Ateizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ateista)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov.
Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.

Ateizmus (iné názvy: neverectvo; pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos = bezbožný (a = ne- + theos = boh) môže byť:[1][2][3]

  • v najširšom zmysle absencia viery v existenciu boha alebo bohov
  • v užšom zmysle odmietnutie viery, že Boh alebo bohovia existujú
  • v najužšom zmysle presvedčenie, že žiaden boh/bohovia neexistujú
  • slabá forma ateizmu zvykne byť zamieňaná s: nezastávaním žiadneho konkrétneho postoja ohľadom existencie boha či bohov (teda apateizmus), odmietaním možnosti dokázať alebo vyvrátiť existenciu boha (teda agnosticizmus), alebo s odmietaním zmysluplnosti vety „Boh existuje“ (teda ignosticizmus)
  • pôvodne: popieranie uznávaných vládnucich bohov (napríklad keď prví kresťania odmietali vykonávať kult pohanských bohov)

Zástanca ateizmu sa nazýva ateista (iné názvy: neverec, neveriaci; pejoratívne bezbožník; expresívne bohaprázdnik, neznaboh, neznajboh). Za protiklad ateizmu sa najčastejšie považuje teizmus, čo v je najširšom zmysle viera, že existuje minimálne jeden boh.[4]

Výraz ateizmus používali už grécki básnici v 5. storočí pred Kr., v zmysle ἄθεος (atheos) – "bez boha (bohov)". V staroveku mal viaceré použitie ako urážlivé označenie tých, ktorí odmietali bohov uctievaných väčšinovou spoločnosťou, ktorí boli bohmi opustení, alebo tých, ktorý neboli v žiadnom záväzku v zmysle viery/uctievania bohov. Pojem označoval sociálnu kategóriu vytvorenú ortodoxnými religionistami, do ktorej bol zaradený každý, kto nezdieľal ich náboženské predstavy.[5] Obsahovo bližšie súčasnej podobe sa objavil prvý krát v 16. storočí.[6] So šírením voľnomyšlienkárstva, vedeckého skepticizmu a následnému vzostupu kritiky náboženstva sa jeho použitie obsahovo postupne zužovalo. Prvé osobnosti, ktoré sa samé identifikovali ako ateisti žili v 18. storočí počas osvietenstva.[6] Francúzska revolúcia, známa svojim "bezprecedentným ateizmom," bola prvou veľkou politickou zmenou v dejinách, ktorá obhajovala zvrchovanosť ľudského rozumu.[7]

Argumenty podporujúce ateizmus sú široké: od vedeckých a filozofických až po sociálne či historické. Logické či rozumové dôvody pre nevieru v boha/bohov zahrňujú argumenty ako chýbanie empirických dôkazov,[8] problém zla a ďalšie morálne argumenty, argument z nekonzistentných odhalení, odmietanie konceptov, ktoré nemôžu byť falzifikovateľné, či argument z neviery.[9][10] Neveriaci tvrdia, že ateizmus lepšie prechádza testom Occamovej britvy ako teizmus a že každý sa narodí bez viery v božstvá;[1] z tohto dôvodu argumentujú, že ťarcha dôkazu neleží na ateistoch, ktorý majú dokazovať neexistenciu božstiev, ale na teistoch, ktorí majú poskytnúť dôkazy pre ich existenciu.[10][11] Hoci niektorí ateisti prijali sekulárne filozofie (napr. sekulárny humanizmus, naturalizmus alebo materializmus),[12] neexistuje žiadna ideológia alebo spôsob správania, ku ktorému by sa všetci prikláňali.[13] Podobne nemajú zástancovia ateistického svetonázoru žiadne inštitucionalizované rituály a správanie, ktoré by sa dalo porovnať s rôznymi náboženskými smermi. Ateizmus je inšpirovaný mnohými rozličnými zdôvodneniami, zahrňujúcimi osobné, vedecké, spoločenské, filozofické či historické názory a úvahy.

Keďže koncepcie ateizmu sú rôzne, určiť presné odhady počtu ateistov nie je jednoduché.[14] Podľa medzinárodných prieskumov Win-Gallupovho inštitútu bolo v roku 2012 13% respondentov "presvedčených ateistov",[15] v roku 2015 11%[16]. Starší prieskum British Broadcasting Corporation (BBC) z roku 2004 uvádza zo svetovej populácie 8% ateistov.[17] Ďalšie staršie odhady uvádzajú 2% svetovej populácie, kým nenáboženskí k nim pridávajú ďalších 12%.[18] Podľa týchto prieskumov sú Európa a Východná Ázia oblasťami s najväčším výskytom ateistov. V roku 2015 sa 61% obyvateľov Číny označovalo za ateistov.[19] Výsledky Eurobaromtra z roku 2010 v Európskej únii (EU) ukázali, že 20% jej populácie neverí "v žiaden druh ducha, Boha alebo životnej sily", na čele s Francúzskom (40%) a Švédskom (34%).[20]

Dôvody pre ateizmus[upraviť | upraviť kód]

Hoci nie všetci ateisti tvrdia, že majú racionálne dôvody pre svoj svetonázor, väčšina trvá na tom, že ich ateizmus je založený na rozumových a racionálnych dôvodoch. Veľa ateistov zastáva taktiež názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami, je teda bremeno dôkazu existencie boha (bohov) na teistoch, a nie na ateistoch dôkaz jeho neexistencie. Častým argumentom v prospech tohto postoja je, že principiálne je možné veriť v čokoľvek (čarodejnice, vlkodlaci, upíri, morské panny, mimozemské bytosti, atď.), a preto je úlohou toho, kto zastáva existenciu danej entity či schopnosti, túto existenciu dokazovať a oddeľovať fakty od rôznych mýtov a legiend.

Filozofické dôvody[upraviť | upraviť kód]

Niektorí ateisti zakladajú svoj postoj na racionálnych alebo filozofických základoch, tvrdiac, že ich postoj je založený na logickej analýze a následnom odmietnutí teistických a náboženských predstáv. Tieto argumenty proti existencii boha vychádzajú z veľkého počtu rôznych problémov spojených s náboženskými vierami. Hlavným problémom medzi nimi je absencia akéhokoľvek dôkazu podporujúceho náboženské tvrdenia. Taktiež namiesto zjednodušenia vysvetlenia akým spôsobom svet funguje, náboženské predstavy naopak toto vysvetlenie komplikujú, a tým prinášajú celý rad nových otázok, ktoré treba zodpovedať. Napríklad: aký je pôvod boha (bohov), kde sídli, akými pravidlami sa riadi, aký je vzťah Boha (bohov) a známych prírodných zákonov, atď.

Veľa ateistov zastáva názor, že ich svetonázor je iba absenciou určitej viery, a teda že jedinou obranou, ktorú ateizmus potrebuje, je neustály nápor proti náboženským tézam. Ak sú všetky argumenty teistov vyvrátené, nonteizmus, ako jediná možnosť, sa stane všeobecne platnou. Po stáročia mnoho zástancov ateizmu oponovalo a vyvracalo takzvané dôkazy božskej existencie. Či však všetky argumenty v prospech náboženstiev boli vyvrátené, je naďalej predmetom debaty.

Vo všeobecnosti ateisti tvrdia, že tieto dôkazy boli úspešne vyvrátené.

Existuje taktiež množstvo ateistov, ktorí napadajú špecifické formy teizmu kvôli ich vnútornej rozporuplnosti. Jeden z najbežnejších argumentov proti existencii boha je takzvaný problém zla (teodicea).

Problém zla je pravdepodobne najpretrvávajúcejší a najsilnejší argument ateistov proti rôznym náboženským vieram. Kresťanský apologéta William Lane Craig ho priliehavo nazval ateistický smrtiaci argument (atheist's killer argument). V skratke tento problém je, že existencia zla vo svete je logicky nezlučiteľná s existenciou dobrotivého Boha, a že je teda rozumnejšie usudzovať, že žiaden Boh neexistuje, ako to, že jestvuje, ale neurobí nič, aby zastavil zlo na Zemi.

