Vranov nad Topľou: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Korektná uprava
Značka: vrátené
d Verzia používateľa 194.160.60.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Exestosik
Značka: rollback
Riadok 47: Riadok 47:
[[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]]
[[Súbor:Šimonka 021.jpg|náhľad|[[Šimonka (vrch)|Šimonka]] najvyšší vrch okolitých [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], zároveň najvyšší bod [[Okres (Slovensko)|okresu]] [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]]]]


'''Vranov nad Topľou''' je [[hlavné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]].
'''Vranov nad Topľou''' je [[okresné mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]].


== Polohopis ==
== Polohopis ==

Verzia z 09:32, 17. jún 2021

O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).
Vranov nad Topľou
mesto
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Topľa
Nadmorská výška 132 m n. m.
Súradnice 48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V / 48.880833; 21.673333
Najvyšší bod Šimonka 1092m
Najnižší bod Kataster obce Nižný Hrušov 105m
Rozloha 34,36 km² (3 436 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 488 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 596,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Primátor Ján Ragan[3] (nezávislý)
PSČ 093 01
ŠÚJ 544051
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Dr. C. Daxnera 87
093 16 Vranov nad Topľou
E-mailová adresa mesto@vranov.sk
Telefón 057 / 442 25 51
Fax 057 / 442 29 29
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Webová stránka: vranov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Šimonka najvyšší vrch okolitých Slanských vrchov, zároveň najvyšší bod okresu Vranov nad Topľou

Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

Časti mesta

  • Mestské časti: Vranov, Čemerné, Lomnica
  • Sídliská: 1.mája, Dubník, Juh, Lúčna, Okulka, Sídlisko I, Sídlisko II, Rodinná oblasť
  • Osady: Ferovo, Lopaty, Ortáše, Polovice, Rómska osada, Taňa

Čemerné

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282. V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

Lomnica

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou, od roku 2006 samostatná mestská časť mesta Vranov nad Topľou.

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej tu odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká Rakovec, severným Trnava.

V obci majú monastier gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné toky

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly obce

Erb

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

Dejiny

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.[4]

Náboženstvo

Podľa sčítania ľudu v r. 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[5]

Rímskokatolícka cirkev 53,49 %
Gréckokatolícka cirkev 18,34 %
Evanjelická cirkev a.v. 6,56 %
Bez vyznania 5,69 %

Hospodárstvo a infraštruktúra

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

Školstvo

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu i Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti i dospelých.

  • Materské školy
    • Materská škola Sídlisko II.
    • Materská škola Juh 1051
    • Materská škola Sídlisko 1. mája
    • Materská škola Okulka
    • Materská škola Dlhá ulica
    • Materská škola Domašská ulica 604
    • Materská škola Kukučínova
    • Materská škola Vajanského
    • Cirkevná materská škola sv. Kláry
  • Základné školy
    • ZŠ Sídlisko II.
    • ZŠ Bernolákova
    • ZŠ Juh
    • ZŠ Lúčna
    • ZŠ Kukučínova
    • ZŠ Lomnická ulica
    • ZŠ pre telesne postihnutých
    • Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia
    • Osemročné štátne gymnázium
    • Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
    • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
  • Stredné školy
    • Gymnázium C. Daxnera
    • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
    • Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
    • stredná odborná škola drevárska
    • Obchodná akadémia
    • Zváračská škola
  • Umelecké školy
    • Základná umelecká škola - odbory: výtvarný, hudobný, tanečný a literárno-dramatický
    • SZUŠ výtvarná
    • SZUŠ hudobná
    • SZUŠ Tanečná

Šport

MFK Vranov nad Topľou

Hrá III. futbalovú ligu.

MŠK Vranov nad Topľou

Združuje tieto športy:

stolný tenis, atletika, box, hádzaná, hokejbal, judo, karate, šach, volejbal

HC VRANOV BULLS

Osobnosti

Vojtech Christov

Rodáci

Čestné občianstvo

Ján Figeľ - slovenský politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (narodený v Čaklove).

Významné osobnosti

Jozef Bencúr (podnikateľ) (1806 – 1886) - zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od r. 1856 do r. 1910. Tu vyrobený cement v r. 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v r. 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.

Cyril Daxner (19041945) bol právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.

Čorba Andrej (1770 – 1845) - farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.

Hartmann Jozef (1700 – 1764) - sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.

Hlovík Adam (1793 – 1851) - evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v r. 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril i tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.

Jakobeus Jakub (1591 – 1645) - básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.

Kracker Ján Lukáš (1717 – 1779) - maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora paulínov.

Lesnaiová Anna (1885 N. Hrušov – 1966 USA) - spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z r. 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.

František Barkóci (15. október 1710, Čičava – † 18. jún 1765, Bratislava) - bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761-1765).

Šaffa Juraj (1907 – 1990) - ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

Galéria

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História
  5. ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy