Podolínec: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
→‎Pamiatky: typografia
Riadok 92: Riadok 92:
=== Pamiatky ===
=== Pamiatky ===
* rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku [[1298]]
* rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku [[1298]]
* mestský hrad Podolínec ("Ratúš") z roku 1409
* mestský hrad Podolínec („Ratúš“) z roku 1409
* mestské opevnenie z roku 1292
* mestské opevnenie z roku 1292
* spišská renesančná zvonica z roku 1659
* spišská renesančná zvonica z roku 1659

Verzia z 17:44, 4. jún 2021

Podolínec
mesto
Rímskokatolícky kostol a zvonica
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Vodný tok Poprad
Nadmorská výška 572 m n. m.
Súradnice 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V / 49.257222; 20.530833
Rozloha 33,77 km² (3 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 055 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 90,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1235
Primátor Jaroslav Seman[3] (nezávislý)
PSČ 065 03
ŠÚJ 526975
EČV (do r. 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad Podolínec
Námestie Mariánske 3
065 03 Podolínec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/ 4391205
Fax 052/ 4391207
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Podolínec
Webová stránka: podolinec.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa. V roku 2016 malo približne 3100 obyvateľov.

Polohopis

Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.

Vodné toky

Ulice

Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.

Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1285 Tatármi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá a koncom 13. storočia sa aj opevnilo. V tomto období sa stavebne rozvíjalo, o čom svedčia dve pamiatky – najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne (románska apsida). Na obdobie stredoveku sa viažu aj dve najdôležitejšie stavby – gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a hradby z 15. a 16. storočia, z ktorých značná časť sa zachovala dodnes. Začiatkom 15. storočia vznikol, pravdepodobne na mieste dnešného mestského úradu, v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad, a ten sa stal centrom podolínskeho panstva. 17. storočie sa najviditeľnejšie zapísalo do stavebného obrazu Podolínca renesančnou zvonicou na námestí z roku 1659 a väčšinou meštianskych neskororenesančných domov. Už mimo hradieb postavili v polovici 17. storočia kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov, ktoré sa po polovici 18. storočia ďalej upravovali.

V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu spolu s ďalšími spišskými mestami (1412 – 1772). Keď sa mesto v roku 1772 znovu vrátilo do Uhorska, stalo sa členom zväzu 16 spišských miest.

Remeslá a obchod, ktoré v predchádzajúcich storočiach zabezpečovali jeho postavenie, však pomaly začali upadať.

Neskôr sem siahala železničná trať z Popradu, ktorú v 60. rokoch 20. storočia predĺžili do Plavča, čím silnejšie spojili severný Spiš s ostatným Slovenskom.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci – 94,71 %
  • Rómovia – 4,00 %
  • Česi – 0,25 %
  • Rusíni – 0,16 %
  • Ukrajinci – 0,16 %
  • Nemci – 0,03 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci – 90,89 %
  • grécki katolíci – 2,84 %
  • evanjelici a.v. – 2,24 %
  • bez vyznania – 2,14 %
  • pravoslávni – 0,22 %

a iní

Podolínec mal v roku 1980 2624 obyvateľov a patril do okresu Stará Ľubovňa.

Stavby

Pamiatky

  • rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
  • mestský hrad Podolínec („Ratúš“) z roku 1409
  • mestské opevnenie z roku 1292
  • spišská renesančná zvonica z roku 1659
  • kostol s rotundou sv. Anny (metercie) z prvej polovice 13. storočia na cintoríne
  • kostol sv. Stanislava a kláštor piaristov z roku 1642
  • kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1792

Pravidelné podujatia

Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Cez mesto vedie železničná trať Poprad – Plaveč. Je tu aj autobusová stanica, na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.

Partnerské mestá

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podolínec

Externé odkazy

Literatúra

  • PISOŇ, Štefan: Naše mestá. Bratislava : Mladé letá, 1984. 318 s. Bez ISBN.
  • KOLEKTÍV: Autoatlas ČSFR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. 180 s. ISBN 80-7103-041-4


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Podolínec&oldid=7212411“