Ružomberok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Značka: možný spam
Riadok 470: Riadok 470:
* [http://www.ruzombercan.sk/modules.php?name=coppermine Fotogaléria Ružomberka]
* [http://www.ruzombercan.sk/modules.php?name=coppermine Fotogaléria Ružomberka]
{{Geolinky-Európa-mesto|49.078611|19.308333|49° 4' 43″ s. š.|19° 18' 30″ v. d.}}
{{Geolinky-Európa-mesto|49.078611|19.308333|49° 4' 43″ s. š.|19° 18' 30″ v. d.}}
* [http://www.tic.sk/pamiatky/ruzomberok Pamiatky Ružomberok]
* [http://www.tic.sk/skoly/ruzomberok Školy Ružomberok]
* [http://www.tic.sk/mapa/ruzomberok Mapa Ružomberok]


{{Mestské časti Ružomberka}}
{{Mestské časti Ružomberka}}

Verzia z 10:53, 31. august 2011

Ružomberok
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Historický región Liptov
Rieka Váh
Nadmorská výška 494 m n. m.
Súradnice 49°4′43″S 19°18′30″V / 49,07861°S 19,30833°V / 49.07861; 19.30833
Rozloha 126,719797 km² (12 672 ha)
Obyvateľstvo 29 979 (31. 12. 2007)
Hustota 236,58 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1233
Primátor PaedDr. Ján Pavlík[1] (NEKA)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 034 01
Telefónna predvoľba +421-44
ŠÚJ 510998
EČV RK
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.ruzomberok.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.

Polohopis

Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Klíma

Ružomberok sa nachádza na rozhraní mierne chladnej a mierne teplej klimatickej oblasti. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 720 mm vo východnej časti meste až po 770 mm v západnej časti mesta. Horské oblasti zasahujúce do katastra majú úhrn zrážok až 1 000 mm (Smrekovica). Najviac zrážok padne v júni a júli, najsuchšími mesiacmi sú január, september a október. Centrum mesta má oveľa menej slnečného svitu ako okolité svahy. Je to spôsobené dlhtorvajúcou hmlou v jesennom a zimnom období. Vzhľadom na uzavretú dolinu a priemyselnú výrobu v meste patrí Ružomberok na popredné miesta rebríčka miest, kde sa vytvára na Slovensku hmla. Najvyššia teplota zaznamenaná v meste je 36 °C (2007) a najnižšia -36 °C (1986). Ružomberok má najkratšie trvanie snehovej pokrývky spomedzi okolitých miest (aj nižšie ležiacich), čo je spôsobené zrážkovým tieňom okolitých hôr. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 68. Najdlhšie trvanie snehovej pokrývky v jednom roku bolo 130 dní (2006). Najviac snehu bolo 65 cm (2006) alebo v roku 1985 (91 cm).

Časti mesta

Vodné toky

Mestom preteká rieka Váh, do ktorého sa v katastrálnom území mesta vlieva z ľavej strany rieka Revúca, z pravej potok Likavka. Obe spomínané rieky odvodňujú menšie toky z pohorí Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najznámejšími prítokmi Váhu sú Hrabovský potok, ktorý preteká nádržou Hrabovo a Čutkovský potok pretekajúci nádržou Čutkovo. Okrem nich pritekajú do intravilánu Ružomberka menšie horské bystrinky, ktoré sa strácajú v podzemnom systéme mesta. Ide najmä o toky v južnej časti mesta, v oblasti Podsuchej ústia do Revúcej sprava Vyšný Matejkov a Matejkovský potok, v oblasti Jazierca sa z tej istej strany vlieva Trlenský potok.

Vodné plochy

Vodná nádrž Hrabovo
Vodná nádrž Čutkovo

Na katastrálnom území mesta Ružomberok sa nachádzajú dve väčšie vodné plochy. Sú to vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré ležia na juhozápadnom okraji mesta. Ide o umelo vytvorené vodné diela, ktoré mali slúžiť ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody, s ktorými sú prepojené systémom potrubí. Rozloha oboch nádrží je malá, cca do 1,5 ha. Obe nádrže sú napájané horskými bystrinami z pohoria Veľká Fatra. V súčasnosti sa vodné diela využívajú na rekreačné účely najmä v lete.

