôkazy. Počas zásahu bolo zaistené aj jedno auto, ktoré sa malo pohybovať vo Veľkej Mači krátko pred vraždou.[55]

Deň na to bola políciou zadržaná Alena Zsuzsová, štvrtá osoba obvinená z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, v Komárne. Obvinená bola aj z objednávky úkladnej vraždy a z ďalších trestných činov.[56] Strelcom mal byť bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáša Szabó, ktorému pomáhal jeho bratranec a bývalý vojak Miroslav Marček, ten sa neskôr k vraždám aj priznal. Podnikateľa Zoltána Andruskóa vyšetrovatelia považovali za sprostredkovateľa a za objednávateľa vraždy označujú Alenu Zsuzsovú. Od 30. septembra 2018 boli na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici všetci štyria stíhaní väzobne.[57]

Krátko po zadržaní Aleny Zsuzsovej sa bývalý agent Slovenskej informačnej služby Peter Tóth prihlásil na polícii, že by chcel vo veci vraždy svedčiť.[58] Vyšetrovateľom priznal, že pre Kočnera sledoval pred vraždou Kuciaka a iných novinárov. Svojou výpoveďou sa stal druhým kľúčovým svedkom a prepojil vraždy s Kočnerom.[59] V prípade najprv vystupoval ako utajený svedok, no neskôr sa rozhodol, že bude vypovedať pod svojou identitou.[60]

Začiatkom októbra Lívia Kňažíková, obhajkyňa obvineného podnikateľa Zoltána Andruskóa, potvrdila, že spolupracuje s políciou a za objednávateľa vraždy označil Mariana Kočnera.[61] V polovici októbra policajný prezident Milan Lučanský zasiahol do vyšetrovacieho tímu Kuciak. Z kontrolnej skupiny vyšetrovacieho tímu odvolal šéfa Národnej kriminálnej agentúry Petra Hraška, aby zamedzil prípadným podozreniam o zasahovaní do prípadu.[62]

Posledný obvinený vo vražde Kuciaka bol 8. marca 2019 podnikateľ Marián Kočner, ktorý bol v tom čase väzobne stíhaný v kauze zmenky.[63][64] Obvinený bol z objednávky vraždy, ktorú si mal objednať pre Kuciakovu novinársku prácu.[65] Medzi dôkazmi bola komunikácia Kočnera s vplyvným podnikateľom, ktorému mal avizovať, že pracuje na odstránení osoby.[66] Ako aj výpoveď Tótha, ktorí pre Kočnera zabezpečoval sledovanie Kuciaka.[67]

Miroslav Marček sa 11. apríla počas výpovede vyšetrovateľom NAKA priznal, že zastrelil novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Do tohto momentu polícia pracovala s verziou, že Marček bol šofér a pár zastrelil Tomáš Szabó.[68] Po priznaní Marčeka s ním polícia vykonala rekonštrukciu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovanie okolností vraždy Kuciaka a Kušnírovej bolo ukončene 23. septembra 2019.[69] Necelý mesiac na to prokurátor ÚŠP podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na Kočnera a ďalšie tri osoby, Andruskó bol vyčlenený na dohodu o vine a treste. Deň na to policajný prezident rozpustil vyšetrovací tím Kuciak.[39] 28. októbra senát Špecializovaného trestného súdu povolil prepis komunikácie Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema ako dôkaz v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Súd tak oficiálne potvrdil pravosť správ, čím sa mohli správy použiť ako dôkaz aj v tomto prípade.[70]

Záver vyšetrovania[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vyšetrovania vyšetrovatelia zaistili 790 stôp pri domových prehliadkach Mariana Kočnera a jeho spolupracovníkov, z toho 96 tabletov a mobilov, 108 USB kľúčov, 13 harddiskov, 26 počítačov a šesť áut. Polícia získala pri vyšetrovaní 324 gigabajtov dát od telekomunikačných operátorov a 36 terabajtov videozáznamov.[71]

Vyšetrovanie dokázalo, že sa vražda stala 21. februára o 20:21, kedy Miroslav Marček zastrelil dvomi ranami Jána Kuciaka do hrudníka a Kušnírovu jednou ranou do hlavy. Tomáš Szabó bol vodič, ktorý Marčeka na miesto činu vo Veľkej Mači odviezol. Strelnú zbraň kalibru 9 mm maďarského výrobcu FEG P9R kúpili v septembri 2017 v Maďarsku. Szabó s Marčekom medzi 5. a 19. februárom prišli minimálne päťkrát do Veľkej Mače na obhliadky domu, v ktorom býval Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou. Andruskó bol spolu s nimi najeden z týchto obliadok. Posledná obhliadka 19. februára nemala byť pôvodne obhliadkou, v ten večer plánovali Kuciaka zastreliť, ale v dome sa nachádzala aj Kuciakova partnerka, takže akciu odvolal.[72]

Vraždu zadala Zsuzsová sprostredkovateľovi Zoltánovi Andruskóvi. Za vraždu dostali 70-tisíc eur, Zsuzsová zaplatila Andruskóovi 50-tisíc eur v hotovosti a zvyšných 20-tisíc mu odpustila z jeho dlhu, ktorý jej dlžil za nevrátenú zálohu za nevykonanú vraždu prokurátora Maroša Žilinku. Andruskó podľa vyšetrovania dal Marčekovi a Szabóovi za vraždu po 20-tisíc eur, zvyšných 10-tisíc eur bolo pre neho.[68] Konečným objednávateľom vraždy bol Kočner, Zsuzsová pre neho vraždu objednala. Kočnerovim motívom bola Kuciakova novinárska práca, ktorou poukazoval na jeho rozsiahlu ekonomickú činnosť. Kočner údajne chcel, aby Jána Kuciaka najprv uniesli a až potom zabili. Po medializácii vraždy 26. februára chceli Szabó s Marčekom ďalšie peniaze. Deň po medializácii Kočner zamieril do banky a vybral si v hotovosti 50-tisíc eur v 500-eurových bankovkách. Zsuzsová sa potom stretla s Kočnerom v Báči, kde jej mal odovzdať nezistenú sumu peňazí v 500-eurových bankovkách. Marček odhadol, že im Andruskó dal asi sedemtisíc eur, Andruskó sumu odhadol na 10 až 20-tisíc eur.[72]

Súdny proces[upraviť | upraviť zdroj]

https://domov.sme.sk/c/22305703/vrazda-kuciaka-doterajsi-priebeh-pojednavania.html

Prvý súdny proces[upraviť | upraviť zdroj]

Špecializovaný trestný súd v Pezinku prijal 19. decembra 2019 obžalobu na štvoricu obvinených.[73]

30. decembra bol jeden z obvinených, Zoltán Andruskó, právoplatne odsúdený na 15 rokov väzenia po dohode o vine a treste s prokurátormi.[74] Andruskó sa priznal ku všetkým obvineniam proti nemu a súhlasil, že bude svedkom obžaloby v procesoch s ostatnými obžalovanými. Prokurátor vzhľadom na jeho súčinnosť pri vyšetrovaní vraždy navrhol zníženie trestu z 25 rokov alebo doživotia na 10 rokov väzenia, tento návrh však súd zamietol. Súd žiadal trest 15 rokov väzenia, s ktorým Andruskó súhlasil. Priamo po rozsudku bol premiestnený na výkon trestu, z ktorého sa môže najskôr dostať po odsedení tri štvrtiny trestu v decembri 2029.[75]

Na Špeciálnom trestnom súde v Pezinku sa 13. januára 2020 začalo pojednávanie s Marianom Kočnerom, Alenou Zsuzsovou, Tomášom Szabóom a Miroslavom Marčekom. Do súdneho procesu bol pripojený aj prípad vraždy kolárovského podnikateľa Petra Molnára z roku 2016.[71]

Prvý deň procesu, na ktorom vypovedali všetci obvinení, trval desať hodín. Miroslav Marček sa priznal k vražde Kuciaka a Kušnírovej.[76] Chladnokrvne opísal, ako čin vykonal, ako spolu s bratrancom Szabóom prijali objednávku na Kuciakovu vraždu od Andruskóa a ako sa na ňu všetci traja pripravili. Vypovedal, že Szabó ich 21. februára 2018 večer zaviezol do Veľkej Mače a opísal, ako sám popravil Kuciaka aj Kušnírovú. Počas výpovede sa ospravedlnil poškodeným za ujmu. Marček sa priznal aj k vražde podnikateľa Petra Molnára, ktorá sa stala pri násilnom vlámaní v roku 2016. Ostatní vinu v prípade vraždy popreli. Kočner sa priznal len k neoprávnenému noseniu zbrane.[77]

Druhý deň procesu Andruskó svedčil, teraz už ako odsúdený svedok, proti všetkým štyrom obžalovaným. Vo svojej výpovedí opísal sprostredkovanie vraždy medzi Zsuzsovou a Szabóom na pokyn Kočnera.[78] Vypovedal o tom, ako sa so Zsuzsovou spoznali, aj ako mu zadala objednávku na vraždu, ako vraždu naplánovali a ako prijal platbu od Zsuzsovej a po vykonaní vrážd rozdelil medzi troch mužov.[79] Na súde vypovedala aj rodina zavraždených, otec, mama a brat Kuciaka a matka Kušnírovej vypovedali o ich práci, vzťahoch s nimi a strate po vraždách.[80]

V tretí deň vypovedal jeden z kľúčových svedkov Peter Tóth, bývalý šéf Slovenskej informačnej služby a Kočnerov priateľ. Vypovedal o tom, ako na Kočnerovu žiadosť zorganizoval sledovací tím, ktorý sledoval, fotografoval a natáčal viacerých novinárov, vrátane Kuciaka. Sedovanie sa uskutočnilo s cieľom zhromaždiť materiál, ktorý mal Kočner údajne použiť na kompromitovanie svojich oponentov v programe s názvom Na pranieri. Vypovedal aj o Kočnerovom negatívnom postoji k novinárom a jeho nevraživosti ku Kuciakovi, o čom svedčí aj používanie rôznych nadávok pri narážaní na Kuciaka. Zároveň potvrdil, že Kočner sa mu na dovolenke zdôveril, že vražda jedného alebo dvoch novinárov by zastrašila ostatných.[81]

Vo štvrtý deň pojednávania vypovedal šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák, ktorý hovoril najmä o tom, ako sa Kočner uňho snažil vybaviť priaznivé články v jej médiách, no Haščák to odmietal. Vypovedal aj podnikateľ Norbert Bödör, jednen z najbližších ľudí obžalovaného Kočnera, na väčšinu otázkok odpovedal, že si nepamätá, ale priznal, že sa pozná s viacerými bývalými vplyvnými policajnými funkcionármi. Svedok Marián Sehnal sa priznal, že pre Szabóa a Marčeka vyrobil upravenú hlaveň do zbrane a tlmič hluku výstrelu, za čo bol odsúdený na trojročné väzenie s trojročným podmienečným odkladom.[82]

21. januára, piaty deň pojednávania, kolegovia Kuciaka z Aktualít sa zhodli na tom, že motívom na vraždu novinára mohli byť Kuciakove odhalenia v kauze Donovaly. Pripomenuli, že kauzu dozoroval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, z ktorého prípravy vraždy bola obvinená Zsuzsová. Vypovedali aj dvaja svedkovia k vražde podnikateľa Petra Molnára. Svedok Peter Koczkása potvrdil, že obžalovaný Tomáš Szabó po vražde Molnára rozširoval nepravdivé informácie o jeho podnikaní.[83]

Šiesty pojednávací deň zrušil súd Marčekovi najprísnejšiu kolúznu väzbu a vylúčil ho na samostatný proces, aby sa tak zrýchlilo konanie, po tom čo sa priznal. Vypovedali všetci obžalovaní, Marček zopakoval svoju výpoveď a spresnil podrobnosti, ostatní využil právo nevypovedať. Vypovedali aj členovia sledovacieho komanda, ktoré špehovalo novinárov a verejných funkcionárov na príkaz Kočnera.[84]

Siedmy deň procesu vypovedali znalci. Senát zároveň vyčlenil vraha Miroslava Marčeka – po jeho priznaní – na samostatný proces. Marček bol 6. apríla 2020 odsúdený na 23 rokov. Dostal mimoriadne znížený trest, lebo aj on, hoci podstatne neskôr ako Andruskó, napokon priznal vinu a pomohol s objasnením dvojnásobnej úkladnej vraždy.[85]

Počas ôsmeho pojednávacieho dňa vypovedali znalci z oblasti psychológie a psychiatrie, kde posúdili psychické rozpoloženie obžalovaných a nezistili žiadne znaky duševných porúch. U Kočnera konštatovali mierne nadpriemernú inteligenciu a cholerický typ jeho temperamentu. Pokiaľ ide o psychiatrickú časť posudku, tá konštatuje, a jeho ovládacie a rozhodovacie schopnosti sú zachované.[86] Vo výpovedi sa súdny lekári, ktorí robili pitvu Kuciaka, zhodli sa, že jeho poranenia nesedia s opisom vraždy strelca Miroslava Marčeka, čo nepotvrdila ani rekonštrukcia vraždy.[87]

Deviaty deň pojednávania sa súd zaoberal zaistenými mobilnými telefónmi Kočnera a Zsuzsovej, z ktorých experti z Europolu dešifrovali komunikácie medzi obžalovanými cez aplikáciu Threema. K forenznej analýze vypovedali aj slovenský IT špecialisti.[88]

6. apríla sa konal samostatný proces s Miroslavom Marčekom po tom, čo priznal vinu. Špecializovaný trestný súd ho odsúdil na 23 rokov väzenia s najprísnejším stupňom stráženia za úkladnú vraždu Petra Molnára, úkladnú vraždu Jána Kuciaka a vraždu jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, dvoch skutkov porušovania domovej slobody a tiež prečinu a zločinu nedovoleného ozbrojovania. Súd mu vymeral ochranný dohľad na dobu troch rokov a úhradu nemajetkovej ujmy poškodeným rodičom Jána Kuciaka vo výške 140-tisíc eur, matke Martiny Kušnírovej 70-tisíc eur a sestre Petra Molnára 40-tisíc eur. Miroslav M. sa k žalovaným skutkom priznal, preto bol vylúčený na samostatné konanie.[89]

15. apríla pokračovalo hlavné pojednávanie, na ktorom sa ďalej oboznamovalo s posudkami a ďalšími dôkazmi. Pojednávanie bolo v špeciálnom režime pre začiatok padnémie koronvírusu. Prítomný bol iba Kočner, Zsuzsová a Szabó súhlasili s konaním v neprítomnosti. Kočner podal námietku zaujatosti a nezákonného zloženia senátu, o ktorej senát nekonal a odôvodnul, že podľa trestného poriadku totiž skoršie rozhodnutie súdu v jednej trestnej veci, ktorá je prepojená s druhou nie je dôvodom na vylúčenie senátu z druhej trestnej veci.[90][91]


2. augusta: Obžalovaný Tomáš Szabó vo svojej záverečnej reči prejavil ľútosť, vinu však odmietal a trval na svojej nevine v prípade vrážd, priznal len nedovolené ozbrojovanie.

5. augusta: Súd už mal vyhlásiť rozsudok ale nečakane odročil rozhodnutie o mesiac.

3. septembra: po 22 pojednávacích dňoch, súd rozhodol, že obžalovaný Marián Kočner nebol objednávateľom vraždy. Kočnera a Zsuzsovú oslobodili spod obžaloby za vraždu Jána Kuciaka. Podľa odôvodnenia súdneho senátu (predsedníčka Ružena Sabová, členovia Rastislav Stieranka a Ivan Matel) na odsúdenie obžalovaného nestačí len podozrenie, musí byť istota, že skutok spáchal. Zsuzsovú oslobodili v duchu zásady In dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).[92] Senát považoval dôkazy za nepriame (ostatné okrem výpovede Andruskoa), ktoré na seba nenadväzovali bez prerušenia. Podľa prokurátora bola napr. dôležitým dôkazom Kočnerova Threema, ktorú sa podarilo prelomiť a správy v nej sa dali interpretovať ako súvisiace s vraždou. Threemu síce senát uznáva ako dôkaz, ale nie je podľa neho k tomuto skutku exaktná, lebo sa v nej používajú symboly, emotikony a prirovnania.[92]

Prokurátor podal odvolanie proti oslobodzujúcej časti rozsudku, takže rozhodovať bude Najvyšší súd[93].

Zároveň Szabó dostal 25 rokov za vraždy a nedovolené ozbrojovanie.[92]

Zdôvodnenie rozsudku o nevine Kočnerova a Zsuzsovej z 3. sept. 2020[upraviť | upraviť zdroj]

7. septembra: Denník N zverejnil, že predsedníčka senátu Sabová, bola pri verdikte prehlasovaná ďalšími dvomi členmi senátu. Ešte v ten istý deň to Sabová poprela prostredníctvom šéfa Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu.[93]

V októbri získali novinári písomný rozsudok, kde sudcovia zdôvodňujú svoje rozhodnutie tým, že dôkazy musia tvoriť „súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu”. Musí ísť o také dôkazy, že je z nich možné vyvodiť len jediný jeden záver a zároveň sa musí vylúčiť možnosť, že sa celý prípad mohol stať aj inak. Kľúčovým svedok Andruskó síce od začiatku vypovedal proti Kočnerovi, ale podľa súdu získal všetky informácie len sprostredkovane, od ďalšej obžalovanej Zsuzsovej, ktorá jeho obvinenia celý čas popiera. Podľa senátu Andruskóove tvrdenia spochybnili či priamo vyvrátili iné nepriame dôkazy (o tom, že Zsuzsová sa osobne stretla s Tóthom, že deň po vražde prišiel hneď ráno za Zsuzsovou do Komárna a tá mu ešte dopoludnia, asi o dve hodiny, odovzdala 50-tisíc eur a že Zsuzsová mu osobne ukázala fotografie zo sledovania.) Súd označil Andruskóove výpovede pred políciou v tomto procese za nepoužiteľné a k jeho vierohodnosti poznamenal, že napríklad počas policajného výsluchu v septembri 2019 nevypovedal spontánne, ale diktoval z vopred napísaných poznámok na 16 stranách. [94]

Podľa prepisov Kočner poslal Treemou správu Tóthovi: „Ján Kuciak, Veľká Mača 558, Galanta” ... Kočner pred senátom práve túto správu jednoducho poprel. Podobne na správy, v ktorých žiadal Norberta Bödöra o informácie z policajných databáz, si nespomenul a vraj taká komunikácia ani neexistuje. V tomto prípade Kočner vyhlásil, že Threema nie je autentická. Podľa sudcov však obžalovaný nie je povinný vypovedať pravdu, navyše, ak by si priznaním privodil ďalšie trestné stíhanie. „V tomto kontexte sa potom popieranie autenticity niektorých správ z komunikácie Threema zo strany obžalovaného Kočnera už nejaví byť až tak nelogické.” [94]

Hoci sudcovia píšu o „atribúte nemorálnosti“, ako aj „bezcharakternom či arogantnom prístupe“ Kočnera k iným ľuďom, ani to podľa nich nesvedčí o jeho úmysle zabíjať. Motív sám o sebe nestačí ani len na obvinenie, nie to na odsúdenie z objednávky vraždy, tvrdí senát. V rozsudku dokonca konštatuje, že motív mohli mať aj iné osoby, o ktorých Kuciak písal. Nie je však zrejmé, že by počas dokazovania vznikli reálne podozrenia voči inému možnému objednávateľovi. Vražda sa stala, objednávateľov niet,[94] minimálne až do ďalšieho pojednávania na Najvyššom súde.

Pochybnosti o rozsudku o nevine Kočnera[upraviť | upraviť zdroj]

Kuciakovi kolegovia (novinári) sa počas vypovedania pred senátom ŠTS zhodli na tom, že motívom na vraždu mohli byť Kuciakove odhalenia v kauze Donovaly. Vďaka špekulatívnym prevodov hotelov na Donovaloch v rokoch 2010 a 2012 mal Kočner prísť k osem miliónom eur na vratkách DPH. Podľa vyšetrovateľov spomínané hotely niekoľkokrát zmenili majiteľov tak, že nakoniec skončili v Kočnerových firmách. Výpovede potvrdzujú Kočnerov motív na vraždu Kuciaka a pripomínajú, že kauzu dozoroval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, z ktorého prípravy vraždy je obvinená Alena Zsuzsová. Samotný Žilinka po vynesení rozsudku v septembri poukazuje na to, že Andruskó o tejto veci vypovedal spontánne ešte pred prevalením Treemy a preto je preňho oslobodenie Kočnera nepochopiteľné.[95] [96][97]

Obžalovaní a odsúdení doteraz[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marian Kočner 3. septembra 2020 ŠTS rozhodol, že obžalovaný Kočner nebol objednávateľom vraždy.
  • Alena Zsuzsová 3. septembra 2020 ŠTS Zsuzsovú oslobodil v duchu zásady In dubio pro reo.
  • Zoltán Andruskó, sprostredkovateľ. 30. decembra 2019 Andruškóovi senát ŠTS schválil dohodu o vine a treste, čím bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody
  • Miroslav Marček sa vo februári 2020 priznal k streľbe a súd ho v samostatnom konaní v apríli 2020 odsúdil na 23 rokov väzenia.
  • Tomáš Szabó 3. septembra 2020 bol odsúdený na 25 rokov väzenia.

Peter Tóth, bývalý príslušník SIS, ktorého najal Kočner na sledovanie novinárov nebol obžalovaný a vystupoval ako svedok.

Pôvodné hypotézy o možnom motíve[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku vyšetrovania polícia pracovala s viacerými hypotézami o možnom motíve vraždy. Prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara 26. februára vyhlásil, že vražda bola vykonaná „pravdepodobne s motívom, ktorý súvisí s jeho novinárskou investigatívnou činnosťou“.[27][98] Neskôr upresnil, že novinárska investigatívna činnosť je najpravdepodobnejší motív, ale polícia pracuje s viacerými možnými verziami, vrátane osobných vzťahov obetí, majetkových motívov a pod.[23]

Marián Kočner[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na skutočnosť, že posledný článok, ktorý Ján Kuciak publikoval pred svojou smrťou sa zaoberal podnikateľom Mariánom Kočnerom,[99] prvotný záujem médií sa upieral týmto smerom. Kočner vstúpil do povedomia slovenskej verejnosti v roku 1998 v súvislosti s neúspešným pokusom o prevzatie televízie Markíza za pomoci pracovníkov bezpečnostných služieb. Kočner sa začal Kuciakovi vyhrážať – oznámil mu, že „sa začne zaujímať o jeho rodičov a rodinu [...] že ak zistí ‚akúkoľvek špinu‘, tak ju zverejní“.[100] Podľa šéfredaktora Aktualít.sk Petra Bárdyho nešlo o vyhrážky zabitím.[101] Kuciak na výhražky reagoval podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu 7. septembra 2017 na Generálnej prokuratúre SR. 24. októbra odstúpilo príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru na priestupkové konanie.[23] Marián Kočner odmietol, že by sa snažil Kuciakovi zamedziť v novinárskej práci.[23]

Tzv. talianska stopa[upraviť | upraviť zdroj]

