Organizácia Varšavskej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
d +ďalšia literatúra |
Obrázky. |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
| Názov = Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci |
| Názov = Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci |
||
| ŠtýlNázvu = |
| ŠtýlNázvu = |
||
| Obrázok = |
| Obrázok = Warsaw Pact Logo.svg |
||
| ŠírkaObrázku = |
| ŠírkaObrázku = |
||
| AltTextObrázku = |
| AltTextObrázku = |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
| ŠtýlDát = |
| ŠtýlDát = |
||
| Mapa = |
| Mapa = Warsaw Pact in 1990 (orthographic projection).svg |
||
| ŠírkaMapy = |
| ŠírkaMapy = |
||
| AltTextMapy = |
| AltTextMapy = |
Verzia z 15:32, 11. jún 2020
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci | |
Mapa | |
---|---|
Organizácia Varšavskej zmluvy | |
Základné informácie | |
Krátky názov | Varšavská zmluva |
Motto | "Союз мира и социализма" |
Vznik | 14. máj 1955 |
Zánik | 30. jún 1991 |
Typ | Vojenská aliancia |
Ústredie | Moskva, Sovietsky zväz |
Ďalšie informácie | |
Členstvo | Sovietsky zväz NDR Česko-Slovensko Maďarsko Poľsko Bulharsko Rumunsko Albánsko (odstúpenie v roku 1968) |
Organizácia Varšavskej zmluvy[1] alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt[2] bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho zväzu a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.
Zúčastnené krajiny
- Sovietsky zväz
- Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1961)
- Bulharská ľudová republika
- Česko-slovenská republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)
- Maďarská ľudová republika
- Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)
- Poľská ľudová republika
- Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)
Účel
Formálne to bola reakcia na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstúpenie NSR do NATO. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly ZSSR nad Východným blokom.
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.
Velenie
Velenie sídlilo v Moskve a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (1955–1960), Grečko (1960–1967), Jakubovskij (1967–1976), Kulikov (1977–1986) a Ogarkov (1986–1991).
Konkrétne ozbrojené operácie
Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik
Na konci roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Referencie
Ďalšia literatúra
- BÍLÝ, Matěj. Varšavská smlouva 1969 – 1985 : vrchol a cesta k zániku. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2016. 430 s. ISBN 978-80-87912-69-0.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy