Veľké Borové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:06, 29. marec 2021, ktorú vytvoril Teslaton (diskusia | príspevky) (obyvateľstvo akt., deadlink fix)
Veľké Borové
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Časti Jóbova Ráztoka
Vodné toky Borovianka, Ráztocký potok, Prosiečanka
Nadmorská výška 835 m n. m.
Súradnice 49°11′54″S 19°31′00″V / 49,198333°S 19,516667°V / 49.198333; 19.516667
Rozloha 10,99 km² (1 099 ha) [1]
Obyvateľstvo 45 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 4,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1646 [3]
Starosta Kamil Jančura[4] (KDH)
PSČ 027 32 (pošta Zuberec)
ŠÚJ 511137
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Veľké Borové
č. 88
027 32 Zuberec
E-mailová adresa info@velke-borove.sk
Telefón +421-44-559 41 31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Borové
Webová stránka: velke-borove.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Ženy z obce spievajú na folklórnom festivale amatérskych hudobníkov Letokruhy
Drevené plastiky, diela ľudového rezbára Jozefa Smutniaka z Jóbovej ráztoky pri Veľkom Borovom
Liptovské zrubové chalupy so šindľovou strechou
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Leto vo Veľkom Borovom, pohľad na svahy krasovej plošiny Svorad, v pozadí Prosečné (1 372 m n. m.)
Lúky na krasovej plošine Svorad
Zima vo Veľkom Borovom
Zvonica s vyhliadkovou plošinou pri hornom penzióne. Je to zároveň esteticky poňatá trafostanica.
Osada Jóbova Ráztoka
Prosiecka dolina
Kvačianska dolina, Oblazy, horný mlyn

Veľké Borové je malá horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

Prírodné pomery

Obec leží na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy, na pomedzí Liptova (okres Liptovský Mikuláš) a Oravy (okres Dolný Kubín); horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle (900 m n. m.), tvoriacom hranicu regiónov. Nadmorská výška v strede obce je 835 m n. m.[3], v celom katastrálnom území 760 m n. m. (dolina Borovianky pred sútokom s Ráztockým potokom) až 1 372 m n. m. (vrchol Prosečného).

Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja-Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia, ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. Na lúkach Svoradu pramení potok Prosiečanka, pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza jej mohutný závrtovitý ponor.

Dejiny

Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy.[5] Prvá písomná zmienka z roku 1646 (podľa údajov ŠÚ SR[3], Kropilák uvádza 1696[5]). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z Prosieka. Pôvodná osada (Borovo/Borove/Borowe) sa po roku 1786 rozčlenila na Malé Borové a Veľké Borové. Po roku 1808 bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).[6]

Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom.[5] Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.[7]

9. mája 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 kg. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan Liptovskej župy. Menšie fragmenty sú v múzeu v Chicagu (194 g), Londýne (53 g) a na ďalších miestach.[8][9][10]

Za prvej Česko-slovenskej republiky boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.[5][11]

Staršie názvy obce: Borovo (1669), Borove (1773), Borowe (1786), Nagy-Borove, Welké Borowé (1808), Nagyborove (1863), Veľké Borové (1920).[6]

Súčasnosť

Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.[12][13]

Časti obce

Jóbova Ráztoka

Pôvodne samostatná osada v doline Ráztockého potoka, 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku 1808.[6][5] Tvorí ju len niekoľko domov, v roku 1828 je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov.[5] Po roku 1989 pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.

Staršie názvy: Rosztoka D[omini] Job (1773), Rosztoka, Rasztoka, Jób-Rosztoka (1786, 1808), Jóbowská Rostoka, Jóbovská Roztoka, Joobova Ráztoka.[6][5] Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako Jóbova ráztoka (s malým „r“).

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784
Údaje sú k dátumu sčítania v danom roku. Zdroje: [5][14][15][16][17]
Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové za posledných 20 rokov
Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj: [17]

Údaje zo sčítaní:

  • 1784: 461 obyvateľov, 64 domov
  • 1828: 597 obyvateľov, 112 domov
  • 1910: 670 obyvateľov, 114 domov
  • 1991: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných
  • 2001: 099 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných
  • 2011: 060 obyvateľov

Podrobné údaje zo sčítania z roku 1910:[14]

  • 670 obyvateľov
    • z toho 308 mužov, 362 žien
    • z toho 69 momentálne žijúcich mimo obce
    • z toho 0 – 5 ročných: 100, 6 – 11: 113, 12 – 14: 62, 15 – 19: 81, 20-39: 124, 40 – 59: 142, starších ako 59 rokov: 48
    • z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených
    • z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským
    • z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky
    • z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním
    • z toho 372 gramotných
  • 114 domov
    • z toho 1 kamenný, 113 drevených
    • z toho 114 so šindľovou strechou

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1823 – 1826. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 1880 – 1890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. Zariadenie kostola je neogotické z 30. rokov 20. storočia, okrem barokového oltára sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte z dreveného kostola.[18] Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia.[19] Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej.[11] Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Súbor ľudových domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.[5]

Zaujímavosti

V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak (* 1923 – † 2013).[20][21] Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovského Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.

