Nukleová kyselina: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 217.119.127.46 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od SieBot |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:GluRBRGpremRNA4 new.png| |
[[Súbor:GluRBRGpremRNA4 new.png|thumb|kyselina ribonukleová (RNA)]] |
||
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[Nukleotid|polynukleotidy]] s [[molekulová hmotnosť|molekulovou hmotnosťou]] od 20 000 do viacerých miliónov. |
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[Nukleotid|polynukleotidy]] s [[molekulová hmotnosť|molekulovou hmotnosťou]] od 20 000 do viacerých miliónov. |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
== Štruktúra == |
== Štruktúra == |
||
* kyslá zložka - [[kyselina trihydrogénfosforečná]], resp. jej fosfátový zvyšok (PO<sub>4</sub><sup>3−</sup>) |
* kyslá zložka - [[kyselina trihydrogénfosforečná]], resp. jej fosfátový zvyšok (PO<sub>4</sub><sup>3−</sup>) |
||
** [[sacharid|monosacharid]] - [[deoxyribóza]] alebo [[ribóza]] |
** [[sacharid|monosacharid]] - [[deoxyribóza]] alebo [[ribóza]] |
||
| Riadok 15: | Riadok 14: | ||
== Delenie == |
== Delenie == |
||
Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme: |
Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme: |
||
* [[ribonukleová kyselina|kyselinu ribonukleovú]] (RNA alebo RNK) |
* [[ribonukleová kyselina|kyselinu ribonukleovú]] (RNA alebo RNK) |
||
Verzia z 17:29, 24. január 2011
Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.
V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.
Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869.
Štruktúra
- kyslá zložka - kyselina trihydrogénfosforečná, resp. jej fosfátový zvyšok (PO43−)
- monosacharid - deoxyribóza alebo ribóza
- Zásaditá zložka - nukleotidy
- puríny: najčastejšie adenín a guanín, ale aj hypoxantín a xantín
- pyrimidíny: najčastejšie cytozín, uracil, tymín, ale aj metylcytozín
Delenie
Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme:
- kyselinu ribonukleovú (RNA alebo RNK)
- kyselinu deoxyribonukleovú (DNA alebo DNK)
podla štruktúr
- primárna štruktúra určuje ju presný sled jednotlivých nukleotidov.
- sekundárna štruktúra má tvar dvojitej pravotočivej závitnice ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce.
- terciárna je vtedy keď dvojitá závitnica je stočená do superhelixu.
Výskyt
V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade prokaryotických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V eukaryotických bunkách sa DNA nachádza:
- najmä v jadre bunky
- menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra eukaryotických buniek - v mitochondriách a u rastlín aj v chloroplastoch
- v kapside vírusu
|
Tento článok týkajúci sa biológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |