Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, február až apríl 2022

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach Ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho Rusko-Ukrajinského konfliktu za obdobie od začiatku invázie 24. februára 2022 o 4:00 hod do konca apríla 2022.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

Štvrtok, 24. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Bitka o Hadí ostrov
Bytový dom v Kyjeve poškodený po zásahu raketou, pri ktorom v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení[1]
  • 04:10: Minister zahraničia USA Antony Blinken vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci[2]
  • 4:20 Prvé ruské raketové útoky zasiahli ciele na Ukrajine. Strely boli vypustené už skôr, nejaký čas trvalo, kým k svojim cieľom prileteli.[3]
  • 04:27: Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“[2]
  • 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v Charkove, Kramatorsku, Odese aj Mariupole[2]
  • 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v Dnipre, Charkove a v Záporoží[2]
  • 05:15: Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska[2]
  • 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala[2]
  • 05:50: Minister obrany SR Jaroslav Naď potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa[2]
  • 05:54: Ukrajinský prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť vojnový stav v krajine[2]
  • 05:56: Jens Stoltenberg vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií[2]
  • 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN[2]
  • 06:09: Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine, všeobecnú mobilizáciu a oficiálne prerušil diplomatické styky s Ruskom.[4][2]
  • 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety[2]
  • 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v Kyjeve[2]
  • 06:42: Joe Biden telefonoval s Volodymyrom Zelenskyjm a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku[2]
  • 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti[2]
  • 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice[2]
  • 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku[2]
  • 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny[2]
  • 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov[2]
  • 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu[2]
  • 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016[2]
  • 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu[2]
  • 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny[2]
  • 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO[2]
  • Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.[5]
  • Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.[6]

Piatok, 25. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.[7]
  • Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.[7]
  • Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.[8]
  • Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.[9]

Sobota, 26. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Teplice vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.
  • Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.[10]
  • O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.[11]
  • Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.[12]
  • Ruskí vojaci odstrelili priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).[13]
  • Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v Minsku, Ukrajina však požadovala rokovanie vo Varšave.[14]
  • V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.[1]
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu jeho osoby z Ukrajiny. Použil pri tom slová Potrebujem muníciu, nie odvoz. Tento odkaz, spolu s neochvejnou samozrejmosťou zostať v krajine a vzdorovať nepriateľovi, mu priniesli vysokú domácu popularitu ako aj obdiv a rešpekt medzi zahraničnými spojencami. Svoj postoj potvrdil aj v jednom zo svojich prvých videoposolstiev, keď ruským okupantom odkázal: Keď nás napadnete, uvidíte naše tváre. Nie naše chrbty.[15]

Pondelok, 28. február 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie krajiny do Európskej únie. Parlament to označil za „historickú chvíľu“. Podpísané dokumenty obratom odoslali do Bruselu. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.[16]
  • V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.[4]

Marec 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Streda, 2. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Stánok v priestoroch hlavnej železničnej stanice v Prahe, ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.
  • švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.[17]
  • Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.[18]
  • Podľa miestnej samosprávy sa mesto Cherson dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.[19]
  • V Charkove pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.[19]
  • Podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto Žytomyr. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.[19]
  • Ruská banka Sberbank odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“[19]
  • Svetová banka pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd dolárov. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.[19]
  • Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny[20]
  • Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovenská republika rozhodla evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve. Jej činnosť bola obnovená 18. mája 2022.[4]

Štvrtok, 3. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta Cherson ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.[21]
  • z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.[22]

Piatok, 4. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Lýceum č. 25 v meste Žytomyr po ruskom leteckom zásahu

Sobota, 5. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta Mariupoľ.[27] Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.[28]

Pondelok, 7. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.[29]
  • Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.[30]

Streda, 9. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • V meste Mariupoľ ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.[31] O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.[32]

Štvrtok, 10. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Situácia v meste Mariupoľ je vážna. Podľa upozornení Červeného kríža v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.[33]
  • Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.[34]
  • Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.[35]
Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka
Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska
  • Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“[36]
  • Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.[37]

Utorok, 15. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na Ukrajinu pricestovala prvá vládna delegácia zahraničných spojencov. Cestu vlakom z Poľska do Kyjeva absolvovali predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša. Stretli sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.[4]

Streda, 16. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Poškodená budova divadla
V kryte pod divadlom v Mariupoli po zásahu bombou zomrelo 600 ľudí
  • Ruské lietadlo zhodilo bombu na budovu činoherného divadla v Mariupoli. Zničená bola centrálna časť divadla ako aj vstup do protileteckého krytu situovaného v podzemných častiach budovy, v ktorom sa ukrývalo 1000 až 1200 civilistov.[38] Väčšina z nich prežila,[39] avšak pre pretrvávajúce ostreľovanie mesta bolo veľmi náročné podnikať kroky smerujúce k vykliesneniu preživších. Streľba záchranárom znemožňovala odpratávať trosky a umožniť tak záchranu ľudí uviaznutých v suteréne.[40][41] V týchto ťažkých podmienkach sa záchranárom nakoniec podarilo z trosiek postupne dostať len 200 z nich,>[42] takmer 600 ľudí zomrelo.[43] Ruské ministerstvo obrany nálet na divadlo poprelo.[44]

Piatok, 18. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Pondelok, 21. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Utorok, 22. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici
  • Podľa názoru analytikov[47] sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí.
  • Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v Kyjeve bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.[47]
  • V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.[47]
  • Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.[48] V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.[47] Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.[47]
  • Kritická situácia je aj v Chersone, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.[47] Denník The Times zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby FSB, podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.[49] Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.[47]
  • Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.[47]
  • Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.[50] Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie Krymu či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval Vladimíra Putina na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.[47]
  • Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov Uralvagonzavod prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.[51]

Sobota, 26. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo "predmet podobný míne". Na únik stoviek námorných mín z odeských prístavov upozornila v pondelok 21. marca FSB. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za dezinformáciu s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.[52]

Pondelok, 28. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči
Požiar skladu paliva v meste Luck
  • Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.[53]
  • Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí Kyjeva. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.[53]
  • V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.[53]
  • Nezávislým projektom Oryx bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 tankov a viac ako 600 obrnených vozidiel na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.[54][53]

Utorok, 29. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Streda, 30. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladimir Putin v telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.[55]
  • Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.[55]

Štvrtok, 31. marca 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Riaditeľ britských spravodajských služieb uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať rozkazy a zámerne ničia vlastné vybavenie.[57]
  • Ruský prezident podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do základnej vojenskej služby. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „špeciálnej operácie“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.[58][59]

Apríl 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Piatok, 1. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste Belgorod asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.[65][66] Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.“[67][68] Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou.
  • Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z Gruzínska na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty“.[68]
  • Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.[68][69]
  • Európsky policajný úrad Europol umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v Litve, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Moldavsku je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do EÚ v prúde utečencov.[68]
  • Rusko pohrozilo Wikipédii pokutou štyri milióny rubľov za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor požiadal, aby Wikipédia odstránila „nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach cituje.[68]

Sobota, 2. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára
Vrak najväčšieho lietadla na svete Antonov An-225 Mrija, vpravo vrak obrneného pásového vozidla
  • Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta Černigov (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta.
  • Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov letiska v meste Hostomeľ západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.[70] Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené najväčšie lietadlo sveta Mrija [71][72]

Nedeľa, 3. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. [73]

Pondelok, 4. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky
Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora
  • Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo Sumskej oblasti. Po odsune väčšiny ruských vojsk z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.[74]
  • Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty (BVP-1) a tankov T-72, ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.[75]

Štvrtok, 7. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.[76] Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.[77]
  • Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.“[77][78]
  • Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste Záporožie zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto priemyselnom meste sa nachádza najväčšia atómová elektráreň v Európe.[77]
  • Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal značné straty vojakov. "Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.“ Počet obetí však neuviedol.[79] Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.[80] Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.[81]