Vedecké dôvody[upraviť | upraviť kód]

Väčšina náboženstiev učí, že ľudstvo a vesmír boli stvorené jedným či viacerými bohmi určitým, viac či menej presným spôsobom. Veľa ľudí, tak ateistov ako i nábožensky založených ľudí, vníma takéto náuky v príkrom protiklade s poznatkami modernej vedy, najmä však evolúcie. Pre niektorých ateistov je toto postačujúci dôvod na odmietnutie takýchto náboženstiev. Na druhej strane niektorí veriaci z tohto protikladu vyvodzujú opačný záver – že evolúcia je mylná – a zastávajú kontroverzný a pseudovedecký kreacionizmus, navzdory prakticky absolútnemu konsenzu medzi vedcami ohľadne pravdivosti evolučnej teórie. Iní teisti akceptujú evolúciu ako vedecký fakt, ale nevidia rozumné dôvody pre to, že by medzi učením ich náboženstva a evolúciou bol rozpor.

Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho genetického kódu so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou E. coli. Takáto perspektíva ale nie je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo vesmíre, napríklad podľa učenia kresťanstva, islamu a judaizmu bol človek stvorený na Obraz Boží, aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva Zeme, pretože na Boží obraz bola stvorená najmä jeho duša.

Podobne skutočnosť, že naše Slnko je len jedinou z miliárd hviezd v Galaxii, ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných galaxií v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek.

V zásade je západná veda založená na predpoklade, že vesmír je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré je možné určiť pomocou experimentov. Tie následne tvoria spoľahlivý základ pre všetky technické disciplíny, ktoré predpokladajú absenciu božích alebo nadprirodzených zásahov. Úspech moderných vedeckých a technických disciplín by takto naznačoval absenciu nadprirodzených bytostí alebo ich neochotu so svetom akokoľvek interagovať. Veľa ateistov preto verí, že najjednoduchším vysvetlením je, že neexistujú žiadne božstvá. Evolúcia sama však nie je experimentálne dokazatelná.

Evolučná teória[upraviť | upraviť kód]

Činnosť Charlesa Darwina ohľadne evolučnej teórie vyvracia učenie prakticky akéhokoľvek náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov (Homo Sapiens, Homo Erectus, Homo Habilis a ďalšie vývojové stupne) však nie je pre akékoľvek náboženstvo neprijateľná, pretože ukazuje, že Boh mohol evolúciu použiť ako nástroj na vznik človeka a celého stvorenia.

Charles Darwin však nebol ateista, sám sa považoval za agnostika.

Osobné dôvody[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako ateisti s filozofickým odôvodnením, existujú aj ateisti, ktorí ako dôvod uvádzajú spoločenské, psychologické, praktické a iné odôvodnenia svojho postoja.

Niektorí ateisti usudzujú, že ľudský život je lepší a užitočnejší s ateistickým pohľadom na svet, ako s teistickým. Na podporu tohto názoru môžu uvádzať, že je omnoho prospešnejšie pre spoločnosť hľadať odpovede na otázky pomocou prírodných vied než pomocou nadprirodzených síl a viery. K morálnym dôvodom pre ateizmus často zahrňujú „prípady, kedy urobiť to čo je správne, je možné len s pohľadom na svet aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho učenia. Ľudia, ktorí nedokážu akceptovať predstavu zlého boha, vyvodzujú záver, že akékoľvek nemorálne náboženstvo je nepravé.“ Praktické dôvody pre ateizmus zahrnujú „dôvody, prečo uprednostnenie ateistického svetonázoru pred teistickým prináša pozitívne dôsledky pre osobný život.“

Argumenty, že náboženstvá šíria nemorálnosť sa často opierajú o fakt, že množstvo násilia a vojen vzniklo len kvôli náboženským vieram a rituálom.