Možným motívom vraždy mohla byť aj snaha zabrániť publikovaniu informácií o prepojení politických a straníckych činiteľov SMERu-SD s talianskymi podnikateľmi, ktorí pôsobia na východnom Slovensku zrejme ako odnož zločineckej skupine ’Ndrangheta z Kalábrie.[102] Novinár Ivan Mego, ktorý sa v týždenníku Plus 7 dní prevažne venoval problematike organizovaného zločinu vyhlásil, že na problematike bunky „niekoľko storočnej talianskej rodiny“ na Slovensku pracoval tri týždne. No po zistení informácii o talianskej mafii ho vydavateľstvo stoplo a nikdy to nemohol publikovať. Svoje zistenia tak posunul Kuciakovi, pričom dodal, že Kuciak sa vo svojich zisteniach dostal ďalej.[23][103]

Podrobnosti priniesol až posledný Kuciakov článok „Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky“, ktorý posmrtne publikovali viaceré slovenské médiá o polnoci z 27. na 28. februára 2018. V reportáži zakončenej redakčnou poznámkou „záver článku chýba, autor ho už nestihol dokončiť“ sa Kuciak venoval talianskym podnikateľom (najmä Antoninovi Vadalovi), ktorí pôsobia v Trebišove, Michalovciach a okolí ako zástupcovia štyroch rodín (Cinnanteovcov, Vadalovcov, Rodovcov a Catroppovcov) patriacich k ’Ndranghete. Poukázal na to, že Vadala mal prostredníctvom poslanca Národnej rady SR a tajomníka Bezpečnostnej rady SR Viliama Jasaňa (SMER-SD) a hlavnej štátnej radkyne Márie Troškovej (asistentky predsedu vlády SR Roberta Fica) prepojenie na vedenie strany SMER-SD a Úrad vlády SR. Hlavné zdroje týchto talianskych podnikateľov mali plynúť z podvodov s dotáciami a finančnými príspevkami na podnikanie v pôdohospodárstve.[104][105] Keď sa neskôr ukázalo, že talianska stopa nebola správna.

Drogová stopa[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna zo stôp, ktorú policajti vyšetrovali bola tzv. drogová stopa. Prostredníctvom odpočúvania sa polícii podarilo zistiť, že dve osoby z prostredia obchodu s drogami sa v piatok 23. februára telefonicky dohodli, že sa ozbrojení stretnú vo Veľkej Mači.[106] Jeden z miestnych obyvateľov polícii poskytol svedeckú výpoveď, podľa ktorej „videl najmenej jedného človeka, ktorý sa v piatok pohyboval na pozemkoch v obci, prechádzal cez ploty a nastúpil do auta“.[107] Polícia v tejto súvislosti vykonala domové prehliadky, zadržala jednu osobu a zaistila strelnú zbraň, náboje, viaceré chladné zbrane a 160 g pervitínu.[106][108] Už nasledujúci deň policajný prezident poprel súvislosť tohto incidentu s prípadom vraždy, keďže tieto osoby do obce prišli „na účel páchania drogovej činnosti a nie v súvislosti s novinárom a jeho priateľkou.“[42][109]

Justičná stopa[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa hypotézy blogera Radovana Bránika, ktorá sa šírila najmä českými médiami, vražda nesúvisí s tzv. talianskou stopou, ale s korupciou v slovenskej justícii. Podľa Bránika „ide o manipulácie s prideľovaním spisov na jednom z kľúčových súdov na Slovensku“, kde „vznikla tam kasta firiem, ktorá žije z nepochopiteľných rozsudkov [...] priemysel, ktorý vygeneroval desiatky rozsudkov, a tie umožnili získať úzkej skupine ľudí závratný majetok“. Vražda mala byť podľa neho zastrašením novinárov, ktorí na problematike pracovali a Kuciak „bol z niekoľkých vytypovaných ľudí obeťou s najmenším rizikom prekazenia a odhalenia“.[110] Bránik v tejto veci podal oznámenie o podozrení z trestného činu, ktoré slovenské orgány činné v trestnom konaní začali zo zákona preverovať, čo niektoré české médiá mylne interpretovali ako potvrdenie Bránikovej verzie.[42] Šéfredaktor Aktualit.sk označil Bránikove tvrdenia za nepravdu a poprel, že by sa Kuciak tejto téme venoval.[42][111][112]

Politický a spoločenský dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Viacero opozičných politikov obviňovalo vládnucu stranu Smer-SD z nepriamej účasti. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) prirovnala vraždu Kuciaka s vraždou Róberta Remiáša, ktorý bol zavraždený v roku 1996. Premiér Fico vyzval politickú opozíciu, aby situáciu „nezneužívala“.[113]

2. a 3. marca: Približne 20-tisíc ľudí si pochodom pripomenulo pamiatku Jána a Martiny. V Gregorovciach pri Prešove sa rozlúčili s Martinou Kušnírovou. 3. marca sa konal sa pohreb Jána Kuciaka v Štiavniku.[47]

Sloboda a solidarita a OĽaNO (Igor Matovič) 27. februára spustili petíciu za rezignáciu ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara.[114] Udalosti súvisiace s vraždou a jej vyšetrovaním mali taký politický a spoločenský dopad (pozri dole), že spôsobili vládnu krízu, ktorá vyvrcholila odstúpením premiéra Fica 15. marca 2019.

14. júna ministerka Lubyová ozrejmila, že „zo strany vtedajšieho premiéra išlo o vyhlásenie záväzku, ktorým chcel napomôcť orgánom činným v trestnom konaní“ z čoho vyplýva, že neexistuje žiadna garancia, že niekto ozaj dostane milión.[115]

Protesty[upraviť | upraviť zdroj]

Spomienkový pochod „Postavme sa za slušné Slovensko!“ 9. marca 2018 v Bratislave
„Nechceme zpět 90. léta!“ 2. marca 2018 v Brne
Spomienkový pochod „Postavme sa za slušné Slovensko!“ 9. marca 2018 v Košiciach
Protesty v Bratislave 16. marca 2018
Protesty v Bratislave 5. apríla 2018
Protesty v Bratislave 15. apríla 2018

Udalosť mala výrazný dopad na slovenskú novinársku obec, ktorá vyjadrila sympatie pozostalým a prisľúbila, že sa bude kauzami, ktorým sa Kuciak venoval, zaoberať ešte intenzívnejšie. Šéfredaktori dvanástich slovenských médií SME, .týždeň, Košice: dnes, Denník N, Nový Čas, Plus JEDEN DEŇ, Rádio Expres, Trend, Rozhlas a televízia Slovenska, Pravda, Hospodárske noviny a Korzár v spoločnom vyhlásení odsúdili vraždu ako útok na slobodu slova a vyzvali štát, „aby urobil všetky potrebné kroky nie len na vypátranie zločincov, ale aj na vytvorenie podmienok pre bezpečnú prácu novinárov“.[116] 27. februára 2018 vyšli výtlačky slovenských denníkov so smútočnou grafikou titulnej strany.

28. februára sa na Námestie SNP v Bratislave konal tichý protest Nechceme žiť v Mafiánskom štáte, ktorý usporiadala politická strana OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.[117]

Vo viacerých miestach na Slovensku i v zahraničí boli naplánované spomienkové zhromaždenia.[118] V piatok 2. marca prišlo na pochod "Nechceme späť 90-te!" na Hviezdoslavovom námestí a Námestí slobody v Bratislave 25-tisíc ľudí.[119]

V piatok 9. marca sa na Námestí SNP v Bratislave a ďalších najmenej 40 mestách konal protest Postavme sa za slušné Slovensko!, ktorý organizovalo Za slušné Slovensko. Protestu v Bratislave sa zúčastnilo 40 až 60-tisíc ľudí, spolu do ulíc na Slovensku a v zahraničí vyšlo viac ako 120-tisíc ľudí, čím išlo pravdepodobne o najväčšiu demonštráciu od Nežnej revolúcie v roku 1989.[120][121][122][48] V Košiciach sa protestu zúčastnilo 15-tisíc ľudí, v Prešove okolo 7-tisíc, v Banskej Bystrici 4-tisíc, v Trnave 2,5-tisíc. [123]

4. marca sa na Hlavnom námestí v Bratislave konal Koncert pre Jána a Martinu, ktorý usporiadala Pohoda Festival.[124] Nápad zorganizovať koncert mala B-Complex, ktorá kontaktovala Michala Kaščáka.[125] Na koncerte vstúpili poprední slovenskí umelci Para a Živé kvety, Korben Dallas, rapper Vec, B-Complex, Muzička, David Koller, Billy Barman, Modré hory, Longital, Jozef Lupták a Konvergencie Quartet, Michael Kocáb a Karpatské chrbáty.[126]

16. marca 2018 sa na Námestí SNP v Bratislave a ďalších mestách konala ďalšia séria protestov Za slušné Slovensko!, ktorý organizovala rovnomenná organizácia Za slušné Slovensko. Protestu sa zúčastnilo odhadom 50 až 65-tisíc ľudí.[127]

20. marca sa v kostole Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici v Bratislave konal Koncert pre Jána a Martinu Bratislava, ktorý usporiadala Pohoda Festival v spolupráci s Festival Konvergencie.