Okrem vodohospodárskeho a rekreačného významu sú obe nádrže domovom mnohých živočíchov.

Najpočetnejšími živočíchmi sú žaby, ale bohaté je aj rybie spoločenstvo. Jedná sa o pstruha potočného, kapra obyčajného, ostrieža obyčajného a lieňa sliznatého. Významný je aj výskyt raka bahenného a raka riečneho.

Symboly mesta

Dejiny

Vznik mesta

Už pred stotisíc rokmi bolo územie dnešného Ružomberka a jeho okolia osídlené - boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídla púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. Historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta - Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Rozvoj mesta sa zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu. Štatút poddaného mestečka neprial rozvoju mesta, ale napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke soľných ciest, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. [2]

Obchod a priemysel v minulosti

K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy (Ľudová banka). V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska.

Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok ). Z týchto tradícii došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno Supra. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postune stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov. [3]

Rozmach a úpadok mesta

Počtom obyvateľov bol Ružomberok v prvých dakádach 20. storočia najväčším slovenským mestom. [4] Bol centrom slovenského politického diania, formovali sa tu viaceré slovenské politické strany. Vo svetových mediách rezonovala udalosť v Černovej, pri ktorej zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor, z blízkej Liskovej pochádzal Vavro Šrobár. V meste sa rozvíjali mnohé individuálne aj kolektívne športy, podobne kultúrny život. Medzi zaujímavosti patrí, že v Ružomberku sa odohralo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie (v dome Petra Makovického, st.) a pôsobilu to najstaršie stále slovenské kino Apollo. [5] Po nástupe komunistického režimu mesto postupne strácalo svoj význam a v porovnaní s viacerými okolitými mestami stagnoval jeho rozvoj. Mesto stratilo nadlho sídlo okresu, ktorým sa stal Liptovský Mikuláš, tu sú aj korene určitej nevraživosti medzi liptovskými mestami.

Politika

Primátor: Ján Pavlík (nezávislý s podporou SMER - SD)
1. viceprimátor: Miroslav Zuberec (nezávislý)
2. viceprimátor: Stanislav Bella (KDH)
Prednostka: Anna Paráková (SMER - SD) [6]

Mestské zastupiteľstvo

Historická budova mestského úradu
Podhora, najstaršia ulica v Ružomberku

Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok pozostáva z 25 poslancov.
KDH - 10
Nezávislí poslanci - 7 (z toho 4 z klubu Ružomberok bez korupcie /RBK/)
Smer - SD - 5
KDS - 1 - člen RBK
OKS - 1
SDKÚ-SaS - 1

Mestská rada

Mestská rada má sedem členov. Traja z klubu KDH (Ján Bednárik, Stanislav Bella, Michal Slašťan), traja nezávislí (Miroslav Zuberec, Ľubomír Kubáň /RBK/, Juraj Kurňavka /RBK/) a jeden člen klubu SMER - SD (Juraj Čech). [7]

Obyvateľstvo

Na území Ružomberka žilo podľa sčítania z roku 2001 31 022 obyvateľov, z toho 14 889 mužov a 16 133 žien.

Etnické zloženie obyvateľstva

Národnosť : 98,6% Slováci, 0,1% Maďari, 0,3% Rómovia, 0,8% Česi, 0,2% iní.

Náboženské zloženie obyvateľstva

Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5%, evanjelického je 3,6% a 18,9% tvorí ostatné náboženstvá (Svedkovia Jehovovi, judaisti) a ďalší. Zamestnanosť dosahuje 88,2%.

Partnerské obce

Kultúra a šport

Divadlo

Mostová ulica v noci

V meste sa nenachádza ani jedno stále divadlo. Kultúrny dom Andreja Hlinku však pravidelne organizuje divadelné predstavenia divadelných súborov z iných miest Slovenska.

Kino

Kino Kultúra v Kultúrnom dome Andreja Hlinku je jedným z najlepšie vybavených kín na Slovensku, v ktorom sa premietajú filmové premiéry s ozvučením dolby surround. Bolo prvým na Slovensku, v ktorom nainštalovali technológiu D-Cinema 3D s okuliarmi typu Xpan. V Ružomberku bolo uvedené do prevádzky jedno najstarších a prvé stále kino na Slovensku - Apollo, ktoré bolo otvorené v roku 1912. V súčasnosti už nefunguje, aj keď budova sa zachovala.

Múzeá a galérie

Liptovské múzeum

V Ružomberku sa nachádza Liptovské múzeum [1], v ktorom sa nachádza stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). V meste je tiež jediné skautské múzeum [2] na Slovensku.

Taktiež sa tu nachádza Galéria Ľudovíta Fullu.

Galéria Ľudovíta Fullu

Stavby a pamiatky

V mestskej časti Vlkolínec sa nachádza najzachovalejší komplex dreveníc v Karpatoch zapísaný ako pamiatková rezervácia UNESCO.

Kostoly

Kostol sv. Ondreja
Evanjelický kostol
  • Kostol sv. Ondreja zo 14. storočia. Nachádza sa na Námestí A. Hlinku. Charakteristickou črtou kostola je veža v barokovom štýle. V kostole sa nachádzajú mozajkové okná od významného slovenského maliara Ľudovíta Fullu z druhej polovice 20. storočia. V kostole pôsobil Andrej Hlinka. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou a je tiež vyobrazený na rubovej strane bankovky hodnoty 1000 Sk.
  • Kostol Ružencovej Panny Márie v Černovej
  • Evanjelický kostol
  • Kostol všetkých svätých, národná kultúrna pamiatka
  • Robotnícky kostol
  • Kostol sv. Petra a Pavla, Baničné
  • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Kľačno
  • Jezuitský kostol
  • Kostol Svätej Rodiny, Rybárpole
  • Kaplnka Nepoškvrneného Počatia

Parky

Park na Námestí Š. Hýroša

Na území mesta sa nachádza veľa zelene, v podobe stromovej výsadby a menších parčíkov, ktoré sa nachádzajú najmä v centrálnej časti mesta. Tam sa nachádzajú aj dva najväčšie mestské parky. Sú to Alej na Námestí Andreja Hlinku a park na Námestí Š. Hýroša.

Alej na Námestí A. Hlinku je historický, ale aj prírodný unikát. Nachádza sa v historickom centre mesta. Ružomberčania ho zvyknú volať Rýnok. Jeho jedinečnosť spočíva v desiatkach stromov, ktoré sú vyše sto rokov staré. Ide predovšetkým o pagaštany konské a lipy malolisté. Naprieč parkom, ktorý má dĺžku cca. 120 m vedie vydláždený chodník, ktorý je lemovaný lavičkami na posedenie. Na konci parku sa nachádza Mariánsky stĺp, ktorý je osadený v kvetinovej záhradke. Celý park je chránenou prírodnou pamiatkou.

Park na Námestí Š. Hýroša bol nedávno zrekonštruovaný a prebudovaný na oddychový areál. Okrem pohodlných lavičiek na sedenie, nechýbajú ani hojdačky. Celému parku dominuje fontána, ktorá sa nachádza v centre parku a okolo ktorej je na zemi vyobrazený erb mesta. Park je pokrytý zámkovou dlažbou a nechýba ani štýlová kvetinová výzdoba.

Šport

Štadión Stana Mikitu

Medzi najvýznamnejšie športy v meste patrí hlavne futbal a basketbal.

Kolektívne športy

  • Futbal reprezentuje v posledných rokoch veľmi úspešný a divácky obľúbený MFK Ružomberok. V sezóne 2005/2006 získal titul majstra Slovenska a víťazstvo v Slovenskom pohári.
  • Basketbal reprezentuje najúspešnejší ženský basketbalový klub na Slovensku MBK Ružomberok, ktorý získal 2 víťazstvá v Európskej lige po sebe ako jediný v Čechách a na Slovensku a 14 republikových titulov v rade.
  • V minulosti sa v Ružomberku hrávali aj ďalšie kolektívne športy. Mužský basketbal v Ružomberku bol v päťdesiatych rokoch 20. storočia obľúbený. V meste hrali známi bratia Lukášikovci, ktorí neskôr po uprednostnení ženského basketbalu odišli do Svitu.
  • Tradícia volejbalu v meste začala už v roku 1927, kedy študenti gymnázia pod vedením profesora J. Sladkého vytvorili obávané mužstvo.
Štadión MFK Ružomberok
  • V meste sa tiež nachádza zimný štadión Stana Mikitu s kapacitou 3200 miest. Ľadový hokej sa začal v Ružomberku hrať po roku 1930, ale výraznejšie úspechy nedosiahol v minulosti, ani v prítomnosti.
  • Po roku 1918 sa v meste hrala aj hádzaná. Kluby fungovali pri vtedajších futbalových oddieloch Viktória a Makkabea. Už v roku 1920 hosťovala v Ružomberku Moravská Slávia a v roku 1921 slávna ŠK Židenice. Makkabea Ružomberok bola v tom období pokladaná za najlepšie ženské hádzanárske družstvo na Slovensku a hladko porážala ostatné slovenské kluby. Tradícia hádzanej v meste neskôr zanikla.
  • Populárne bývali kolky, medzi 11 mestami na Slovensku, kde sa v roku 1921 tento šport pestoval vynikal Ružomberok svojimi výbornými dráhami. Zaniknuté kolkárne sa nachádzali u Fullov, Kostolných, Drahurádov, Križkov, v Rybárpoli, v kláštornej a farskej záhrade.

Individuálne športy

  • Ďalším rozšíreným športom je tenis, prvý tenisový turnaj s odohral ešte v roku 1929, TK Ružomberok má aj majsterku Slovenska do 18 rokov za rok 2009 Viktóriu Maľovú. V meste sa nachádza celkovo 13 tenisových kurtov.
  • Peknú tradíciu v meste má stolný tenis, mužstvo mužov aj žien je účastníkom slovenskej extraligy. Od roku 1987 má mesto stolnotenisovú halu. Ústrednou postavou je agilný funkcionár a nadšenec Marián Bystričan.
  • V meste sa pestovala aj ľahká a ťažká atletika, vrátane boxu. V Ružomberku sa narodil aj nestor slovenskej ľahkej atletiky Prof. Ján Hajdóczy. V meste pôsobil ako tréner boxu Hugo Longauer, ktorý ešte ako aktívny hráč v roku 1929 získal titul majstra Talianska v ľahkej váhe.
  • V meste pôsobí aj Klub slovenských turistov, v minulosti Klub československých turistov (v čase najväčšej slávy mal viac ako 400 členov) a JAMES.
  • V Ružomberku sa v medzivojnovom období pestoval aj šerm, ktorý začal prekvitať príchodom niekoľkonásobného majstra Maďarska Šalamona, na Podhore fungovala známa šermiarska škola. V roku 1934 sa v Ružomberku konali majstrovstvá Slovenska.
  • Lyžiarske športy sa v Ružomberku začali rozvíjať už za Rakúsko-Uhorska. Lyžovalo sa na kalvárii a pri Kuskovej vile. V roku 1927 vznikol oddiel TJ Sokol a v tom istom roku sa konali prvé preteky pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
  • V tridsiatych rokoch sa v meste rozšírili aj vodné športy. Kajakársky oddiel mal k dispozícii 40 lodí a zúčastňoval sa viacerých súťaží. Oddiel zanikol po tragédii manželov Svobodovcov z Rybárpoľa, ktorí sa utopili v rozvodnenom Váhu pri Liptovskom Hrádku.
  • V minulosti mali svoje miesto aj skoky na lyžiach. V Ružomberku a okolí sa nachádzali až tri skokanské mostíky (2 zimné, 1 letný), z ktorých dnes nie je v prevádzke ani jeden.

Pravidelné podujatia

V meste sa každoročne v septembri konajú Dni Andreja Hlinku. Vyhlásenie futbalovej ankety Jedenástka roka sa koná tradične v Ružomberku už niekoľko rokov. V meste sa tiež koná každoročne v júni dvojdňový jarmok a tradičné ondrejské trhy.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Pohľad na južnú a východnú časť Ružomberka
Pohľad na severnú a západnú časť Ružomberka
Pohľad na mesto z kopca Čebrať

Cestovný ruch

Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Mesto sa nachádza v blízkosti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ktoré umožňujú ľahké a stredne ťažké túry.

Súčasťou Ružomberka je tiež Vlkolínec, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavuje unikátnu pamiatkovú a ľudovú rezerváciu.

Ružomberok je známy pôsobením Andreja Hlinku v období pred druhou svetovou vojnou. Veľmi obľúbenými sú prechádzky po historickom centre Ružomberka, a to po uliciach Mostová a Podhora a po Námestí Andreja Hlinku, ktorého súčasťou je aj Mauzóleum Andreja Hlinku, Kostol sv. Ondreja a historická budova mestského úradu.

Iba pár kilometrov od Ružomberka sa nachádza známe lyžiarkske stredisko Skipark Ružomberok, známe tiež pod menom Malinô brdo. V okolí mesta sa nachádzajú mnohé menšie lyžiarske strediská, ktoré sú vyhľadávané predovšetkým domácou klientelou.

V meste sa nachádza krytá mestská plaváreň. 12 kilometrov na východ od Ružomberka je však oveľa väčšmi vyhľadávané termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová v obci Bešeňová, ktoré má celoročnú prevádzku a patrí medzi najkvalitnejšie a najnavštevovanejšie na Slovensku. Medzi menej populárne patrí splav Váhu, ktorý je na vlastné nebezpečenstvo možný až po vodnú nádrž v obci Krpeľany v martinskom okrese.

Priemysel

Mesto je na Slovensku známe predovšetkým svojím priemyselným zameraním. Nachádza, alebo v minulosti sa tu nachádzal hlavne papierenský, textilný, drevo-spracujúci priemysel a fungovala tu tiež fabrika na výrobu tehál.

V meste na nachádza celulózo-papierenská fabrika patriaca do medzinárodnej skupiny Mondi s názvom Mondi SCP, ktorá zamestnáva okolo 1500 zamestnancov a je tak najväčším zamestnávateľom v Ružomberku a ružomberskom okrese. Fabrika tiež bola hlavným sponzorom mestkého futbalového klubu MFK Ružomberok.

Ružomberok bol tiež známy významným postavením textilného priemyslu, ktorý bol zastúpený už skrachovanou fabrikou Texicom, predtým BZVIL - Bavlnárske závody Vladimíra Iljiča Lenina, ktorá počas svojej najúspešnejšej éry zamestnávala viac ako 5000 zamestnancov a jej výrobky boli známe v celej bývalej Východnej Európe a Sovietskom zväze.

Doprava

Ružomberok má tri železničné stanice pre osobnú dopravu. Na železničnej stanici Ružomberok stoja osobné vlaky a rýchliky (v smeroch Žilina a Košice) a na staniciach Ružomberok-Rybárpole a Hrboltová iba osobné vlaky.

Cez mesto vedú cesty medzinárodného významu, kde sa aj pretínajú. Cesty sú v smere zo Žiliny do Košíc (trasa 5. paneurópskeho dopravného koridoru Terst - Ľvov) a Banskej Bystrice do Dolného Kubína. Ružomberok bol už aj v minulosti významnou križovatkou soľných ciest. Neďaleko východnej časti Ružomberka (Ivachnová) končí aj diaľnica, ktorá by sa mala o niekoľko rokov spojiť s novými úsekmi, ktoré sú naplánované na západ od mesta. Plánovaná diaľnica by mala viesť popri Ružomberku cez tunel popod kopec Čebrať.

Neďaleko Ružomberka v obci Lisková sa tiež nachádza malé športové letisko, ktoré slúži hlavne na rekreačné letecké účely.

Mestská autobusová doprava (MAD)

Mondi SCP

V Ružomberku premáva pravidelne 5 mestských autobusových liniek. Predtým roky v meste premávalo až 10 liniek.

  • Linka č. 1: Černová, otočka - Klačno, stred - Mestský úrad - Baničné, kostol - Roveň, Kaufland - Žel. stanica - Černová, otočka
  • Linka č. 2: Černová, otočka - Žel. stanica - Roveň, Kaufland - Baničné, kostol - Mestský úrad - Klačno, stred - Černová, otočka
  • Linka č. 3: Kľačno, otočka - Kat. univerzita - Žel.stanica - Plavisko, Billa - Baničné, I. Houdeka, otočka - Kalvária
  • Linka č. 4: Černová, otočka - Kľačno, stred - Žel. stanica - Roveň, Kaufland - Biely Potok, Kovostav - Podsuchá
  • Linka č. 5: Hrboltová, Mlynská - Rybárpole, základná škola - Žel.stanica - Supra, horná vrátnica[8]

Obchod

Mesto Ružomberok sa stalo obchodným a hlavne nákupným centrom, keď v priebehu niekoľkých rokov boli v meste vybudované supermarkety Jednota, Billa, Hypernova, Kaufland, Lidl, Tesco a obchodné centrum Stop.Shop. Plánované je tiež obchodné centrum Aupark, ktoré má byť umiestnené v centrálnej mestskej časti. [9]

Školstvo

Budova Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku

Materské školy

  • MŠ Bystrická Cesta
  • MŠ Za dráhou
  • MŠ Riadok
  • MŠ Bernoláka
  • MŠ Moyzesa
  • MŠ Hrabovská cesta
  • MŠ Biely Potok
  • MŠ Černová
  • MŠ Hrboltová

Základné školy

  • ZŠ Biely Potok
  • ZŠ Klačno
  • ZŠ Sládkovičova
  • ZŠ Dončova
  • ZŠ Bystrická cesta
  • ZŠ Černová
  • ZŠ Zarevúca 18
  • ZŠ sv. Vincenta
  • Súkromná ZŠ
  • Základná umelecká škola

Stredné školy

Vysoké školy

  • Katolícka univerzita - okrem rektorátu univerzity má v meste svoje sídlo Filozofická fakulta, Pedagogická faktulta a Fakulta zdravotníctva. [10]
  • Trenčianska univerzita - Katedra priemyselného dizajnu v Ružomberku - Fakulty priemyselných technológií v Púchove
  • Žilinská univerzita - detašované pracovisko Fakulty riadenia a informatiky

Médiá

V meste pôsobia 3 významné médiá. Mestská televízia Ružomberok (MTR) financovaná mestom, a dva dvojtýždenníky. Prvým je mestom financovaný Ružomberský hlas a druhým súkromné noviny Spoločník. Vychádzajú striedavo v týždenných intervaloch. V roku 2008 ukončila svoje pôsobenie ešte jedna súkromná mestská televízia - TV Ruža.