Niektorí ľudia prijímajú ateistický postoj pretože vyrastali v prostredí, kde je ateizmus relatívne bežným, alebo boli vychovaní ateistickými rodičmi. Väčšina ateistov tvrdí to isté o väčšine veriacich. Napríklad väčšina ľudí, ktorí vyrástli v prostredí obývanom prevažne židovskou, hinduistickou, moslimskou alebo kresťanskou kultúrou, taktiež príjme náboženstvo tejto prevládajúcej kultúry, alebo krajiny.

Kresťanský psychológ Paul Vitz (1999) tvrdí, že „Veľa ľudí má psychologické dôvody pre ateizmus“ a „neuro-psychologické bariéry pre vieru v boha hrajú v tomto významnú úlohu.“

Pozri Vitz (1999) a Rizzuto (1998).

Hoci je bežné poukazovať na psychologické dôvody prečo niekto zastáva ateistický názor, je dôležité poznamenať, že emócie a pocity hrajú dôležitú úlohu nielen v živote teistov ale i ateistov. V každom prípade, pochopenie psychologického pôvodu pre vieru v Boha môže prispieť k posilneniu ateistického presvedčenia proti náboženským vieram.Pozri aj syndróm pravého veriaceho a psychológia náboženstva.

Historické dôvody[upraviť | upraviť kód]

Veľa náboženstiev vytvorilo vieru v mnohých bohov alebo nadprirodzené mocnosti, z ktorých každý bol spojovaný s určitým nevyjasneným fyzikálnym javom. Napríklad v starovekom Grécku bol Hádes boh mŕtvych, Helios boh slnka, Zeus boh bleskov a Poseidón boh mora a zemetrasenia. V dobách keď nebola dostupná žiadna vedecká teória, ktorá by mohla vysvetliť dané prírodné javy, ľudia hľadajúci vysvetlenia ich pripisovali nadprirodzeným silám. Drvivá väčšina týchto javov bola dnes už vedeckým spôsobom objasnená. Niektorí ateisti argumentujú, že všetky náboženské viery majú rovnaký alebo podobný základ, a teda že sú všetky obdobne prekonané a zastarané.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Krajina s najvyšším podielom ateistov v Európe je Česko. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 tvoria 59 % populácie.[21]

Na Slovensku je podiel ateistov 13%.[22]

