Jasovská planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:55, 12. apríl 2012, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky)
Jasovská planina v hmle

Jasovská planina je krajinný podcelok v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu.

Poloha

Zo západu od Zádielskej planiny je ohraničená hlbokou dolinou Hájskeho potoka, z juhu sa dotýka Turnianskej kotliny (časť Košickej kotliny), zo severu je potokom Teplica a riekou Bodva oddelená od Volovských vrchov. Vytýčiť východnú hranicu je komplikovanejšie. Tvoria ju svahy doliny toku Drienovec cez obec Debraď až k Jasovu. Tento nižší stupeň je už zaradený do Medzevskej pahorkatiny, ktorá je začleňovaná ku Košickej kotline.

Geomorfológia

Planina má pomerne kompaktný tvar s rozmermi 16 × 10 km. Potok Miglinc, ktorý pramení v jej centrálnej časti svojou pomerne hlbokou dolinou planinu rozčleňuje na jej väčšiu severnú a menšiu južnú časť. Planina je uklonená od severu k juhu, kde dosahuje nadmorskú výšku aj pod 600 m. Najvyšším bodom planiny je kóta Železná brána (721,4 m n. m.), v južnej časti planiny je to Vysoká (706,4 m n. m.).

Geológia

Z hľadiska krasovatenia sú podmienky na Jasovskej planine rovnaké ako na ostatných planinách Slovenského krasu. Viazané sú na vápence budujúce podstatnú časť silicika. Aj napriek tomu je počet povrchových a podpovrchových krasových foriem nižší ako inde. Pri obci Jasov sa nachádza sprístupnená Jasovská jaskyňa.

Osobitosťou je brázda Miglinca, ktorá sa vyvinula na siliciklasitckých horninách verfénskeho súvrstvia[1].

Rastlinstvo

Oblasť pokrývajú sekundárne lesy a pasienky.

Referencie

  1. Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 491