21. marca sa na Hodžovom námestí v Bratislave konalo Protestné zhromaždenie proti štátnemu prevratu na Slovensku, ktorý organizovala OZ Spoločnosť práv občanov – SPO. Zhromaždenia sa zúčastnilo okolo 300 ľudí.

Aktivisti Za slušné Slovensko 22. marca zrušili zhromaždenie plánované na piatok, po tom čo prezident vymenoval novú vládu Petra Pellegriniho.[128][127] V reakcii na toto vyhlásenie zástupcovia vysokoškolských študentov zorganizovali 23. marca Tichý pochod študentov a slušných ľudí, ktorý sa začínal na Šafárikovom námestí pochodom na Námestie SNP.[127] Účasť bola odhadnutá na 24-tisíc ľudí.

26. marca 2018 sa na Námestí Alexandra Dubčeka konal Protest za vyslovenie nedôvery vláde, ktorí zorganizovali občianski aktivisti.

Vládna kríza 2018[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Andrej Kiska v nedeľu 4. marca 2018 (po týždni čakania) navrhol buď rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby.[129] V reakcii na tieto vyjadrenia obvinil premiér Robert Fico prezidenta z toho, že sa pridal k opozícii[130] a nekalých kontaktov s americkým finančníkom a filantropom George Sorosom konkrétne 20. septembra 2017, New York, Piata avenue.[131] Na vývoj udalostí reagoval 6. marca 2018 aj Soros. Potvrdil, že sa s Kiskom stretol, ale rozprávali sa vraj o Rómoch v Spišskom Hrhove.[132]

„Dnes už vieme, že organizátori tých demonštrácií po vražde Jána Kuciaka boli z organizácií, ktoré platí George Soros. My dobre vieme, kto sa s kým stretával a akú úlohu v tom čase zohrával. Všetko to pôjde von, až bude jasné, kto si objednal vraždu,“ R. Fico 19. okt. 2018 pre časopis Echo.cz[133].

8. alebo 9. marca 2018 sa na Maldivách stretol M. Kočner s Bélom Bugárom. Kočner, podľa jeho vlastných vyjadrení, loboval u Bugára aby nerozbil koalíciu Smer-SD, SNS a Most-Híd.[134] Minister vnútra Robert Kaliňák 12. marca 2018 oficiálne oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra. Jeho nástupcom sa stal Tomáš Drucker, bývalý minister zdravotníctva. Premiér Robert Fico 14. marca 2018 oznámil, že je ochotný podať demisiu, ak prezident Kiska prijme jeho podmienky: bude akceptovať výsledky parlamentných volieb z roku 2016, bude akceptovať koaličnú zmluvu, a to, že nového premiéra navrhne strana Smer.[135] Dôvodom Ficovej demisie bolo okrem protestov aj to, že v pondelok 11. marca sa republiková rada Mosta vyjadrila, že je za predčasné voľby alebo odchod z koalície.[135]

„Strane Most sa podarilo dosiahnuť, že z Úradu vlády odstúpil minister Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico. Máme výsledky volieb, rešpektujme ich. Boli námietky voči niektorým funkcionárom a vďaka tlaku Mosta-Hídu sa podarilo dosiahnuť, že sa vymenili,“ povedal Peter Kresák (Most) po oznámení Ficovej rezignácie.[135]

Robert Fico 15. marca 2018 oficiálne odovzdal prezidentovi demisiu svojej vlády. (Ponúkol demisiu aby vyriešil vládnu krízu[136], s podmienkou, že prezident bude rešpektovať výsledky predchádzajúcich volieb, teda nebude vyhlasovať predčasne voľby alebo menovať úradnícku vládu.) V rovnaký deň (15. marca) bol Peter Pellegrini poverený zostavením a 22. marca vymenovaný ako predseda novej vlády, v ktorej došlo k minimálnym zmenám oproti predchádzajúcej. Fico zostal predsedom SMERu.

Rezignácie[upraviť | upraviť zdroj]

Udalosti, ktoré odštartovala vražda novinára vyústili do týchto významných politických rezignácií[137]:

  • Marek Maďarič (28. februára rezignoval z postu ministra kultúry)
  • Robert Kaliňák (12. marca 2018 z postu ministra vnútra, na konci roka 2018 sa vzdal aj poslaneckého mandátu. Nástupcom sa stal Tomáš Drucker)
  • Robert Fico (15. marca 2018 rezignoval z postu premiéra). V rovnaký deň bol Peter Pellegrini poverený zostavením a 22. marca vymenovaný ako predseda novej vlády. Prezident najprv odmietol vymenovať vládu s ministrom vnútra Jozefom Rážom ml. Podaril sa až druhý pokus, keď min. zdravotníctva Tomáš Drucker bola nominovaný na post ministrom vnútra.[138]
  • Lucia Žitňanská (neuchádzala sa v novej vláde o jej dovtedajší post ministerky spravodlivosti). Novým ministrom spravodlivosti sa 22. marca stal Gábor Gál.[134] Až neskôr vyšlo najavo, že práve odstránenie Žitňanskej (Mumlavej) si želal v komunikácii v Treeme Kočner. "Miesto Mumlavej nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička." [139]
  • Tomáš Drucker, 16. apríla 2018, tri týždne po nástupe do funkcie ministra vnútra, avizoval svoju demisiu. Príčinou jeho odchodu bolo, že nedokázal odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý mu odkázal, že sám neodíde a „Toto by bol krok, ktorý by sa dal vnímať ako zbabelosť." a "Dobojujem tento boj do konca.“ [140] 17. apríla 2018 prezident Kiska prijal Druckerovu demisiu a dočasným vedením rezortu poveril premiéra Pellegriniho. V rovnaký deň Pellegrini oznámil, že sa s Gašparom dohodol, že odstúpi 31. mája.[141] Ako vyplynulo z obhajoby Gašpara a obvinenenia Pelegriniho Robertom Ficom po zatknutí Gašpara v novembri 2020, bol to práve Fico, kto stál za Gašparom v boji s Pellegrinim. Pellegrini teda na odvolanie Gašpara musel použiť jedinú zbraň, ktorou mohol prekonať Fica, a to vlastnú rezignáciou, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou ukončila vládu Smeru už v apríli 2018.[142]
  • 26. apríla 2018 bola vymenovaná za ministerku vnútra Denisa Saková.
  • Tibor Gašpar (31. mája 2018 z postu policajného prezidenta. Ministerka vnútra Saková ho od 1. júna 2018 nahradila Milanom Lučanským.)
  • Nový policajný prezident Lučanský poslal riaditeľa NAKA Petra Hraška do civilu po tom, čo NAKA vyšetrovala anonymné trestné oznámenie voči organizátorom pochodov Za slušné Slovensko. Hraško čelil aj podozreniam z napojenia na Bödörovcov. Na mieste vraždy bol spolu s Robertom Krajmerom.
  • Robert Krajmer, šéf protikorupčnej jednotky NAKA vo funkcii skončil po tom, čo sa ukázalo, že z titulu svojej funkcie nemal čo robiť na obhliadke miesta činu vraždy. Kuciak upozornil na to, že jeho manželka je vo firmách s Bödörovcami a Zoroslavom Kollárom.[138]
  • Ďalším ľuďmi (z politického hľadiska menej významní), ktorí stratili svoju pozíciu alebo sa jej vzdali boli: Mária Trošková, Viliam Jasaň, Roman Šipoš, riaditeľ kancelárie predsedu vlády, František Šebej, predseda zahraničného výboru NRSR a poslanec za Most-Híd.[138]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ sme.sk. Dve nábojnice a žiadne stopy zápasu (celé vyhlásenie prokurátora). SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Vo Veľkej Mači Kuciaka veľmi nepoznali, susedia nič podozrivé nepočuli. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-17]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Rozumné pochybnosti v mene Slovenskej republiky (celý rozsudok nad Kočnerom a Zsuzsovou). Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-06. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ TASR. Marček sa k vražde Kuciaka priznal, súd začne riešiť výšku trestu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-04-05. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ TASR, lm. Andruskó sa priznal v prípade vraždy Kuciaka. Mali by mu výrazne znížiť trest. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-18. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ KUCIAK, Ján. Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  7. ↑ NICHOLSON, Tom. Slovakian journalism’s darkest day. POLITICO, 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-09-02]. (po anglicky)
  8. ↑ TREND.sk, SITA, TASR. Postavme sa za slušné Slovensko: Ľudia skandovali „Dosť bolo Fica!“. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2018-03-09. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1336-2674.
  9. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kaliňák odstúpi z funkcie: Vidím, počujem a cítim, vysvetľoval to. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-12. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika; DUGOVIČ, Matej. Fico podal demisiu a odkázal, že nekončí, prezident poveril zostavením vlády Pellegriniho. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Za vraždu Kuciaka súd schválil prvý trest, Andruskó dostal 15 rokov. Desať nie je spravodlivosť, povedal senát. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-30. Dostupné online [cit. 2021-06-22]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ TASR. Marčeka odsúdili na 23 rokov, prokurátor sa odvolal. Súd videl neľudskosť pri zavraždení Kušnírovej, vyhlásila sudkyňa. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2021-06-22]. ISSN 1336-1996.
  13. ↑ Rasťo Striško, redakcia/LCM. Je rozhodnuté: Miroslav Marček si za vraždu Jána Kuciaka odsedí 25 rokov [online]. noviny.sk, [cit. 2021-06-22]. Dostupné online.
  14. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kočnera a Zsuzsovú oslobodili. Podľa súdu nie sú dôkazy, že si objednali vraždu Kuciaka. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2021-06-22]. ISSN 1339-844X.
  15. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Najvyšší súd zrušil Kočnerovi nevinu. Kauza Kuciak sa vracia na Špecializovaný trestný súd. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-15. Dostupné online [cit. 2021-06-22]. ISSN 1339-844X.
  16. ↑ JANOUŠ, Václav; JANOUŠEK, Artur. Šéfredaktor Aktuality.sk: Totálně nepravděpodobná věc, že zavraždí analytika. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-02-28. = A180228_105849_zahranicni_PAS Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  17. ↑ Ján Kuciak. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  18. ↑ KUCIAK, Ján. Kauza: Do megapodvodu na Ukrajine sú zapletení aj Slováci. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-10-14. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  19. ↑ ČTK; RUSNÁKOVÁ, Lucia. Čo ešte Kočnera spája s Markízou?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-06-21. Dostupné online [cit. 2024-02-21]. ISSN 1336-1996.
  20. ↑ KUCIAK, Ján. Kočner sa v daňovej kauze preriekol. Vyšetrovateľ sa tvári, že to nevidí. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-06-26. Dostupné online [cit. 2024-02-21].
  21. ↑ KUCIAK, Ján. Kauza Kočner: Zistili sme čudné praktiky pri vyšetrovaní. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-06-28. Dostupné online [cit. 2024-02-21].
  22. ↑ BÁRDY, Peter. Kočner zastrašoval novinára. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  23. ↑ a b c d e f Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Temadna
  24. ↑ MACKO, Boris; ČERMÁKOVÁ, Judita. Bratia zastrelenej Martiny: Namiesto svadby vybavujeme pohreb. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ PÁLKA, Adam. Ak vražda Kuciaka súvisí s jeho prácou, je Čižnár pripravený na Slovensku 'rozpútať peklo'. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-197X.
  26. ↑ Zavraždili investigatívneho reportéra Aktuality.sk Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26].
  27. ↑ a b lm. Všetko, čo vieme o vražde novinára Jána Kuciaka. Šéf polície prezradil podrobnosti. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-28]. ISSN 1336-1996.
  28. ↑ a b c CUPRIK, Roman; BURČÍK, Matúš. Videli sme analýzy Europolu. Ako za polrok našli vrahov Jána Kuciaka (archívny článok). SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-20. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ KONÍK, Juraj. Po vražde Kuciaka a Kušnírovej urobili Gašpar a Kaliňák toľko chýb, že už to je dosť na ich odchod. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-11. Dostupné online [cit. 2018-03-11].
  30. ↑ HABO, Tibor; PETROVIČ, Ján. Kočner nemusí byť posledným obvineným v kauze Kuciak. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15].
  31. ↑ FILOVÁ, Katarína. Horúca stopa pri pátraní po vrahovi?. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2021-06-23]. ISSN 1336-197X.
  32. ↑ TÓDOVÁ, Monika; KERN, Miro; FOLENTOVÁ, Veronika. Investigatívneho reportéra Aktualít Jána Kuciaka a jeho partnerku zavraždili, vláda núka milión eur za odhalenie páchateľov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26]. ISSN 1339-844X.
  33. ↑ TASR. Vláda ponúka odmenu milión eur za informácie o vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2021-06-23].
  34. ↑ Vražda novinára a jeho priateľky / Nevyčerpané eurofondy. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  35. ↑ V prípade vraždy Jána Kuciaka môže pomôcť aj FBI [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2018-03-01]. Dostupné online.
  36. ↑ a b JABRIK, Peter; ROČEŇOVÁ, Zuzana; OTRIOVÁ, Jana; ČERMÁKOVÁ, Judita; SABO, Kristián. Polícia udrela na východe. Pozrite si raziu na Zemplíne. Korzár Dolný Zemplín (Bratislava: Petit Press), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1335-4418.
  37. ↑ PAPCUNOVA, Renata. Vyzva EU Parlamentu: Poslite nezavisly tim na vysetrenie vrazdy Kuciaka a korupcie na SK [online]. change.org, [cit. 2018-03-01]. Dostupné online.
  38. ↑ Vraždu Jána Kuciaka by mohol riešiť medzinárodný tím. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  39. ↑ a b PETROVIČ, Ján. Rozpustili vyšetrovací tím Kuciak. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-22. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  40. ↑ DÖMEOVÁ, Annamária. Osekali policajný tím Kuciak. Má riešiť len objednávateľov a vrahov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-01-10. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  41. ↑ Polícia pri razii zadržala podnikateľa z Kuciakovho článku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  42. ↑ a b c d Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Kern
  43. ↑ TREND.sk, SITA. Antonina Vadalu zadržala NAKA, celkom zatkli 7 osôb. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-2674.
  44. ↑ STIA,TASR. Talianov zadržaných v prípade vraždy novinára prepustili. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-03. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ VALČEK, Adam. Vadalu zadržali pre drogy, zatykač vydal benátsky súd. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-13. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  46. ↑ HUTKO, Dominik. Vadalu vydajú do Talianska. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2018-05-04. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1336-197X.
  47. ↑ a b c SIVÝ, Rudolf. Od vraždy Jána a Martiny až po záverečné reči: ako vyzeralo vyšetrovanie a súdny proces (chronológia). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2020-09-03].
  48. ↑ a b Pravda.sk, SITA, TASR. Vražda Kuciaka a Kušnírovej bola úkladná a na objednávku. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  49. ↑ Prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (chronológia). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-09-27. Dostupné online [cit. 2018-11-05].
  50. ↑ TASR. FOTO VO VNÚTRI: Tento muž by mal mať informácie o Kuciakovej vražde. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-09-17].
  51. ↑ TASR. Prehovoril Miroslav, ktorého spoznali na identikite: Príbuzní z toho zostali hotoví. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-09-25. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1336-1996.
  52. ↑ a b c Pravda.sk; ŠTEFÚNOVÁ, Ivana; Pravda; SITA; TASR; ČTK. NAKA zadržala podozrivých z vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-09-27. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  53. ↑ KELLÖOVÁ, Laura. V kauze vraždy Jána Kuciaka obvinili troch ľudí, piatich prepustili. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-09-28. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  54. ↑ KAPITÁN, Peter. Ako dostal mobil vrahov Kuciaka a čo všetko o nás vie štát. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2019-11-25. Dostupné online [cit. 2020-09-14]. ISSN 1336-2674.
  55. ↑ DEBNÁR, Ján. Na policajnom identikite bol blízky obvineného z vraždy Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-09-28. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  56. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Alenu Zs. už obvinili z objednávky vraždy Kuciaka a Kušnírovej, všetci obvinení ostanú vo väzbe. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-09-30. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1339-844X.
  57. ↑ PÁLKA, Adam; Pravda.sk; FILOVÁ, Katarína; HUTKO, Dominik; Pravda. Tóth údajne špehoval novinárov pre Kočnera. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-10-22. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  58. ↑ PÁLKA, Adam. Tóth údajne špehoval novinárov pre Kočnera. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2018-10-22. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1336-197X.
  59. ↑ TÓDOVÁ, Monika; ČIKOVSKÝ, Konštantín. Peter Tóth polícii priznal, že pre Kočnera pred vraždou sledoval Kuciaka a ďalších novinárov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-10-22. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1339-844X.
  60. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Peter Tóth už na polícii svedčí pod svojím menom. O príprave vraždy som nevedel, presviedča. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-03-04. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1339-844X.
  61. ↑ SIVÝ, Rudolf. Obhajkyňa potvrdila: Andruskó označil Kočnera za objednávateľa vraždy [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-02]. Dostupné online.
  62. ↑ KELLÖOVÁ, Laura. Lučanský: Šéfa elitnej jednotky NAKA som stiahol z prípadu vraždy Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-15. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  63. ↑ Aktuality.sk. Kočnera obvinili z objednania vraždy Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15].
  64. ↑ Teraz.sk/TASR. VIDEO: Mariana K. obvinili z vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15].
  65. ↑ BURČÍK, Matúš; KREMPASKÝ, Ján. Kočner si mal likvidáciu Kuciaka objednať pre jeho novinársku prácu. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 1335-4418.
  66. ↑ DEBNÁR, Ján. Pri vražde Kuciaka môže Kočnera usvedčiť komunikácia s vplyvným podnikateľom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  67. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kočnera obvinili z objednávky Kuciakovej vraždy. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1339-844X.
  68. ↑ a b CUPRIK, Roman. Miroslav Marček sa priznal, že strieľal na Kuciaka. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-04-11. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  69. ↑ CUPRIK, Roman; TASR. Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-23. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  70. ↑ GÁLISOVÁ, Zuzana. V kauze zmenky povolili Threemu ako dôkaz, je plná vulgarizmov a antisemitských narážok. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2019-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  71. ↑ a b VALČEK, Adam. Začína sa proces s obžalovanými z vraždy Jána Kuciaka. Vypočujú aj Haščáka či Bödöra. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-12. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  72. ↑ a b Aktuality.sk. Obžaloba: O Jánovi Kuciakovi vedeli všetko. Najprv ho mali uniesť, nakoniec ho zavraždili (#AllForJan). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  73. ↑ Súd v kauze vraždy Kuciaka prijal obžalobu, pojednávanie sa začína 13. januára 2020 (foto). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2019-12-19. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  74. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Za vraždu Kuciaka súd schválil prvý trest, Andruskó dostal 15 rokov. Desať nie je spravodlivosť, povedal senát. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-30. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1339-844X.
  75. ↑ KREMPASKÝ, Ján. Triasli sa mu ruky. Zločin však Andruskó neľutoval. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-12-30. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  76. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Prvý deň: Vrah opisoval, ako strieľal, Kočner a Zsuzsová odmietli vypovedať. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1339-844X.
  77. ↑ KELLÖOVÁ, Laura; DEBNÁR, Ján. Vražda Jána Kuciaka: V prvý deň hlavného pojednávania sa priznal Marček, usvedčoval kumpánov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  78. ↑ TASR. Objednávateľom Kuciakovej vraždy bol Kočner, vyhlásil na súde Andruskó. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1336-2674.
  79. ↑ CUPRIK, Roman. Andruskó spojil Kočnera s vraždou, Zsuzsová plakala. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-14. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  80. ↑ KELLÖOVÁ, Laura; DEBNÁR, Ján. Vražda Jána Kuciaka: V druhý deň hlavného pojednávania Andruskó svedčil, ako sprostredkoval vraždu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-01-14. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  81. ↑ Súd v kauze vraždy Kuciaka (3. deň): Kočner spochybnil Tóthove slová o motákoch, Dučák odovzdal krabicu Zsuzsovej (foto). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-01-15. Dostupné online [cit. 2023-11-20].
  82. ↑ CUPRIK, Roman. Štvrtý deň súdu: Svedkovia videli Szabóa aj Zsuzsovú. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-20. Dostupné online [cit. 2023-11-20]. ISSN 1335-4418.
  83. ↑ TASR. Vo veci vraždy Jána Kuciaka vypovedali jeho kolegovia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-21. Dostupné online [cit. 2023-11-20].
  84. ↑ KOVÁČ, Peter. Kočnerovo sledovacie komando vyškolili za dva mesiace. Bol v ňom aj policajt. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-22. Dostupné online [cit. 2023-11-20]. ISSN 1335-4418.
  85. ↑ HUTKO, Dominik. Strelca Marčeka budú súdiť samostatne. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-02-03. Dostupné online [cit. 2023-11-20]. ISSN 1336-197X.
  86. ↑ Súd v kauze vraždy Kuciaka (8. deň): Preberal sa Zsuzsovej zdravotný stav, resocializácia Kočnera je vraj možná (foto). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-02-04. Dostupné online [cit. 2024-02-21].
  87. ↑ VALČEK, Adam; KOZINKOVÁ, Katarína; HABAS, Jakub; KUZMÁNY, Andrej. Prokurátor navrhol vypočuť expertov k Threeme bez verejnosti (minúta po minúte). SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-04. Dostupné online [cit. 2024-02-21]. ISSN 1335-4418.
  88. ↑ Súd v kauze vraždy Jána Kuciaka (9. deň): Vypovedali znalci, ktorí „odomkli“ Kočnerovu Threemu (foto). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-02-06. Dostupné online [cit. 2024-02-21].
  89. ↑ SITA. Súd v kauze vraždy Jána Kuciaka (10. deň): Marčeka uznal súd vinným, ale nedostal doživotie. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2024-02-27].
  90. ↑ SITA; TASR. Kočner sa sťažuje na zaujatosť senátu, vraj ho označil za objednávateľa vraždy. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-04-15. Dostupné online [cit. 2024-02-27]. ISSN 1335-4418.
  91. ↑ Súd v kauze vraždy Kuciaka (11 deň): Kočner podal námietku, prečítali výpovede Zubčáka a Vorobjova. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-04-15. Dostupné online [cit. 2024-02-27].
  92. ↑ a b c Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom :9
  93. ↑ a b JANEŠÍKOVÁ, Nina; HOLKA, Marek. Kauza Kuciak: Súd oslobodil Kočnera a Zsuzsovú, prokurátor sa odvolal na Najvyšší súd. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2020-09-14]. ISSN 1336-1996.
  94. ↑ a b c KELLÖOVÁ, Laura. Vražda Kuciaka: Andruskóovi neuverili, Tóth mal predsudky. Prečo Kočnera a Zsuzsovú oslobodili? (písomný rozsudok). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Správy. Dostupné online [cit. 2020-10-06].
  95. ↑ cho, TASR. Kuciakovi kolegovia sa zhodli, že Kočner mal motív na vraždu: Kauzu Donovaly. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-01-21. Dostupné online [cit. 2020-10-16]. ISSN 1336-1996.
  96. ↑ VAGOVIČ, Marek. NA ROVINU s prokurátorom Žilinkom: Kočner mal byť odsúdený za objednávku vraždy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-10-16].
  97. ↑ Kauza Donovaly: správy k téme. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-10-16].
  98. ↑ CUPRIK, Roman; KAPITÁN, Peter. Gašpar: Vražda Kuciaka pravdepodobne súvisela s jeho prácou. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26]. ISSN 1335-4418.
  99. ↑ TURČEK, Martin; KUCIAK, Ján. Ďalšie zvláštne prevody okolo Kočnera. Súd chce zmazať firmu s dlhom 10 miliónov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-09. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  100. ↑ BÁRDY, Peter. Kočner zastrašoval novinára. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  101. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom MF
  102. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Tom Nicholson: Kuciaka mohla zavraždiť talianska mafia s väzbami na slovenských politikov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-27]. ISSN 1339-844X.
  103. ↑ kl. Novinár Ivan Mego posunul Kuciakovi tému talianskej mafie. Už to mal skoro hotové, tvrdí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  104. ↑ KUCIAK, Ján. Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  105. ↑ KUCIAK, Ján. Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1335-4418.
  106. ↑ a b Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Rozhlas
  107. ↑ DEBNÁR, Ján. Policajti tvrdia, že majú horúcu stopu v prípade vraždy Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  108. ↑ TASR. Polícia spravila razie a zaistila jedného človeka. So zbraňami šiel do Veľkej Mače. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  109. ↑ vj. Slepá ulička. Zadržaný z drogového prostredia s vraždou Kuciaka nesúvisí, potvrdil Gašpar. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  110. ↑ TASR. Radovan Bránik: Kuciak narazil na obrovskú korupciu, stopa na taliansku mafiu nedáva zmysel. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  111. ↑ TREND.sk. Bránik prišiel s novou teóriou o Kuciakovi. Bárdy jeho slová razantne poprel. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-2674.
  112. ↑ Aktuality.sk odmietajú, že by vedeli o „justičnej stope“ pri vražde Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-02].
  113. ↑ SITA; TASR. Fico odmieta zneužívanie tragickej vraždy Kuciaka na politický boj. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-4418.
  114. ↑ SITA. Opozícia spúšťa petíciu za odstúpenie Kaliňáka a policajného šéfa. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-27. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-4418.
  115. ↑ Ponuka milióna eur za informácie o vražde Jána Kuciaka bola podľa Pellegriniho asi inšpirovaná Maltou. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-06-14. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1339-844X.
  116. ↑ Vyhlásenie šéfredaktorov k vražde Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  117. ↑ TA3, SITA. V Bratislave sa konal pochod za zavraždeného novinára. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2023-10-23].
  118. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Ľudia budú v piatok pochodovať vo viac ako 20 mestách (prehľad pochodov). Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1339-844X.
  119. ↑ TÓDOVÁ, Monika; GEHREROVÁ, Ria. Organizátori veľkého pochodu za Jána Kuciaka zvolali na piatok nové zhromaždenie. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 1339-844X.
  120. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom :3
  121. ↑ Zažili sme najväčšie protesty od roku 1989 [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-02]. Dostupné online.
  122. ↑ Death of investigative journalist sparks mass protests in Slovakia. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2018-03-09. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 0261-3077.
  123. ↑ DEMIGER, Matúš; KRAJANOVÁ, Daniela; ČIMOVÁ, Denisa. Slovensko zažilo najväčšie demonštrácie v histórii. V Bratislave bolo podľa odhadov 50-tisíc ľudí. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-09. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 1339-844X.
  124. ↑ HUDEC, Marek. Pohoda organizuje koncert za slobodu slova a Jána Kuciaka. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  125. ↑ REHÁK, Oliver. A to je všetko? Na rukách máte krv. Z Koncertu pre Jána a Martinu zneli silné odkazy (video). Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-04. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 1339-844X.
  126. ↑ REHÁK, Oliver. Organizátori Koncertu pre Jána a Martinu: Aj nám záleží na tom, v akej krajine žijeme. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1339-844X.
  127. ↑ a b c Protest Za slušné Slovensko organizátori zrušili. Pochodovať chcú vysokoškoláci [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-01-02]. Dostupné online.
  128. ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. My sme tí, na ktorých sme čakali. [s.l.] : Artforum, 2018. ISBN 9788081502491.
  129. ↑ PÁLKOVÁ, Šárka; ŠKRAŇKOVÁ, Petra; VESELÁ, Linda. Kiska chce novou vládu nebo předčasné volby. Fico to rezolutně odmítl. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-03-04. = A180304_160258_zahranicni_PAS Dostupné online [cit. 2018-03-16].
  130. ↑ Compiled by Spectator staff. UPDATED: Fico won't step down, accuses Kiska of joining opposition. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2018-03-04. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-9843.
  131. ↑ KERN, Miro. Fico vidí za tlakom na Kaliňáka pokus o prevrat a Sorosa. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1339-844X.
  132. ↑ kl. Soros reaguje na Fica pre HN: V Kiskovom prejave ani demonštráciách nehrám žiadnu úlohu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1336-1996.
  133. ↑ ZLÁMALOVÁ, Lenka. Prezident, média a neziskovky zneužili vraždu. Echo24.cz, 2018-10-19. Dostupné online [cit. 2018-11-13]. (po česky)
  134. ↑ a b TURČEK, Martin. Kočner stretnutie s Bugárom na Maldivách plánoval. Dohadoval sa s oligarchom Czuczom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Slovensko. Dostupné online [cit. 2020-06-25].
  135. ↑ a b c TASR; KUZMÁNY, Andrej; KOVÁČ, Peter; KRBATOVÁ, Lucia; ORVISKÁ, Veronika. Fico podá demisiu, novým premiérom môže byť Pellegrini (minúta po minúte). SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-14. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1335-4418.
  136. ↑ TERENZANI, Michaela. UPDATED: Fico is ready to resign tomorrow. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2018-03-14. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-9843.
  137. ↑ Gašpar je šiestou 'významnou hlavou', ktorá padla. Ktorá abdikácia vás prekvapila najviac?. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-04-17. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  138. ↑ a b c HANÁK, Peter. Odstúpili 2018. Zoznam ľudí, ktorí tento rok skončili vo funkcii [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-05]. Dostupné online.
  139. ↑ Jankovská si so sebou ťahala staré kauzy, ale vždy to ustála. Mala blízko aj k Harabinovi [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  140. ↑ Policajný prezident Gašpar: Sám z funkcie neodídem [online]. Pravda.sk, 2018-04-17, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  141. ↑ Odchod Gašpara je podľa Kisku minimum. Prospeje polícii, mieni Most-Híd [online]. Pravda.sk, 2018-04-17, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  142. ↑ DANIŠ, Dag. 7 dní v kocke / Ide do tuhého. Padať budú ďalšie hlavy [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VAGOVIČ, Marek, a kol. Umlčaní : Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bratislava : Ringier Axel Springer Slovakia, 2018. 304 s. ISBN 978-80-89854-12-7.
  • Kolektív autorov. My sme tí, na ktorých sme čakali : príhovory zo zhromaždení občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko: jar 2018. Bratislava : Artforum, 2018. 320 s. ISBN 978-80-8150-249-1.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Matroxko/pieskovisko2&oldid=7809706“