Šarbov

Šarbov
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	440 m n. m.
Súradnice	49°25′38″S 21°37′49″V
Rozloha	8,44 km² (844 ha)
Obyvateľstvo	19 (31. 12. 2023)
Hustota	2,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Stanislav Skasko (SMER)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527874
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šarbov
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Šarbov je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Šarbov sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky, Prešovského kraja, Svidníckeho okresu pri štátnej hranici s Poľskou republikou a rozprestiera sa v členitom horskom povrchu severnej časti Nízkych Beskýd v doline prítoku Hrišovho potoka. Obec je súčasťou Laboreckej vrchoviny a Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.

Rozloha chotára, v ktorom z lesných drevín prevláda bukový porast, zaoberá plochu 844 ha. Najvyšší vrch v chotári obce má nadmorskú výšku 698 m n. m. V strede obce je nadmorská výška 450 m n. m.

Obc v blízkom okolí je známa tým, že sa v nej nachádza lyžiarske stredisko (4 vleky: 2x550 m, 1x300 m, 1x200 m).

Dejiny

Obec v čase svojho vzniku bola súčasťou panstva Makovica. Historické údaje nasvedčujú tomu, že obec založili poddaní, ktorí patrili feudálom z Makovice v rokoch 1598 až 1618. V prvej písomnej zmienke z roku 1618 sa obec spomínaná ako Sarbowa.

V urbárskom súpise pôdy, z ktorej pochádzal vrchnostenský dôchodok, a poddanské povinností sa obec neskôr pomenúva už ako Sarbova, Sarbowa (1773), Scharbowa (1786), Sarbova, Ssarbowá (1808), Sarbó (1863 – 1913) Šarbov (1920).

Pre nepredstaviteľné vykorisťovanie a neznesiteľné feudálne podmienky obyvateľstvo (poddaní) sa zachránilo len útekom zo svojich domovov. Šarbov bol preto v rokoch 1712 – 1714 vyľudnený.

Obyvatelia sa prevažne živili klčovaním lesov, poľnohospodárskou prácou zameranou na chov hovädzieho dobytka, kôz, pestovaním zemiakov, ovsa a ďalších poľnohospodárskych plodín, ktoré v týchto klimatických podmienkach mohli dopestovať. Taktiež pestovali konope a ľan z ktorých tkali plátno. V zimnom období vyrábali šindle a tiež pracovali v lesoch ako drevorubači. Niektorí obyvatelia chodievali na zárobky so záprahom, ako voziari. V 18. storočí z Makovického panstva mali tu svoje majetky a lesnícky revír členovia rodiny Aspremontovcov, koncom 19. storočia tieto majetky zdedili Széchényiovci.

Od 1. polovice 18. storočia do roku 1857 bola v obci v prevádzke sklárska huta s brusiarňou.

Po vzniku Česko-slovenskej republiky 1918 sa obyvatelia obce naďalej, tak ako aj v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie, zaoberali spracúvaním dreva a tiež aj čiastočným poľnohospodárstvom. Od roku 1927 tu bola parná píla na spracovanie bukového dreva, z ktorého sa vyrábali hranoly a podvaly na pripevnenie koľajníc pre novobudované železničné trate.

V čase Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá začala 9. septembra v predhorí Nízkych Beskýd, na území Poľska a pokračovala aj po 6. októbri 1944, po vstupe príslušníkov 1. čsaz na územie Duklianskeho priesmyku, až do novembra roku 1944, do oslobodenia, úplneho zničenia obce.

Po oslobodení pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. V čase socializácie dediny úspešne tu pôsobilo jednotné roľnícke družstvo, s dôrazom na chov hovädzieho dobytka. Družstvo okrem vybraných poľnohospodárskych komodít tu spracovávalo seno pre chov dobytka.

Obyvateľstvo

V roku 1787 mala obec 6 domov a 50 obyvateľov, v roku 1828 mala 8 domov a 73 obyvateľov. V roku 1940 21 domov, 145 obyvateľov a 23 obyvateľov vyznávajúcich židovské náboženstvo. V Roku 2003 15 domov, 11 obyvateľov.

V obci ŠARBOV sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bobák, Boršovský, Derco; Humeník; Slimák a Tiško;

Živočíšná ríša

Územie Laboreckej vrchoviny v katastri obce okrem iného charakterizujú mohutné listnaté stromy. Obrábaná priľahlá poľnohospodárska krajina je posiata mozaikou krovinatých porastov. V takejto prírodnej scenérii sú výborné podmienky pre viaceré druhy živočíšnej ríše.

Z obojživelníkov tu má trvalý domov napr. mlok karpatský a mlok veľký, salamandra škvrnitá, z triedy plazov jašterica živorodá, z vtákov sova dlhochvostá ako typický východokarpatský endemický druh, ďalej kuvičok vrabčí a pôtik kapcavý.

Zo vzácnych druhov dravcov je tu pomerne hojný orol krikľavý, včelár obyčajný, haja červená haja tmavá, ktoré tu žijú v spoločenstve s krkavcom čiernym, bocianom čiernym, tesárom čiernym, drozdom kolohrivcom, orešnicou perlavou a ďalšími.

Taktiež v mohutnom lesnom poraste ma svoje zastúpenie strakoš červenochrbtý, muchárik červenohrdlý penica jarabá, chriašteľ poľný, ďateľ čierny, ďateľ bielochrbtý, žlna sivá, lelek lesný, škovránok stromový a rybárik riečny.

Z typických horských chránených druhov cicavcov je to napr. piskor horský, plch hôrny a z chránených šeliem sa tu zachovala hoci tiež už len vzácne vydra riečna.

V chotári obce sa môžete stretnúť s vlkom, rysom ostrovidom, divou mačkou, jazvecom, kunami lesnou a skalnou. Hojne je tu zastúpený jeleň obyčajný – karpatský, srnec hôrny a sviňa divá, ktoré páchajú značné škody na poľnohospodárskych plodinách.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šarbov