Strapatá veža
| Strapatá veža | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 565 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′50″S 20°12′27″V / 49,197222°S 20,2075°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Strapatá veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strapatá veža (poľ. Czubata Turnia, nem. Egenhofferspitze, maď. Egenhoffercsúcs) je ozubená trojvrcholová veža vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v hlavnej osi rázsochy, medzi Štrbinou pod Strapatou vežou (Supou vežou) a Malou Lastovičou štrbinou (Malým Pyšným štítom).[1]
Názov
Strapatá veža sa stala známa v roku 1910. Vtedy na ňu z Mačacieho kotla vystúpil Alfred Grosz a z Baranej kotliny Oskar Mahler. Vtedy ju pomenovali Egenhoffercsúcs, Egenhofferspitze - štít Engelhofferovej. Terézia Engelhofferová (1855 – 1940) bola z Budapešti a bola priekopníčkou ženského horolezectva a lyžovania vo Vysokých Tatrách. Z jej podnetu bola na Gerlachovskom štíte umiestnená pamätná tabuľa s miléniom a štít bol premenovaný na štít Františka Jozefa I. Slovenskí vlastenci neskôr tabuľu rozbili. Názov štítu sa neujal, neprijali ho ani maďarskí turisti.[1]
Prvé výstupy
- Janusz Chmielowski, Tadeusz Radliński, Klemens Bachleda a Jan Bachleda Tajber, 14. júla 1904 - v lete
- Radovan Kuchař a Jiří Šimon, okolo 27. decembra 1953 - v zime
Turistika
Štít je prístupný len v sprievode horského vodcu.
Referencie
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Czubata Turnia na poľskej Wikipédii.