Piatok, 8. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka
Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v azbuke „за дети“, v preklade „Za deti“
  • Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách NATO označovanej SS-21 Scarab.[82][83] Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť evakuáciu v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu Donbas.
Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.[83]
Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka
Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ
Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú
Eduard Heger na návšteve Vlodymyra Zelenského v Kyjeve
  • Slovenský premiér Eduard Heger počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany S-300, o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém Patriot, ktorý Slovensku poskytli spojenci v NATO.[86] Minister obrany Jaroslav Naď cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.[87] Premiér Heger v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou.
  • Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.[88]
  • Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.[89] Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.[88]

Sobota, 9. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis a text
Britský premiér Boris Johnson pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym prechádza Námestím nezávislosti, hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí Euromajdan
  • Britský premiér Boris Johnson ako prvý svetový líder osobne navštívil Kyjev od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.[90][91][92]

Nedeľa, 10. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál Alexander Dvornikov, veterán z bojov v Sýrii spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.[93] Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.[94][95]
  • Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri Charkove so strategickým významom pre útok na Sloviansk a Kramatorsk s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť.[87]
  • Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste Dnipro.[96] Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.[97] Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.[87]
  • Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií Černobyľskej jadrovej elektrárne odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných rádioaktívnych látok. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť Energoatom našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.[87][98] Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v Červenom lese v blízkosti havarovaného štvrtého bloku. Častice jadrového paliva a silne kontaminované úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú alfa žiarenie, sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 cm. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé gama žiarenie v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.[99] Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik choroby z ožiarenia viacerých stupňov závažnosti.[98]

Pondelok, 11. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022
Rakúsky kancelár Karl Nehammer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí v Kyjeve
  • S Vladimirom Putinom sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár Karl Nehammer, potom ako cez víkend rokoval s Volodymyrom Zelenským. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov Európskej únie u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.[100] Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.[101] Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť ruským prezidentom zneužitá vo svoj prospech.[102]
  • 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v obliehaní sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok munície a bojaschopných vojakov.[103][101] V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.[101]
  • Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. Čečenský líder Ramzan Kadyrov na videu zverejnenom na Telegrame vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú Luhansk a Doneck, potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť Kyjev. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.[101]

Utorok, 12. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) oznámila, že zadržala Viktora Medvedčuka pri jeho úteku z Ukrajiny do Podnesterska. Tam na neho čakali agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorí ho mali odviezť do Moskvy.[104]
Viktor Medvedčuk, neraz označovaný ako Putinov kmotor, bol lídrom zakázanej ukrajinskej proruskej politickej strany s priamymi väzbami na Kremeľ s názvom Opozičná platforma – Za život. Ukrajinské úrady ho v máji 2021 obvinili z vlastizrady a sprenevery potom, ako previedol licencie na ťažbu ropy a zemného plynu jedného z ťažobných polí na anektovanom Kryme na ruské orgány, resp. vyzradil utajované informácie o rozmiestnení ukrajinských vojenských jednotiek. Z domáceho väzenia utiekol 27. februára, teda tri dni po začiatku tejto invázie a zdržiaval sa na neznámom mieste.[105] Neskôr mu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj výnosom odňal ukrajinské občianstvo.[106]

Štvrtok, 14. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

100

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 50 dní.

  • Vážne bol poškodený ruský krížnik Moskva, ktorý sa podieľal na obsadení Hadieho ostrova v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.[107][108] Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá Čiernomorskej flotily.[109] Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej flotile aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.[110]
  • Podľa neoverených informácií ruský minister obrany Sergej Šojgu utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „nebol prirodzený.“[110]
  • V súvislosti s obrovskou korupciou a defraudáciou približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby FSB.[110][111]