Osobnosti

Politické osobnosti

Andrej Hlinka Černová

Umelecké osobnosti

Herec Peter Lorre

Športové osobnosti

Alena Kánová, 2005
  • Iveta Bieliková - československá a slovenská reprezentantka v basketbale žien, olympionička (OH Barcelona 1992, v drese ČSFR)
  • Ján Chebeň - úspešný československý reprezentant v atletike, disciplínach behu na 50m, 100m, 200m, 4X100m, účastník halových majstrovstiev európy v rokoch (1975,1976,1977,1978,1979), držiteľ československých rekordov v šprinte, spoludržiteľ európskeho rekordu v behu na 50m časom 5,5 sek. a sedemnásobný majster ČSSR v rokoch 1974-1979.
  • Mgr. Dušan Galis - bývalý futbalový hráč a bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie; teraz poslanec NRSR
  • Viliam Hýravý (1962) - bývalý futbalista a reprezentant ČSFR, dnes futbalový fukcionár
  • JUDr. Alena Kánová - držiteľka zlatej medaily v stolnom tenise z letných paralympijských hier Sydney 2000
  • Dušan a Boris Lukašíkovci - československí basketbaloví reprezentanti a úspešní olympionici (OH Rím 1960 v drese ČSSR)
  • Dárius Rusnák - československý hokejový reprezentant, olympionik (ZOH Sarajevo 1984)
  • Viktor Tegelhoff (1918) - úspešný československý futbalista a tréner
  • Doc. Dr. Jozef Vengloš (1936) - československý futbalový tréner, majster Európy 1976, predseda Únie trénerov UEFA, niekoľkonásobný tréner výberu sveta na exhibíciách, úznávaná svetová futbalová kapacita