Najvyšší podiel ateistov na svete je podľa sčítania ľudu vo Vietname, kde tvoria takmer 81%.[23]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Harvey, Van A. Agnosticism and Atheism, z The new Encyclopedia of unbelief (Flynn 2007, str. 35): "Pojmy ATEIZMUS a AGNOSTICIZMUS vedú k dvom rozdielnym definíciám. Prvá vychádza z priamych významov gréckeho "theos" (božstvo) a "gnosis" (poznať, vedieť) v zmysle, že ateizmus je jednoducho chýbanie viery v boha/bohov a agnosticizmus chýbanie znalostí/vedomostí o tomto špecifickom subjekte. Druhá definícia má na mysli ateizmus ako explicitné odmietnutie existencie boha/bohov a agnosticizmus ako pozíciu niekoho kto, pretože existencia bohov je nepoznateľná, sa odmieta v tejto veci rozhodnúť... Prvá je širšia a rozoznáva iba dve možnosti: buď niekto verí v bohov alebo nie. Logicky neumožňuje tretiu možnosť, ako to niekedy tí, ktorí sa označujú za agnostikov prehlasujú. Ak im chýba viera, sú skutoční ateisti. A keďže absencia viery je stav mysle, do ktorého sa narodí každý z nás, bremeno dôkazu leží na tých, kto presadzujú náboženskú vieru. Podporovatelia druhej definície v kontraste s tým považujú prvú definíciu za príliš širokú, pretože zahŕňa neinformované deti rovnako ako presvedčených ateistov. Preto je podľa nich nepravdepodobné, že by bola všeobecne prijatá."
  2. Simon Blackburn, ed. (2008). "atheism". The Oxford Dictionary of Philosophy (2008 ed.). Oxford University Press. ISBN 9780199541430. Retrieved 21 November 2013. "Buď chýbanie viery, že existuje boh, alebo viera, že žiaden neexistuje. Niekedy považovaný za dogmatickejší ako agnosticizmus, na čo ateisti reagujú, že každý je ateista ohľadne väčšiny bohov a oni len jednoducho urobili o krok viac."
  3. PAULIČKA, Ivan a kol.. Všeobecný encyklopedický slovník (A-F). [s.l.] : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2005. ISBN 8071816183. S. 241. "Popretie boha, zvyčajne nielen ako osobného Boha či bohov teistických náboženstiev, ale každej, aj neosobnej absolútnej skutočnosti; popretie zmysluplnosti a užitočnosti akéhokoľvek náboženstva, pokus pripísať náboženstvu čisto ľudský pôvod a ciele."
  4. Oxford English Dictionary (2nd ed.). 1989. "Viera v boha alebo bohov, ako protiklad ateizmu".
  5. WHITMARSH, Tim. Battling the Gods: Atheism in the Ancient World. [s.l.] : Knopf Doubleday, 2016. ISBN 978-0-307-94877-9. Kapitola 8. Atheism on Trial.
  6. a b WOOTTON, David. Atheism from the Reformation to the Enlightenment. Oxford : Clarendon Press, 1992. ISBN 978-0-19-822736-6. 1. New Histories of Atheism.
  7. HANCOCK, Ralph. The Legacy of the French Revolution. Lanham, Massachusetts : Rowman and Littlefield Publishers, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-8476-7842-6. S. 22. Extrakt zo strany 22 Archived 29 september 2015 at the Wayback Machine
  8. SHOOK, John R.. Skepticism about the Supernatural [online]. [Cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
  9. Logical Arguments for Atheism [online]. The Secular Web Library, [cit. 2020-04-04]. Dostupné online.
  10. a b NAVABI, Armin. Why there is no God. [s.l.] : Atheist Republic, 2014. ISBN 9781502775283.
  11. PARSONS, Keith M.. God and the Burden of Proof: Plantinga, Swinburne, and the Analytical Defense of Theism. Amherst, New York : Prometheus Books, 1989. ISBN 978-0-87975-551-5.
  12. FALES, Evan. Naturalism and Physicalism. [s.l.] : [s.n.]. (z The Cambridge Companion to Atheism, Cambridge University Press, 2006))
  13. Baggini, Julian (2003). Atheism: A Very Short Introduction. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280424-2.
  14. ZUCKERMAN, Phil. The Cambridge Companion to Atheism. Ed. Martin, Michael T. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-521-60367-6. S. 56.
  15. Religiosity and Atheism Index [online]. Zurich : WIN/GIA, 27. júl 2012, [cit. 2020-04-05]. Dostupné online.
  16. New Survey Shows the World's Most and Least Religious Places [online]. NPR, 13 April 2015, [cit. 2015-04-29]. Dostupné online.
  17. UK among most secular nations. BBC, 2004-02-26. Dostupné online [cit. 2020-04-05]. (po anglicky)
  18. Religion: Year In Review 2007 -- Britannica Online Encyclopedia [online]. web.archive.org, 2013-12-12, [cit. 2020-04-05]. Dostupné online.
  19. Gallup International Religiosity Index [online]. WIN-Gallup International, April 2015. Dostupné online.
  20. Social values, Science and Technology. [s.l.] : Directorate General Research, European Union, 2010. Dostupné online. S. 207.
  21. Sčítání lidu, domů a bytů k 1. 3. 2001 - obyvatelstvo Česká republika [online]. Praha : Český statistický úřad, 21.3.2003. Dostupné online. (česky)
  22. CIA World Factbook - Slovakia [online]. REV. 2009-12-28, [cit. 2010-01-17]. Dostupné online. (anglicky)
  23. CIA World Factbook - Vietnam [online]. REV. 2009-12-16, [cit. 2010-01-17]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ateizmus
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ateizmus