Piatok, 15. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi
Krížnik Moskva
  • Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik Moskva, poškodený pri incidente z predošlého dňa, sa potopil v Čiernom mori pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Požiarom a detonáciami munície narušený trup lode zapríčinil stratu stability plavidla, čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.[112] Skaza Moskvy znamenala oslabenie protivzdušnej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika zostal nejasný.[113] Strata vlajkovej lode ruského námorníctva znamenala podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre propagandu Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny, priniesla vzpruhu pre ukrajinskú morálku.[114]
  • Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej Mariupoľ označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu oceliareň, súčasť metalurgického kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že Rusko chce zlikvidovať dôkazy o vojnových zločinoch, nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných krematórií.[115]
  • Moskva prostredníctvom diplomatickej nóty vyzvala USA a ich spojencov, aby „prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť."[116] Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.[117]
  • Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.[118] Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských vojakov a asi 10 000 ich bolo zranených.[119]

Utorok, 19. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Po týždňoch ruských presunov[120] sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na Ľvov.[121][122] Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.[123] Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým pobrežím, čím by Ukrajina zostala odrezaná od strategického prístupu k Čiernemu moru a ruské územie sa prepojilo s proruským moldavským Podnesterskom, kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.[124]
  • V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených granátov nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.[122]
  • Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.[125] V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.[123]
Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom
Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom
  • Podpredseda Európskej komisie Josep Borrell vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.[126]

Streda, 20. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do Ruska alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.[127] Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj ruská informačná agentúra TASS, podľa ktorej z "nebezpečných oblastí Ukrajiny" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.[128] Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.[129] Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.[128]
  • Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Naverbovala ich ruská Wagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.[130] Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.[131]
Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky
Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v Krasnodare
  • Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.[127]
  • Fínsky parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do NATO. O podobnom kroku uvažovalo aj Švédsko. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti Baltského mora vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.[132]

Piatok, 22. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.[133] Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.[134] Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.[135] Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.
  • Nezávislý projekt Oryx vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.[133]

Pondelok, 25. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počas víkendu pravoslávni kresťania oslavovali Veľkú noc. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné prímerie, Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto náboženstvo vyznáva väčšina obyvateľov oboch štátov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.[136] Podľa Britskej rozviedky bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.[137]
Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním
Zničený most v Mykolajivskej oblasti zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank T-72
  • Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.[135] Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.[138] Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku Dnester v mieste jej ústia do Čierneho mora. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť Odeskej oblasti vrátane jej druhého najväčšieho mesta Izmajil.[139]

Utorok, 26. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou Doneckou a Luhanskou oblasťou a vytvoriť pozemný koridor na Krym. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám Sloviansk a Kramatorsk v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.[140]
  • V Podnestersku boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili rozhlasové stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v Tiraspole.[140][141]
Kufre plné monitorovacích prístrojov
Zástupcovia medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie
  • 36 rokov od najhoršej jadrovej havárie v histórii navštívil oslobodený areál Černobyľskej atómovej elektrárne šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Po stretnutí potvrdil, že úroveň rádioaktivity je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.[142][143] Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.[144] Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.[145] Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselgenerátory.
  • V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v Belgorode neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí Ruska. V meste Briansk explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste Tver vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety Iskander či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V Koroljove zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry Roskosmos, zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri Vladivostoku.[146]
Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady.“[140]
Politici sedia na koncoch dlhého stola
Ruský prezident Vladimír Putin a generálny tajomník OSN António Guterres na stretnutí v Moskve
  • V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a generálny tajomník OSN António Guterres. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.[140]

Streda, 27. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident Vladimir Putin nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.[147]
  • Útoky pokračovali aj v Pondestersku. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z mora.[147][148]
  • Slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi začali na Ukrajine s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov.[4] Venovali sa obhliadkam tiel civilných aj vojenských obetí a odoberaniu vzoriek DNA, ktoré mohli neskôr spojiť obete a páchateľov a pomôcť tak k riešeniu vojnových zločinov. Na Ukrajine pôsobili na žiadosť ukrajinskej prezidentskej kancelárie. Samotné vyšetrovanie zločinov už viedla ukrajinská generálna prokuratúra.[149]

Štvrtok, 28. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom
Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve
  • Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu generálny tajomník OSN António Guterres. Na stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským vyhlásil, že „Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať“.[148] V čase jeho pobytu v Kyjeve dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.[150] Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.“[151]

Piatok, 29. apríla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo Antonov An-30 narušilo vzdušný priestor Švédska a na krátky okamih aj Dánska. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek F-16. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr NATO.[152][153]
  • Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov Krym s okupovaným mesto Melitopoľ. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z Krymu.[154]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b TASR. Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-26 17:30. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N [online]. Denník N, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ SITA; Ukrajinská pravda. Šéf rozviedky spomína, ako posledné hodiny čakal na začiatok ruskej invázie. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-16. Dostupné online [cit. 2023-11-01]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ a b c d e SOPÓCI, Patrik; TASR. Tri mesiace ruskej invázie. Pozrite si doterajšiu chronológiu vojny na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2023-11-01]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ TASR. Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  6. ↑ TASR. Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  7. ↑ a b TASR. Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  8. ↑ TASR. Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  9. ↑ TASR. Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-25. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  10. ↑ Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1339-844X.
  13. ↑ TASR. Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  14. ↑ TASR. Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
  15. ↑ TASR. Potrebujem muníciu, nie odvoz. Zelenskyj odmietol ponuku USA na evakuáciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-02-26. Dostupné online [cit. 2023-11-10]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ Pravda. Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-02-28. Dostupné online [cit. 2022-05-15]. ISSN 1336-197X.
  17. ↑ TASR. Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-03. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  18. ↑ TASR. Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-02. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  19. ↑ a b c d e PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
  20. ↑ Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny. [online]. 2.3.2022 23:52, [cit. 2022-03-29]. Dostupné online.
  21. ↑ TASR. Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-03. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  22. ↑ TASR. Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-03. Dostupné online [cit. 2022-03-03].
  23. ↑ Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  24. ↑ Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  25. ↑ VASILKO, Tomáš. Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ a b PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2022-03-04, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  27. ↑ Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-05. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  28. ↑ SHERWOOD, Harriet. Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-03-05. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 0261-3077.
  29. ↑ TASR. Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-05. Dostupné online [cit. 2022-03-06].
  30. ↑ TASR. Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-07. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  31. ↑ TASR. Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  32. ↑ TASR. Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  33. ↑ TASR. Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  34. ↑ TASR. Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  35. ↑ TASR. Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  36. ↑ TASR. Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  37. ↑ TASR. USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-03-10].
  38. ↑ BBC. Ruské bombardovanie zasiahlo divadlo v Mariupole. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-16. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  39. ↑ BBC. Kryt pod divadlom v Mariupoli vydržal, väčšina ľudí zrejme prežila. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-17. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  40. ↑ HABAS, Jakub. Trosky divadla uväznili stovky ľudí. Zverejnili nové zábery z Mariupoľa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-19. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  41. ↑ SME. Vojna na Ukrajine: Mariupoľ je z veľkej časti zničený. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-17. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  42. ↑ ONDERČANIN, Lukáš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-04. Dostupné online [cit. 2022-05-07]. ISSN 1335-4418.
  43. ↑ TASR. Pri útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-04. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1336-197X.
  44. ↑ ČTK. Ruské ministerstvo obrany poprelo útok na divadlo v Mariupoli. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-16. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ a b TASR. Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-19. Dostupné online [cit. 2022-03-19]. ISSN 1335-4418.
  46. ↑ PARTILA, Peter. Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori [online]. ereport.sk, 2022-03-21, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