Iné osobnosti

Zaujímavosti

Ružomberok - Kultúrny dom Andreja Hlinku
  • Názov mesta pochádza od pôvodného nemeckého pomenovania Rosenberg, čo v preklade znamená „ružový vrch“. Historické námestie, ktoré sa nachádza na vysunutom ramene Veľkej Fatry, bolo zarastené podľa povesti krami šípových ruží. Údajne šlo o nevídanú vec a nemeckí prisťahovalci podľa tejto rarity pomenovali miesto na ktorom sa usídlili.
  • Ružomberok je tiež niekedy slangovo nazývaný ako Hlinkograd, kvôli jeho minulosti a spätosti s menom Andreja Hlinku a tiež jeho silným kresťanským zázemím. Kresťanský obraz mesta tiež dotvára Katolícka univerzita založená v roku 2000.
  • Obyvateľov mesta nazývajú tiež medvediari. Je to kvôli legende, ktorá hovorí o nájdenom tele medveďa vo Váhu pri Ružomberku, ktoré si obyvatelia zmýlili s človekom.
  • Mesto sa aj po niekoľkých rokoch stále ťažko zbavuje svojho prívlastku „smradľavé“. V minulosti sa totiž skoro vôbec nebral ohľad v meste na ekológiu a zlepšovanie životného prostredia a ovzdušia. Rieka Váh, ktorá tečie cez Ružomberok bola desaťročia biologicky mŕtva a mnoho obyvateľov mesta si ešte pamätá jeho čierne sfarbenie a plávajúcu penu. Situáciu dnes nezlepšuje čistička odpadových vôd v mestskej časti Hrboltová, ktorá víta všetkých návštevníkov Ružomberka zo západu nepríjemným pachom. Zápachu konkuruje z východnej strany mesta zápach z fabriky Mondi SCP.
  • Medzi Ružomberkom a mestom Liptovský Mikuláš existuje rivalita. Keďže oba mestá sa nachádzajú na Liptove, ich rivalita pochádza z ich geografickej blízkosti. Historickým dôvodom bolo tiež úradné postavenie miest, keď dlhé roky bol okresom a významnejším mestom Ružomberok. Po druhej svetovej vojne bol však tento status mestu odobratý a udelený Liptovskému Mikulášu. Mnohí Ružomberčania pocítili, že ich mesto stráca na dôležitosti a rozvoji práve na úkor Liptovského Mikuláša. Ružomberok získal svoj vlastný okres až v roku 1995. Mestá majú dnes navyše veľmi podobnú veľkosť a počet obyvateľov.
  • Ružomberčania obľubujú pizzu. V Ružomberku sa nachádza až 11 pizzerií.
  • V Ružomberskom okolí často stretávajú turisti medvede, ktoré hlavne v zime schádzajú za potravou aj do ulíc mesta. Najčastejšie je počuť o medveďoch na najväčšom sídlisku Kľačno, ktoré sa nachádza len niekoľko metrov od lesov Veľkej Fatry. Medvede hľadajú potravu prevažne v odpadkových košoch, útoky na človeka sú zriedkavé.
  • V Ružomberku sa narodil známy hollywoodsky herec Peter Lorre, o ktorom mnoho ružomberčanov nevie. V meste mu nie je venovaná ani jedna socha, pamätník alebo ulica aj napriek tomu, že je pravdepodobne najznámejším rodákom Ružomberka vo svete.
  • Do začiatku roka 2007 v meste pôsobili až dve mestské televízie - súkromná TV Ruža a mestom dotovaná MTR, čo pri počte obyvateľstva okolo 30 000 bol slovenský unikát. Súkromná televízia však ukončila svoju činnosť. V Ružomberku však naďalej pôsobia až dva dvojtýždenníky - súkromný Spoločník a mestom financovaný Ružomberský hlas.
  • V meste a jeho okolí sa nachádzajú až 3 nefunkčné skokanské mostíky (2 zimné a 1 letný).
  • Ružomberok patril pred druhou svetovou vojnou k 10 najväčším mestám na Slovensku. V roku 1921 bolo mesto dokonca najväčším sídlom na území dnešného stredného Slovenska. Tento primát patril mestu až do 50. rokov 20. storočia.
  • V budove bývalej štátnej nemocnice v Ružomberku, teraz ÚVN SNP, sa nachádza hniezdo záchrany, kde je možné sa anonymne vzdať novonarodeného dieťa, a to bez obvinenia z trestného činu ohrozenia zdravia dieťaťa.
  • V Ružomberku, konkrétne na Námestí Andreja Hlinku je možné absolvovať kompletné kresťanské, rímskokatolícke vzdelanie. Nachádza sa tu cirkevná Základná škola sv. Vincenta, cirkevné Gymnázium sv. Andreja a tiež Katolícka univerzita.
  • Na Ružomberok sa vzťahuje zákon NRSR 531/2007 Z. z., podľa ktorého je Mauzóleum Andreja Hlinku pietne miesto, ktorého návštevník je „povinný správať sa s úctou voči osobe Andreja Hlinku a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta“.
  • Pri vstupe do mesta zo všetkých hlavných cestných ťahov vítajú návštevníkov veľké tabule so sloganom „Ružomberok - Mesto turizmu“ a s vyobrazeniami hlavných turistických atrakcií mesta.
  • Ružomberok má 1 Železničnú stanicu - hlavnú stanicu Ružomberok a 2 železničné zastávky Ružomberok-Rybárpole a tiež stanicu Hrboltová, ktorá je už niekoľko rokov mestskou časťou Ružomberka.
  • V Ružomberku sa odohralo prvé slovenské ochotnícke divadlo - v dome Petra Makovického staršieho.
  • Hlavná vlaková stanica Ružomberok sa oficiálne nachádza v katastri obce Likavka.

Referencie

  1. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. ↑ Oficiálna stránka mesta Ružomberok - časť História mesta
  3. ↑ Oficiálna stránka mesta Ružomberok - Obchod a priemysel
  4. ↑ dejinyliptova.sk
  5. ↑ Portál liptov.sk
  6. ↑ Oficiálna stránka mesta Ružomberok - Mestský úrad - Kontakty
  7. ↑ Oficiálna stránka mesta Ružomberok - Mestská rada
  8. ↑ http://www.ruzomberok.sk/Doprava/cestovne-poriadky-v-pdf-sk Oficiálna stránka mesta Ružomberok - Cestovné poriadky
  9. ↑ HB Reavis Group - Aupark Ružomberok
  10. ↑ Katolícka univerzita v Ružomberku - Súčasti univerzity
  11. ↑ Portál dejinyliptova.sk - Významní Židia Liptova

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ružomberok

Externé odkazy

Šablóna:Geolinky-Európa-mesto

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ružomberok&oldid=3889023“