Preskočiť na obsah

Vyšný Medzev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyšný Medzev
obec
Kostol sv. Márie Magdalény
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Vodný tok Borzov (Lucia Baňa)
Nadmorská výška 387 m n. m.
Súradnice 48°42′51″S 20°54′06″V / 48,7141°S 20,9018°V / 48.7141; 20.9018
Rozloha 32,44 km² (3 244 ha) [1]
Obyvateľstvo 554 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 17,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Starosta Róbert Nálepka[3] (HLAS-SD, KDH)
PSČ 044 25 (pošta Medzev)
ŠÚJ 582093
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Vyšný Medzev
Hrdinov SNP 152
044 25
E-mailová adresa info@vysnymedzev.sk
Telefón 055 / 489 82 71
Fax 055 / 466 76 07
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyšný Medzev
Webová stránka: vysnymedzev.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyšný Medzev (maď. Felsőmecenzéf, nem. Obermetzenseif(en)) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Obec sa nachádza v údolí Bodvy, na severnom okraji Medzevskej pahorkatiny a juhozápadnom okraji Volovských vrchov. Od Medzeva je vzdialený 1,5 km severne, od Košíc 30 km západne a od Rožňavy 45 km východným smerom.

Časti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vyšný Medzev
  • Lucia Baňa

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce bol schválený po osamostatnení od mesta Medzev a pozostáva z červeného štítu, na ktorom je zlatými ratolesťami ovenčená horná polovica postavy striebroodetej Panny Márie so zlatou, červeno vystlatou uzavretou korunou. V ľavej ruke drží zlatý, dvojitý kríž ukončený žezlom, v pravej ruke drží zlaté zemské jablko. V spodnej časti sú strieborné skrížené banícke kladivká na zlatých rukovätiach nad strieborný trojvrším.

Pečať Vyšného Medzeva je okrúhla, v medzikruží má vyrytý kruhopis: * MARIA : MAGDALÉNA : PATRONA : SUPERIORI : MEZENZEVEN : 1672. Pečatné pole má po obvode dve ratolesti, vyrastajúce z trojvŕšia, ktoré končia kvietkami. Trojvŕšie vypĺňa dolný výsek porísk skrížených baníckych kladiviek, z ich horného výseku vyrastá a stred pečate vypĺňa Madona s dieťaťom a dvojramenným krížom.

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červená, žltá, biela a červená. Je ukončená s tromi cípmi.

Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1427, no dejiny obce sú úzko späté so susedným Medzevom. Osídlenie oblasti bolo z väčšej časti dôsledkom kolonizácie, preto aj obyvatelia sa zaoberali najmä baníctvom a hutníctvom kovov. Vyšný Medzev sa aj vďaka rýchlemu rozvoju získal od cisára Leopolda štatút slobodného kráľovského banského mesta. Mária Terézia mestečku priznala trhové právo a Vyšný Medzev ekonomicky prosperoval. Vzniklo námestie a remeselníci si zakladali svoje cechy. Okrem baníkov a hutníkov tu pôsobili pivovarníci, kováči, uhliari, šindliari, krajčíri a pod. Miestne baníctvo však začalo v 2. polovici 19. storočia upadať, čo spôsobilo vysťahovalectvo obyvateľov do Ameriky. Časť obyvateľstva sa začala venovať poľnohospodárstvu, na ktoré však v oblasti neboli ideálne podmienky.

Po viedenskej arbitráži sa v novembri 1938 Vyšný Medzev stal súčasťou okresu Gelnica, no bola pohraničnou obcou. Hranica bola južne od obce, čím došlo k skomplikovaniu dopravy od Moldavy. Do roku 1960 bola obec samostatná, do roku 1999 bola aj s osadou Lucia Baňa pričlenená k Medzevu. Po roku 1999 je obec aj s osadou Lucia Baňa opäť samostatnou.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov:535
slovenská
  
82,99 %
nemecká
  
10,65 %
česká
  
0,93 %
maďarská
  
0,37 %
rómska (*14%)
  
0,19 %
iná
  
0,19 %
nezistená
  
4,67 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov:1688
nemecká
  
39,51 %
slovenská
  
35,07 %
maďarská
  
9,95 %
rusínska
  
0,06 %
iná
  
15,40 %

Jazykové zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov:535
slovenský
  
71,21 %
nemecký
  
10,84 %
rómsky (*14%)
  
10,09 %
maďarský
  
1,50 %
český
  
0,37 %
poľský
  
0,19 %
iný
  
0,56 %
nezistený
  
5,23 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 535
Rímskokatolícka cirkev
  
69,91 %
Gréckokatolícka cirkev
  
1,87 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
0,56 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,56 %
Bahájske spoločenstvo
  
0,56 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,19 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,19 %
iné
  
0,19 %
bez vyznania
  
20,37 %
nezistené
  
5,61 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1688
Rímskokatolícka cirkev
  
87,09 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
6,10 %
Gréckokatolícka cirkev
  
5,51 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,59 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
0,06 %
iné
  
0,65 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 17661777. Upravovaný bol v roku 1895. Obnova fasády sa uskutočnila v roku 2012. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Hlavný oltár je ranobarokový, pochádza z kláštora premonštrátov v Jasove. Doplnený bol prácami J. L. Krackera a J. A. Kraussa, ktorí pracovali v tej dobe v Jasove. Ide o dvojposchodovú stĺpovú architektúru. Bočné oltáre sú zasvätené sv. Jánovi Nepomuckému a Panne Márii. Na empore je umiestnený dvojmanuálový organ od J. G. Schwartza z Prešova z roku 1773.[4] Nachádza sa tu aj symbolický Boží hrob, výtvarné dielo vo forme divadelných kulís z roku 1780.[5] Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú segmentovo ukončené. Veža vystupuje z priečelia s prelamovaným štítom, členená je lizénovými rámami a pilastrami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Radnica, dvojpodlažná päťtraktová ranobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, zo 17. storočia. Upravovaná bola v 18. storočí. Obnovou prešla v roku 2001.[6] Prízemná časť fasády je dekorovaná pásovou rustikou. Nad vstupným polkruhovo ukončeným portálom je umiestnený balkón. Na osi fasády je umiestnený trojuholníkový štít s tympanónom.
  • Sýpka, dvojpodlažná dvojpriestorová ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z 18. storočia.[7] Tvorí súčasť usadlosti s murovanou polkruhovo ukončenou bránou do dvora. Fasády sýpky sú členené lizénami a kordónovou rímsou so zuborezom, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.
  • Ľudový dom, jednopodlažná zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z konca 18. storočia.[8] Ide o typický príklad architektúry miestnej nemeckej menšiny. Priečelie je trojosové. Fasády sú hladké, bielené. Strecha je sedlová s došteným štítom a podlomenicou.
  • Antlov hámor, technická pamiatka, jednopriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej polovice 19. storočia.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Vyšný Medzev, okres Košice – okolie, Kostol sv. Márie Magdalény [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  5. História [online]. Farnosť Vyšný Medzev. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.