  47. ↑ a b c d e f g h i ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-22. Dostupné online [cit. 2022-02-24]. ISSN 1335-4418.
  48. ↑ TASR. Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili. teraz.sk, 2022-03-18. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  49. ↑ The TIMES. Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests. thetimes.co.uk, 2022-03-22. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  50. ↑ ČTK. Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí. iDnes.cz (MAFRA, a. s.), 2022-03-23. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  51. ↑ Ukrayinska Pravda. The only Russian plant to assemble tanks has stopped. pravda.com.ua, 2022-03-22. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  52. ↑ TASR. Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-26. Dostupné online [cit. 2022-03-27].
  53. ↑ a b c d FILO, Jakub; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-28. Dostupné online [cit. 2022-03-29]. ISSN 1335-4418.
  54. ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2022-03-29]. Dostupné online.
  55. ↑ a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-30. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  56. ↑ a b KRČMÁRIK, Matúš; PROKOPČÁK, Tomáš. Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-29. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  57. ↑ ČTK. Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  58. ↑ ČTK, iDNES.cz. Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2022-04-02].
  59. ↑ a b KRČMÁRIK, Matúš; PROKOPČÁK, Tomáš. Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-31. Dostupné online [cit. 2022-03-31]. ISSN 1335-4418.
  60. ↑ TASR. Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  61. ↑ a b ČTK. Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  62. ↑ TASR. Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  63. ↑ CNN. Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  64. ↑ TASR. Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-02]. ISSN 1335-4418.
  65. ↑ War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot [online]. bbc.com, [cit. 2022-04-03]. Dostupné online.
  66. ↑ Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory [online]. euractiv.com, 2022-04-01, [cit. 2022-04-03]. Dostupné online.
  67. ↑ GUARDIAN, The. Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-03]. ISSN 1335-4418.
  68. ↑ a b c d e KRČMÁRIK, Matúš; ŠULIKOVÁ BAJÁNOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-01. Dostupné online [cit. 2022-04-03]. ISSN 1335-4418.
  69. ↑ iDNES.cz, ČTK. Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-01. Dostupné online [cit. 2022-04-03].
  70. ↑ TASR. Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-02. Dostupné online [cit. 2022-04-03]. ISSN 1335-4418.
  71. ↑ TASR. Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-02-27. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  72. ↑ Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2022-04-09].
  73. ↑ dennikn.sk, DennikN. Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny. Denník N (Bratislava), 2022-04-03. Dostupné online [cit. 2022-04-03].
  74. ↑ TASR. Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  75. ↑ lidovky.cz, LIDOVKY. Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce. lidovky.cz (Praha), 2022-04-05. Dostupné online [cit. 2022-04-05].
  76. ↑ TASR. Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  77. ↑ a b c KRČMÁRIK, Matúš. Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-07. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  78. ↑ ŠVAMBERK, Alex. Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců [online]. novinky.cz, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
  79. ↑ THE GUARDIAN. Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  80. ↑ ČTK; VLACHOS, Rémy. Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-07. Dostupné online [cit. 2022-04-09].
  81. ↑ ČTK. Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-04-06. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1336-1996.
  82. ↑ ONDERČANIN, Lukáš. Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-09]. ISSN 1335-4418.
  83. ↑ a b TASR. Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-04-09].
  84. ↑ SITA. Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  85. ↑ TASR. Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  86. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia. denníkn.sk (Bratislava: DenníkN), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-08].
  87. ↑ a b c d ONDERČANIN, Lukáš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-10. Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  88. ↑ a b ONDERČANIN, Lukáš; PROKOPČÁK, Tomáš. Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  89. ↑ BBC. Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  90. ↑ SME. Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-07. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  91. ↑ TASR. Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-07-30].
  92. ↑ TASR. Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  93. ↑ ONDERČANIN, Lukáš. Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12]. ISSN 1335-4418.
  94. ↑ SITA. Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-10. Dostupné online [cit. 2022-04-11]. ISSN 1335-4418.
  95. ↑ iDNES.cz, ČTK. Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2022-04-11].
  96. ↑ Ukrinform. Ruská armáda zničila letisko v Dnipre. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  97. ↑ TASR. Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  98. ↑ a b CNN. V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  99. ↑ GUARDIAN, The. Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1335-4418.
  100. ↑ TASR. Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12]. ISSN 1335-4418.
  101. ↑ a b c d KRČMÁRIK, Matúš; KOVAČIČ HANZELOVÁ, Zuzana. Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12]. ISSN 1335-4418.
  102. ↑ iDNES.cz, ČTK. Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-12].