Filmový architekt a folklorista Viliam J. Gruska (* 1936 – † 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.[22][23][24][25]

Na úpätí vrchu Súšava nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).[26]

Turistika

V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec.

Značené turistické trasy v okolí obce:

Občianska vybavenosť

  • predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
  • reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)

Ubytovanie

  • penzión Pri Veži
  • penzión Borovec
  • viaceré privátne ubytovania

Doprava

Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste II/584 v rokoch 1982 – 1986 boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta Liptovský Mikuláš dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej Kvačianskou dolinou.[27]

V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy III/2347 z Hút (križovatka s cestou II/584). Prístup je možný:

Osobnosti obce

Rodáci

  • Jozef Smutniak (* 25. október 1923 – † 15. január 2013), ľudový rezbár [20][21][28]
  • Alojz Glončák (* 7. september 1940 – † 23. júl 1981), metalurg a vysokoškolský pedagóg [29][30]

Pôsobili tu

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Regionálne štatistiky : Základná charakteristika [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
  4. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1978. 532 s. S. 242.
  6. ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  7. ↑ Individuálna výročná správa obce Huty za rok 2014 [online]. Obec Huty, [cit. 2018-05-31]. Kapitola 1.5 História obce, s. 6 – 7. Dostupné online.
  8. ↑ BÉRCZI, Szaniszló. Magyarországi meteoritek [online]. Budapešť: Eötvös Loránd University, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
  9. ↑ DÉNES, Lajos. Észlelő amatőrcsillagászok fóruma : Nagyborove meteorit [online]. Magyar Csillagászati Egyesület, 2014-10-07, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
  10. ↑ JURIŠ, Marek. Na Veľkom Borovom spadol meteorit. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-02-01. Dostupné online [cit. 2018-02-04]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ a b SÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6.
  12. ↑ GEJDOŠ, Miro. Veľké Borové je najmenšia obec Liptova. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-04-09. Dostupné online [cit. 2018-02-05]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ VAŠUTA, Tomáš. Zmiznú z máp? Desať slovenských obcí, ktorým ubudlo najviac obyvateľov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-09-06. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ a b A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : 1. rész.. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. 880 s. Dostupné online. S. 786.
  15. ↑ MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2012. 2000 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2. S. 33, 289, 539, 788.
  16. ↑ CHYTIL, Alois. Chytilův místopis ČSR. 2. aktualizované vydání Praha : Alois Chytil, 1929. 1480 s. Dostupné online. S. 69.
  17. ↑ a b Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-03-29]. Dostupné online.
  18. ↑ Vznik farnosti [online]. Huty: Farnosť Huty, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
  19. ↑ Veľké Borové – Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  20. ↑ a b GREŠOVÁ, Monika. Jozefa Smutniaka bude pripomínať jeho dielo v Dalovej galérii. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-02-03. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ a b NOVOTNÝ, Dalibor. Jozef Smutniak, alebo no, toto je jako ten kolektív, moje dielo [online]. youtube.com, 2017-02-12, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  22. ↑ Rodiská a doliny [film] : vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov (2013) [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  23. ↑ a b Gruska, Viliam, 1936 – 2019 [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  24. ↑ a b SEMANCO, Emil. Človek, čo prevliekal ťavu uchom ihly.... Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2020-03-14].
  25. ↑ a b VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia. Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-05. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ Vyhlásenie výsledkov súťaže „Strom roka 2004“ [online]. Bratislava: REC Slovensko, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online.
  27. ↑ KUBIŠOVÁ, Ľubica. Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-06-05. Dostupné online [cit. 2018-02-07]. ISSN 1335-4418.
  28. ↑ Náhrobok Jozefa Smutniaka, Veľké Borové [online]. 2020-01-05, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  29. ↑ Alojz Glončák In: Slovenský biografický slovník II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. Dostupné online. S. 194.
  30. ↑ Alojz Glončák In: DIKOVÁ, Mária. História Serede – osobnosti – udalosti – september [online]. seredskenovinky.sk, 2012-09-18, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľké_Borové&oldid=7184055“