Nukleová kyselina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.47.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Riadok 6: Riadok 6:
Prvýkrát ich izoloval z jadier [[biela krvinka|bielych krviniek]] prítomných v hnise [[Friedrich Miescher]] v roku [[1869]].
Prvýkrát ich izoloval z jadier [[biela krvinka|bielych krviniek]] prítomných v hnise [[Friedrich Miescher]] v roku [[1869]].


== Faktúra ==
== Štruktúra ==


* kyslá zložka - [[kyselina trihydrogénfosforečná]], resp. jej fosfátový zvyšok (PO<sub>4</sub><sup>3−</sup>)
* kyslá zložka - [[kyselina trihydrogénfosforečná]], resp. jej fosfátový zvyšok (PO<sub>4</sub><sup>3−</sup>)

Verzia z 06:41, 4. máj 2010

kyselina ribonukleová (RNA)
kyselina ribonukleová (RNA)

Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.

V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.

Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869.

Štruktúra

Delenie

Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme:

podla štruktúr

  • primárna štruktúra určuje ju presný sled jednotlivých nukleotidov.
  • sekundárna štruktúra má tvar dvojitej pravotočivej závitnice ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce.
  • terciárna je vtedy keď dvojitá závitnica je stočená do superhelixu.

Výskyt

V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade prokaryotických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V eukaryotických bunkách sa DNA nachádza: