Vranov nad Topľou: Rozdiel medzi revíziami
Korektná uprava Značka: vrátené |
d Verzia používateľa 194.160.60.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Exestosik Značka: rollback |
||
Riadok 47: | Riadok 47: | ||
[[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] |
[[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]] |
||
'''Vranov nad Topľou''' je [[ |
'''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. |
||
== Polohopis == |
== Polohopis == |
Verzia z 09:32, 17. jún 2021
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Vranov nad Topľou | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Vranov nad Topľou | ||
Región | Horný Zemplín | ||
Vodný tok | Topľa | ||
Nadmorská výška | 132 m n. m. | ||
Súradnice | 48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V | ||
Najvyšší bod | Šimonka 1092m | ||
Najnižší bod | Kataster obce Nižný Hrušov 105m | ||
Rozloha | 34,36 km² (3 436 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 20 488 (31. 12. 2023) [2] | ||
Hustota | 596,27 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1270 | ||
Primátor | Ján Ragan[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 093 01 | ||
ŠÚJ | 544051 | ||
EČV (do r. 2022) | VT | ||
Tel. predvoľba | +421-57 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Dr. C. Daxnera 87 093 16 Vranov nad Topľou | ||
E-mailová adresa | mesto@vranov.sk | ||
Telefón | 057 / 442 25 51 | ||
Fax | 057 / 442 29 29 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou | |||
Webová stránka: vranov.sk | |||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
Freemap Slovakia: mapa | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.
Polohopis
Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.
Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.
Časti mesta
- Mestské časti: Vranov, Čemerné, Lomnica
- Sídliská: 1.mája, Dubník, Juh, Lúčna, Okulka, Sídlisko I, Sídlisko II, Rodinná oblasť
- Osady: Ferovo, Lopaty, Ortáše, Polovice, Rómska osada, Taňa
Čemerné
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. |
Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.
V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282. V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.
Lomnica
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. |
Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou, od roku 2006 samostatná mestská časť mesta Vranov nad Topľou.
Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej tu odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká Rakovec, severným Trnava.
V obci majú monastier gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.
Vodné toky
Mestom preteká rieka Topľa.
Symboly obce
Erb
V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.
V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.
Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.
Dejiny
Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.[4]
Náboženstvo
Podľa sčítania ľudu v r. 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[5]
Rímskokatolícka cirkev | 53,49 % |
Gréckokatolícka cirkev | 18,34 % |
Evanjelická cirkev a.v. | 6,56 % |
Bez vyznania | 5,69 % |
Hospodárstvo a infraštruktúra
V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.
Školstvo
V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu i Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti i dospelých.
- Materské školy
- Materská škola Sídlisko II.
- Materská škola Juh 1051
- Materská škola Sídlisko 1. mája
- Materská škola Okulka
- Materská škola Dlhá ulica
- Materská škola Domašská ulica 604
- Materská škola Kukučínova
- Materská škola Vajanského
- Cirkevná materská škola sv. Kláry
- Základné školy
- ZŠ Sídlisko II.
- ZŠ Bernolákova
- ZŠ Juh
- ZŠ Lúčna
- ZŠ Kukučínova
- ZŠ Lomnická ulica
- ZŠ pre telesne postihnutých
- Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia
- Osemročné štátne gymnázium
- Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
- Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
- Stredné školy
- Gymnázium C. Daxnera
- Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
- Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
- stredná odborná škola drevárska
- Obchodná akadémia
- Zváračská škola
- Umelecké školy
- Základná umelecká škola - odbory: výtvarný, hudobný, tanečný a literárno-dramatický
- SZUŠ výtvarná
- SZUŠ hudobná
- SZUŠ Tanečná
Šport
MFK Vranov nad Topľou
Hrá III. futbalovú ligu.
MŠK Vranov nad Topľou
Združuje tieto športy:
stolný tenis, atletika, box, hádzaná, hokejbal, judo, karate, šach, volejbal
HC VRANOV BULLS
Osobnosti
Rodáci
- Gyula Dahlström (* 1834 – † 1907), entomológ
- Vojtech Christov (* 1945), bývalý slovenský futbalový rozhodca, rozhodoval napríklad finále MS 1982 ako asistent, ME 1984 ako hlavný rozhodca
- Jaroslav Boroš (* 1947), bývalý slovenský futbalista, ktorý reprezentoval Československo na OH 1968
- František Hoholko (* 1947 – † 2005), bývalý slovenský futbalista, ktorý 1-krát reprezentoval Československo, bývalý hráč VSS Košice
- Marián Tkáč (* 1949), narodený v Čičave), predseda Matice slovenskej (2010 - 2017), ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v r. 1993, podpísaný na prvej sérii slovenských bankoviek
- Viera Petríková (* 1957), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
- Pavol Hudák (* 1959 – † 2011), slovenský básnik
- Ivan Mikloš (* 1960), narodený vo Svidníku, ale detstvo prežil v meste Vranov nad Topľou
- Maria Kobielska (* 1964), sólistka opery Národného divadla v Prahe
- Vladimír Kobielsky (* 1975), herec
- Marián Gešper (* 1980), predseda Mladej Matice (2010 - 2016), predseda Matice slovenskej od r. 2017
Čestné občianstvo
Ján Figeľ - slovenský politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (narodený v Čaklove).
Významné osobnosti
Jozef Bencúr (podnikateľ) (1806 – 1886) - zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od r. 1856 do r. 1910. Tu vyrobený cement v r. 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v r. 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
Cyril Daxner (1904 – 1945) bol právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.
Čorba Andrej (1770 – 1845) - farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
Hartmann Jozef (1700 – 1764) - sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
Hlovík Adam (1793 – 1851) - evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v r. 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril i tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
Jakobeus Jakub (1591 – 1645) - básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
Kracker Ján Lukáš (1717 – 1779) - maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora paulínov.
Lesnaiová Anna (1885 N. Hrušov – 1966 USA) - spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z r. 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
František Barkóci (15. október 1710, Čičava – † 18. jún 1765, Bratislava) - bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761-1765).
Šaffa Juraj (1907 – 1990) - ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.
Galéria
-
Gréckokatolícka cerkev vo Vranove nad Topľou
-
Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi.
-
Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh.
-
Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája
-
Pamätník bojovníkov proti fašizmu
-
Gréckokatolícky chrám
-
Mestský úrad
-
Dom kultúry
-
Gymnázium
-
Pamätník večnej slávy osloboditeľom
-
Kalvínsky kostol
-
Kostol sv. Anny v Čemernom
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História
- ↑ ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vranov nad Topľou