Malý Kežmarský štít
| Malý Kežmarský štít | |
| vrch | |
 Zľava Lomnický štít, Kežmarský a Malý Kežmarský štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 514,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′5″S 20°13′11″V / 49,20139°S 20,21972°V |
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | hľadači pokladov |
| - dátum | už začiatkom 17. stor. |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Malý Kežmarský štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malý Kežmarský štít je obvykle označovaný za predvrchol Kežmarského štítu, ale jeho 900 metrová severná stena, najvyššia v Tatrách, z neho robí horolezecký pojem prvej kategórie. Z juhovýchodu je ľahko dostupný, zato mohutnou severnou stenou už vedie vyše 100 prvovýstupov, viaceré mali v tatranskom horolezectve prelomový význam. Zimné výstupy sú tou najlepšou prípravou na svetové big-wally. Popularitu steny zvyšuje aj blízkosť Chaty pri Zelenom plese.
Topológia
Od Kežmarského štítu ho delí Horná Kežmarská štrbina, od Kežmarskej kopy zasa Dolná Kežmarská štrbina v hrebeni na Veľkú Svišťovku. Stredom severnej steny sa tiahne dlhá lávka - Nemecký rebrík, často využívaná na zostup. V samotnej stene rozoznávame viacero veží, napr. Kežmarská kopa na východe, Ušatá veža na západe a medzi nimi pozdĺž Nemeckého rebríka Szczepańského, Pavúkova (podľa bratov Pochylých, ktorí sa zabili pri zimnom zostupe Nem. rebríkom) a Bocekova veža.
Vysokohorská turistika
Vrchol je dostupný pomerne nenáročným terénom, napr. od Huncovského štítu I, hrebeňom od Sedla pod Svišťovkou II, len s horským vodcom.
Horolezectvo
Už v r. 1911 Gy. Komarnicki a Gy. Hefty vyliezli v hornej časti steny (nástup Nem. rebríkom) ťažkú cestu (IV – V). V r. 1929 bratia Szczepańskí vyliezli cestu[1], ktorá vedie šikmo vľavo (IV). Prvovýstup celou stenou spravil W. Stanislawski v r. 1932 (spodok VI, hore IV-V), pravda na dvakrát, s inými spolulezcami dolnú a hornú polovicu. V päťdesiatych rokoch bol považovaný za hlavný zimný problém u nás. Celú Stanislawského cestu, tzv. Weberovku[2], vyliezli v r. 1953 A. Puškáš a K. Cerman. V r. 1963 direttissimu vytvorili J. Ďurana, P. Hauschke a P. Pochylý (7-), v r. 1967 ešte priamejšiu cestu P. Pochylý a J. Unger-Zrůst[3]. Dnes k najťažším cestám patria „Tulák z nížin“ (8+) bratov Coubalovcov a Superdirettissima ešte z r. 1973 Kysilková – Rybička – Šmíd (vtedy VI A4, dnes 9-/9). Najväčším znalcom steny je P. Jackovič, ktorý vyliezol všetkých 106 známych ciest a napísal o nich podrobného sprievodcu.
Referencie
- ↑ TUREK, Jakub. Szczepaňští na Kežmarský štít [online]. 15.2.2005. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Vysoké Tatry - Kežmarský štít Malý Centrum - 2513 m / 29. Weberovka (VI) . [online]. tatry.nfo.sk, [cit. 2013-01-21]. Dostupné online.
- ↑ ĎURANA, Ján. RETRO: Superdiretissima na Malý Kežmarský štít [online]. 16.3.2013. Dostupné online.
Literatúra
- KROUTIL, František, a kol. Vysoké Tatry pro horolezce : průvodce. 3. [diel]. 4. v Olympii 2. prepracované vyd. Praha : Olympia, 1977. 233 s. (Průvodce nakl. Olympia.) cnb000153077. (po česky)
- JACKOVIČ, Pavol. Vysoké Tatry horolezecký sprievodca - Malý Kežmarský štít. Poprad : s.n, 2006. ISBN 8096947370.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malý Kežmarský štít