  103. ↑ HÁJEK, Adam. VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-12. Dostupné online [cit. 2022-04-12].
  104. ↑ TASR. Putinov kmotor chcel ujsť do Ruska, mali mu pomôcť agenti FSB. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-13. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  105. ↑ TASR. Ukrajinská tajná služba zadržala vplyvného proruského politika. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-12. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1335-4418.
  106. ↑ TASR. Zelenskyj odňal Putinovmu kmotrovi Medvedčukovi ukrajinské občianstvo. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-01-10. Dostupné online [cit. 2023-01-31]. ISSN 1335-4418.
  107. ↑ TASR. Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  108. ↑ TASR. Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  109. ↑ SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  110. ↑ a b c KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-14]. ISSN 1335-4418.
  111. ↑ ČTK, iDNES.cz. Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-11. Dostupné online [cit. 2022-04-15].
  112. ↑ TASR. Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-14. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  113. ↑ ČTK. Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  114. ↑ ČTK. Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  115. ↑ TASR. Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  116. ↑ TASR. Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  117. ↑ ČTK. Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  118. ↑ SITA. Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-15]. ISSN 1335-4418.
  119. ↑ TASR. Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.
  120. ↑ GUARDIAN, The. Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  121. ↑ TASR. Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  122. ↑ a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-18. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  123. ↑ a b KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  124. ↑ KRČMÁRIK, Matúš; HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič. Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-22. Dostupné online [cit. 2022-04-22]. ISSN 1335-4418.
  125. ↑ TASR. Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-17. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1335-4418.
  126. ↑ , TASR,. Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-19]. ISSN 1336-2674.
  127. ↑ a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-20. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  128. ↑ a b KRČMÁRIK, Matúš. Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  129. ↑ Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina [online]. europskenoviny.sk, 2022-04-17, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
  130. ↑ TASR. Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  131. ↑ SME. Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  132. ↑ TASR. Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-20. Dostupné online [cit. 2022-04-20]. ISSN 1335-4418.
  133. ↑ a b FILO, Jakub; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-21. Dostupné online [cit. 2022-04-22]. ISSN 1335-4418.
  134. ↑ TASR. Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-25]. ISSN 1335-4418.
  135. ↑ a b SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-25. Dostupné online [cit. 2022-04-25]. ISSN 1335-4418.
  136. ↑ SITA. Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  137. ↑ KRČMÁRIK, Matúš; BAJÁNOVÁ, Nikola Šuliková. Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-24. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  138. ↑ TASR. Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-25]. ISSN 1335-4418.
  139. ↑ iDNES.cz, ČTK. Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2022-04-27].
  140. ↑ a b c d KRČMÁRIK, Matúš; BAJÁNOVÁ ŠULIKOVÁ, Nikola. Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska?. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  141. ↑ iDNES.cz, ČTK. Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2022-04-27].
  142. ↑ SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-27. Dostupné online [cit. 2022-04-29]. ISSN 1335-4418.
  143. ↑ TASR. Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-04-29]. ISSN 1335-4418.
  144. ↑ MUFSON, Steven; STERN, David L.. IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary [online]. washingtonpost.com, 2022-04-26, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
  145. ↑ TASR. MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-14. Dostupné online [cit. 2022-04-29].
  146. ↑ FILO, Jakub. Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina?. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-25. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1335-4418.
  147. ↑ a b KRČMÁRIK, Matúš; MAŤKOVÁ, Jana. Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-27. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  148. ↑ a b ONDERČANIN, Lukáš. Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-28. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  149. ↑ ONDERČANIN, Lukáš; JAKUBČO, Jozef. Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-04. Dostupné online [cit. 2023-11-10]. ISSN 1335-4418.
  150. ↑ SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-29. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  151. ↑ OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-28. Dostupné online [cit. 2022-04-30]. ISSN 1335-4418.
  152. ↑ TASR. Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-30. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  153. ↑ TASR. Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-01. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.
  154. ↑ SITA. Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-04-28. Dostupné online [cit. 2022-05-21]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chronológia_udalostí_ruskej_invázie_na_Ukrajinu,_február_až_apríl_2022&oldid=7780785“