Železničná stanica Trenčín
| Trenčín | |
 Stanica v júni 2018 | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto | Trenčín |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Prevádzkové informácie | |
| Počet nástupíšť | 3 [1] |
| Počet nástupných hrán | 5 |
| Predaj cestovných lístkov | vnútroštátne, medzištátne |
| Železničné trate | |
| 120, 143 | |
| Poloha | |
| 48°53′46″S 18°03′18″V / 48,89615°S 18,05492°VSúradnice: 48°53′46″S 18°03′18″V / 48,89615°S 18,05492°V | |
  Poloha stanice v rámci Slovenska
| |
Železničná stanica Trenčín je železničná stanica v Trenčíne.
Nachádza sa na tratiach 120 (Bratislava – Žilina) a 143 (Trenčín – Chynorany). Traťou 123 (Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk) s nadväznosťou na Veselí nad Moravou a Brno, tzv. Vlárská dráha sprostredkuje spojenie Česka a západnej časti stredného Slovenska.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Považská železnica (dnes trať 120) dosiahla Trenčín v roku 1883.[3] Prvá budova stanice bola postavená už v roku 1883, pôvodná budova stojí dodnes v parku. Trať do Bánoviec nad Bebravou bola dokončená v roku 1897.[4] V roku 1909 bolo vystavané úzkorozchodné prepojenie do Trenčianskej Teplej.[4]
Nová výpravná budova bola postavená v roku 1943.[2]
Súčasnosť a budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V auguste 2009 Železnice Slovenskej republiky zaradili stanicu Trenčín do projektu "Moderná stanica" „zameraného na obnovu staníc v spolupráci so súkromnými partnermi“.[4] Projekt pre stanice Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza a Žilina nevyšiel, obnovený bol v roku 2011. Súkromný investor mal výmenou za rekonštrukciu získať prístup ku komerčným priestorom staníc na dobu určitú. Pre trenčiansku stanicu bola vybratá spoločnosť SIRS–Development. V roku 2012 boli plány spojiť autobusovú a železničnú stanicu do jedného celku, ktorý by sa podobal letiskovému terminálu (názov projektu je Terminál). Mesto autobusovú stanicu predalo spoločnosti SIRS-Development za 810 tisíc € a predá aj ďalšie pozemky, ak bude spoločnosť úspešná s plánom revitalizácie. Spoločnosť už prostredníctvom SAD Trenčín vykonáva autobusovú dopravu pre mesto a kraj.[5] V spojenej stanici by malo vzniknúť 600 pracovných miest, stáť by mal 107 miliónov €. Podľa informácií z roku 2013 by celý projekt mal byť hotový na prelome rokov 2015 a 2016.[6]
Železničné úpravy stanice sú súčasťou 12 kilometrového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá. Trať vedúca mestom je projektovaná na prevádzkovú rýchlosť 160 km/h. V meste má vzniknúť 240 metrov dlhá protihluková stena. Niektorí občania vyjadrili nespokojnosť a navrhli trať presunúť za mesto, bližšie k diaľnici. Celkové investície dosiahnu takmer štvrť miliardy €.[7] Rekonštrukcia v železničnej stanici Trenčín mala byť hotová do apríla 2014.[8] Od roku 2014 sa stavia nový železničný most cez rieku Váh.
Zrekonštruovaná stanica bude mať tri nástupištia a dva podchody, jeden pre cestujúcich a druhý pre batožinu. Oba budú mať výťah.[1] V roku 2015 sa koná rekonštrukcia nástupišť a podchodov.
V stanici je tiež prevádzkovaný kryt civilnej ochrany.[2]
Trate a doprava[upraviť | upraviť zdroj]
- 120 (Bratislava – Žilina)
- 143 (Trenčín – Chynorany)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b ŽSR - modernizácia - Trenčín [online]. ŽSR, [cit. 2014-08-07]. Dostupné online. Archivované 2014-08-30 z originálu.
- ↑ a b c Železničná stanica Trenčín [online]. ŽSR, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online. Archivované 2014-08-08 z originálu.
- ↑ História mesta Trenčín [online]. Mesto Trenčín, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c História v dátach a číslach [online]. Mesto Trenčín, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
- ↑ SEDLÁKOVÁ, Ľuboslava. Autobusová a železničná stanica sa dočkajú rekonštrukcie [online]. Petit Press, 04.04.2012, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
- ↑ SUCHÝ, Daniel. Trenčín dostane novú stanicu za sto miliónov [online]. Trend, 16.12.2013, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
- ↑ KRÁĽ, Milan. Budú sa centrom Trenčína rútiť vlaky 160-kilometrovou rýchlosťou? [online]. Perex, 17.10.2012, [cit. 2014-08-07]. Dostupné online.
- ↑ KULLOVÁ, Zuzana. Beďatš: Trenčín má ešte nevyužité rezervy [online]. Ecopress, 19.03.2013, [cit. 2014-08-07]. Dostupné online. Archivované 2015-04-24 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná stanica Trenčín
