Plešivská planina
| Plešivská planina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Západný okraj pri Kunovej Teplici
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Nadradená jednotka |
Slovenský kras |
| Susedné jednotky |
Rožňavská kotlina Turecká Hrádok Koniarska planina Rimavská kotlina Silická planina |
| Súradnice | 48°36′22″S 20°25′41″V / 48,606°S 20,428°V |
| Najvyšší bod | Štít |
| - výška | 851 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj podcelku |
| - výška | cca 210 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Plešivská planina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Plešivská planina[1] je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti, medzi údoliami riek Štítnik, Slaná a Honský potok.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok leží v severnej polovici centrálnej časti Slovenského krasu, západne od mesta Rožňava. Na východe susedí s Rožňavskou kotlinou, severným smerom nadväzuje Revúcka vrchovina s podcelkami Turecká a Hrádok. Západným smerom pokračuje krajinný celok Koniarskou planinou a južným smerom Silickou planinou, medzi nimi sa na juhovýchode územia krajmo dotýka Rimavská kotlina, podcelok Juhoslovenskej kotliny.[2]
Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]
- Štít (851 m n. m.)
- Vlčí štít (845 m n. m.)
- Vlčí štít (814 m n. m.)
- Ostrý vŕšok (775 m n. m.)[3]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Územie patrí do Národného parku Slovenský kras a z maloplošných chránených území tu leží prírodná rezervácia Gerlašské skaly a národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Aj táto časť Slovenského krasu má vybudovanú sieť turistických chodníkov, ktoré vedú planinou. Najväčšia hustota trás je v severnej časti, v blízkosti PR Gerlašské skaly, kde sa stretávajú i chodníky, vedúce z južnej časti planiny.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Južným okrajom územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (Lučenec – Košice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Na ne nadväzujú komunikácie, vedúce západným okrajom územia, a to cesta II/587 (Plešivec – Štítnik) a železničná trať Plešivec – Slavošovce. Severným okrajom vedie cesta II/526 (Štítnik – Rožňava).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plešivská planina
