Turňa (rieka)

Výver rieky Turňa v podobe Sokolej vyvieračky z masívu Silickej planiny v závere Sokolej doliny. Na zábere extrémny povodňový stav (tisícročná voda) z jari 2010.

Turňa je rieka s osobitým hydrologickým režimom; preteká juhom východného Slovenska, územím okresov Rožňava a Košice-okolie. Je pravostranným prítokom Bodvy a má dĺžku 26 km.

Špecifická je tým, že vyteká priamo z významnej jaskynnej sústavy v Slovenskom krase, ktorú drénuje, a do svojho toku priberá okrem menších povrchových tokov z nekrasových území aj podzemné vody krasového pôvodu prostredníctvom asi tridsiatich krasových prameňov a vyvieračiek situovaných na rozhraní masívov štyroch planín a Turnianskej kotliny.

Geomorfológia pramenného úseku

Krajinný priestor rieky Turňa od jej prameňa pod Zbojníckou skalou (na zábere vpravo spolu so Zbojníckou jaskyňou) na Silickej planine, pozdĺž Sokolej doliny (uprostred medzi Silickou planinou a Silickým úbočím) až po západnú časť Turnianskej kotliny (v pozadí spolu s planinami Dolný vrch /vpravo/ a Horný vrch /vľavo/). Pohľad od Komínovej jaskyne.

Turňa pramení v geomorfologickom celku Slovenský kras na juhovýchodnom okraji podcelku Silická planina, presnejšie v jeho geomorfologickej časti Silické úboče, na úpätí severného svahu juhovýchodnej rázsochy Silickej planiny, v nadmorskej výške cca 350 m n. m.. Nadmorská výška výverového lokusu osciluje v závislosti na objeme prebytkov krasových vôd v krasovom masíve. V roku 1974, počas lokálnych hydrologicko-meteorologických extrémov, oscilovala nadmorská výška výveru rádovo až v desiatkach metrov. Turňa drénuje významnú jaskynnú sústavu Vápenného vrchu na Silickej planine, do ktorej patrí podľa súčasného stavu poznania 8 známych jaskýň. Zdrojom jej vôd vo výverovom úseku je sústava ponorov na plošine planiny západne od Siličky (Kisfalu), konkrétne v oblasti Vápenného vrchu vrchu (580 m n. m.) a západného ukončenia Pohanského údolia (550 m n. m.). Viacero ponorov tu zaniklo v dôsledku antropických zásahov v reliéfe planiny (stavba plynovodu, poľnohospodárska činnosť). V ponoroch sa ponárali a v existujúcich sa stále ešte ponárajú kratšie povrchové toky z nekrasového werfénskeho súvsrtvia, ktorého polohy sa vyskytujú severne od sústavy ponorov Vápenného vrchu.

Geológia

Od sústavy ponorov Vápenného vrchu sa už v podzemí tohto krasového masívu formuje zárodočná Turňa. Jej podzemný priebeh je známy len čiastočne - v podobe významnej fluviokrasovej Majkovej jaskyne. Samotný vápencový masív tvorí rífová fácia triasových wettersteinských vápencov ladinsko-kordevolského veku. Zo severu ho ohraničuje významná prešmyková línia, ktorá kontroluje pohyb planiny Dolný vrch a Silickej planiny vo vzťahu k Turnianskej kotline. Od svojho výveru Turňa prerezáva na tektonickom styku s wettersteinskými vápencami najprv Silickej planiny a následne i Dolného vrchu aj spodnotriasové súvrstvia zastúpené málo rigidnými a dobre erodoveteľnými sinskými, silickojablonickými a bodvasilašskými vrstvami. V oblasti Veľkého a Malého Paklánu v centrálnej časti Turnianskej kotliny podrezáva tzv. paklianske piesčité vápence turnaika, a v ďalšom priebehu opäť severný svah Dolného vrchu tvorený v tejto časti masívnymi wettersteinskými vápencami. Pred vtokom do Bodvy eroduje kvartérne sedimenty Košickej kotliny.

Priebeh toku

Od výverového lokusu tečú sprvu rýdzo krasové vody Turne Sokoliou dolinou najprv na sever, pričom v dôsledku vyzrážania Ca(HCO₃)₂ predeľuje na niekoľkých sto metroch koryto rieky séria kaskád a hrádzí z tzv. pramenných vápencov, resp. travertínov holocénneho veku. Zo severu do nej vtekajú menšie potoky z nekrasových súvrství doliny Hlboká, resp. doliny Kochanovej studne. Tu sa vergencia toku mení zo severného na východo-severovýchodný. Nasleduje slabý prítok zo Strmej doliny, Gregorovej doliny a dvoch menších svahových rýh pretekaných vodou len v čase extrémov. Nasleduje séria morfologicky výrazne vyvinutých dolín v spodnotriasových súvrstviach podcelku Turnianskej kotliny, do ktorej vstupuje práve v týchto miestach. Priberá Chovancov potok zľava z priestoru Chovancovej doliny, stáča sa na severovýchod a preteká okrajom obce Silická Jablonica, kde priberá zľava Bazínsky potok. Ďalej priberá ľavostranné prítoky, najprv Chotárny potok (218,3 m n. m.) a následne Vápenný potok v blízkosti obce Hrušov. Pri obci Jablonov nad Turňou sa koryto toku stáča na východ, priberá pravostranný prítok napájaný komplexom krasových prameňov Lúčneho mlyna plytkého i hlbokého obehu (195,8 m n. m.) a ďalej preteká okolo sústavy Hrhovských rybníkov na jej ľavom brehu. Oba rybníky boli založené v priestore niekdajšieho Malého a Veľkého jazera, výdatne napájaného krasovými vodami vyvieračky Veľká hlava v južnej stráni planiny Horný vrch. Turňa následne tečie okrajom obce Včeláre, zľava priberá Chotárny (Zádielsky) potok a vstupuje do Košickej kotliny. Stáča sa na juhovýchod, priberá z ľavej strany ešte Hájsky potok a v katastrálnom území obce Hosťovce sa vlieva do Bodvy. Vtok je na základnej mape 1:10 000 označený kótou 169,7 m n. m., to znamená, že Turňa od výveru po vtok do Bodvy prekonáva výškový rozdiel približne 180 m.

Prítoky vôd krasového pôvodu

Okrem uvedených povrchových prítokov z nekrasových území sa do Turne vlievajú aj sesterské vody krasového pôvodu z masívov Silickej planiny, v ktorých drénujú aj významné jaskynné sústavy (napr. Mlynská vyvieračka, Strašná studňa, Vápenná vyvieračka, Eveteš), planiny Dolný vrch (Vyvieračka pri Hradnom buku, Čierna vyvieračka, vyvieračka Brúska, Vyvieračka v záhrade Sv. Andróda, Teplica, Žmeňská studňa, Prerezaná studňa atď.), planiny Horný vrch (Jablonovská vyvieračka, Veľká hlava) a Zádielskej planiny (napr. vyvieračka Žigárd). Z turnaika Turnianskej kotliny sa do nej vlievajú krasové vody hlbokého obehu z vyvieračky Teplica. Niektoré z uvedených krasových prameňov plytkého obehu predstavujú sezónne významné zdroje vôd v povodí Turne, keďže v rámci bilancí svojich výdatností produkujú objemy presahujúce 1 m³/s. Ide predovšetkým o pramene Vápenná vyvieračka (drénuje sústavu Vápennej jaskyne), Eveteš (drénuje sústavu Hrušovskej jaskyne), Veľká hlava a Teplica (Dolný vrch), ktoré drénujú zatiaľ neznáme jaskynné sústavy.

Turňa ako významný geomorfologický činiteľ

Rieka Turňa dokázala za relatívne krátke obdobie oderodovať objemné i plošne rozsiahle, lež veľmi málo rigidné spodnotriasové werfénske súvrstvia z priestoru dnešnej obrovskej depresie zvanej Turnianska kotlina, ktoré pôvodne vypĺňali priestor medzi planinami Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch a Zádielska planina, a to až do relatívnej výšky 500 m n. m. (!) (z pohľadu dnešných geomorfologických pomerov). Svedčí o tom relikt kedysi významnej výverovej jaskyne Prastarý výver v severnom svahu Dolného vrchu, ktorý v januári r. 1997 objavili a preskúmali jaskyniari Slovenskej speleologickej spoločnosti. Uvedené skutočnosti dokazujú, že Turňa pôsobila ako významný a výrazný reliéfotvorný činiteľ. V súčasnosti kopíruje vo svojom východnom úseku severný svah planiny Dolný vrch kontrolovaný prešmykovou štruktúrou - zlomom kryhy Dolného vrchu, ale v relatívne nedávnej minulosti tiekla severne odtiaľ, oveľa bližšie k dnešnej cestnej komunikácii Košice - Rožňava.

Turňa ako speleogenetický činiteľ

Okrem dosiaľ neznámych častí jaskynnej sústavy Vápenného vrchu sa Turňa podľa posledných poznatkov podieľala aj na speleogenéze dosiaľ málo prebádanej ponorovej sústavy jaskýň Veľká sieň - komplex Prikrylových jaskýň. 31. decembra 2015 napoludnie sa jaskyniarom Slovenskej speleologickej spoločnosti podarilo historicky po prvý raz zostúpiť v rámci uvedenej jaskynnej sústavy cca 4-5 m pod úroveň eróznej bázy v Turnianskej kotline, teda pod úroveň koryta samotnej rieky Turňa. Koncept speleogenézy týchto jaskýň predpokladá, že niekdajšia Turňa si vytvorila cez masív planín Dolný vrch/Alsó-hegy (v Maďarsku) a prostredníctvom vyvieračiek v Maďarsku akúsi podzemnú skratku do údolia i rieky Bodva, takisto na maďarskej strane. V súčasnosti prebiehajú intenzívne speleologické prolongačné a prieskumné práce na verifikácii tohto konceptu.

Stav biotopov v povodí Turne

Ešte koncom päťdesiatych rokov minulého storočia patrili biotopy v povodí Turne k mimoriadne hodnotným krajinným prvkom v Slovenskom krase. Necitlivé vodohospodárske úpravy na podstatnej časti toku zlikvidovali pôvodné meandre, vyrovnali koryto, a zdecimovali pôvodné biotopy na brehoch rieky. Veľký zásah predstavovala i výstavba tranzitného plynovodu aj s tým súvisiacou infraštruktúrou. Z Turne sa od kompresorovej stanice pri Jablonove nad Turňou po Včeláre stal kanál s neporovnateľne nižšou biologickou a krajinno-ekologickou hodnotou vo vzťahu k pomerom spred päťdesiatich rokov. Najzachovalejšie úseky Turne pokiaľ ide o nadväzujúce biotopy sú situované v oblasti prameňa po Silickú Jablonicu, oblasť okolo skupiny výverov Lúčneho mlyna, oblasť východne od Veľkého Paklánu a oblasť honov Konopianky i Pod cementárňou východne od Včelárov, v bezprostrednej blízkosti cementárne situovanej pod vápencovým veľkolomom Včeláre.