Hruškovec americký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Avokádo

Hruškovec americký[1] (iné názvy: avokádo,[2] staršie: avocado;[3][4] lat. Persea americana, staršie: Persea gratissima, Laurus persea[5]) je pestovaná rastlina (strom) z čeľade vavrínovité. Jej plod sa nazýva avokádo[2][1] (staršie: avocado,[4] neformálne názvy: krokodília hruška,[3] aligátoria hruška,[6] maslové ovocie[6][7]).

V roku 2019 bol sekvenovaný genóm avokáda, konkrétne P. americana var. drymifolia.[8]

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Rastlina sa pestovala už v praveku. Vznikla pravdepodobne v Strednej Amerike. Pred objavením Ameriky sa pestovala od Mexika po Andy v Peru. Dnes sa pestuje po celom svete v tropickej a subtropickej oblasti.[5]

Systematika[upraviť | upraviť kód]

V pestovateľskej praxi sa rozlišujú 3 tzv. rasy (nazývané aj typy či odrody) hruškovca amerického - mexická (Persea americana var. drymifolia), západoindická (Persea americana var. americana) a guatemalská (Persea americana var. guatemalensis). V taxonomickom zmysle je však toto delenie sčasti sporné, prípadne trochu zložitejšie - napr. v niektorých zdrojoch guatemalská rasa nepatrí do druhu hruškovec americký a v iných zas hruškovec americký zahŕňa okrem vyššie uvedených troch taxónov aj viacero ďalších (ekonomicky nevýznamných) taxónov, ktoré sú inde radené ako (resp. pod) samostatné druhy z rodu hruškovec (Persea). [9][3][10]

Krížením vyššie uvedených troch rás vzniklo veľké množstvo kultivarov. Tieto majú rôzne vegetačné obdobia, takže avokádo je na trhu nepretržite po celý rok. [3][11]

Charakteristika rastliny[upraviť | upraviť kód]

Ide o strom, ktorého výška je do 20 m. Jeho koruna má rôzny tvar. Listy sú tmavozelené, lesklé, striedavé jednoduché celistvookrajové špicaté valcovité až kopijovité. Kvety sú žltozelené, drobné, obojpohlavné, nemajú korunné lupienky; sú usporiadané po 100 až 300 v súkvetiach - metlinách.[1]

Plod[upraviť | upraviť kód]

Plod sa tvarom podobá hruške. Veľkosť plodu sa mení podľa rasy resp. kultivaru - pohybuje sa medzi 200 g a 2 kg (pričom až štvrtinu váhy plodu tvorí semeno). Plod je tmavozelený až purpurovohnedý. Medzi jadrom a šupkou je žltkastá až zelenkastá dužina, ktorá obsahuje až 25-30 % oleja (tuku), veľa vitamínov (betakarotén, tiamín, riboflavín, niacín) a minerálnych látok, má lahodnú orechovú príchuť a v dozretom stave má maslovitú konzistenciu. Dužina sa je priamo surová alebo ochutená a robia sa z nej šaláty alebo nátierky. Olej sa používa v kozmetickom priemysle. [3][12]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c hruškovec americký. In: Encyclopaedia Beliana 6. S. 255
  2. a b avokádo. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 138.
  3. a b c d e avocado. In: Pyramída
  4. a b avocado. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M.; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1979. S. 112.
  5. a b MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 111.
  6. a b KOLEJÁK, Jozef. Aligátoria hruška. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2011-06-19. Dostupné online [cit. 2019-03-29]. ISSN 1336-653X.
  7. Avokádový olej – účinky, cena [online]. zdravina.sk, [cit. 2019-03-29]. Dostupné online.
  8. The avocado genome informs deep angiosperm phylogeny, highlights introgressive hybridization, and reveals pathogen-influenced gene space adaptation [online]. pnas.org, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. SCHAFFER, Bruce A.; WOLSTENHOLME, B. Nigel; WHILEY, Antony William. The Avocado (Botany, Production and Uses). [s.l.] : CABI, 2013. 560 s. ISBN 978-1-84593-701-0. S. 32-36.
  10. Taxon: Persea americana Mill. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2019-03-29]. Dostupné online.
  11. Pine Island Nursery [online]. tropicalfruitnursery.com, [cit. 2019-03-29]. Dostupné online.
  12. avokádo. In: Encyclopaedia Beliana 1. S. 495