Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Veľvyslanci Slovenskej republiky sú osoby, ktoré vedú diplomatické misie (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) Slovenskej republiky v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje prezident republiky po prerokovaní vládou a na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.[1] Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).[1]

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.[2]

Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 24. august 2022). Zdroj pôvodného zoznamu:[3]
Krajina/organizácia vyslania Mesto pôsobenia Veľvyslanec Nástup do úradu
Albánska republika Tirana Peter Spišiak 2018 (november)
Argentínska republika Buenos Aires Rastislav Hindický 2019 (august)[4]
Arménska republika Jerevan Milan Lajčiak 2022 (júl)[5]
Azerbajdžanská republika Baku Miroslav Hacek 2022 (júl)[5]
Austrálsky zväz Canberra Tomáš Ferko 2019 (marec)
Belgické kráľovstvo Brusel Juraj Macháč 2022 (júl)[5]
Bieloruská republika Minsk neobsadené
Bosna a Hercegovina Sarajevo Martin Kačo 2017 (november)
Bulharská republika Sofia Vasil Grivna 2022 (júl)[5]
Brazílska federatívna republika Brasília Milan Zachar 2018 (november)
Cyperská republika Nikózia Martin Bezák 2022 (február)[6]
Česká republika Praha Rastislav Káčer 2020 (október)[7]
Čierna Hora Podgorica Boris Gandel 2020 (január)[8]
Čínska ľudová republika Peking Dušan Bella 2017 (marec)
Dánske kráľovstvo Kodaň Miroslav Wlachovský 2018 (november)
Egyptská arabská republika Káhira Lenka Miháliková 2022 (február)[6]
Etiópia Addis Abeba Drahomír Štos 2019 (január)
Európska únia Brusel Petra Vargová 2021 (január)[9]
Fínska republika Helsinki Slavomíra Mašurová 2018 (december)
Francúzska republika Paríž Igor Slobodník 2017 (august)
Grécka republika Atény Marcela Hanusová 2022 (júl)[5]
Gruzínsko Tbilisi Pavel Vízdal 2019 (november)[4]
Holandské kráľovstvo Haag Juraj Macháč 2019 (november)[4]
Chorvátska republika Záhreb Peter Susko 2018 (september)
Indická republika Dillí Róbert Maxián 2022 (február)[6]
Indonézska republika Jakarta Jaroslav Chlebo 2018 (december)
Iránska islamská republika Teherán Ladislav Ballek 2020 (júl)[10]
Írsko Dublin Andrej Droba 2022 (júl)[5]
Izraelský štát Tel Aviv Igor Maukš 2019 (august)
Japonsko Tokio Marián Tomášik 2017 (august)
Juhoafrická republika Pretória Vladimír Grácz 2022 (február)[6]
Kanada Ottawa Vít Koziak 2018 (august)
Kazašská republika Astana Róbert Kirnág 2022 (júl)[5]
Kenská republika Nairobi Katarína Žuffa Leligdonová [11]
Kórejská republika Soul Ján Kuderjavý 2019 (január)
Kubánska republika Havana Roman Hošták 2018 (máj)
Kuvajtský štát Kuvajt Igor Hajdušak 2019 (január)
Libanonská republika Bejrút Marek Varga 2020 (júl)[10]
Lotyšská republika Riga Ladislav Babčan 2018 (september)
Maďarsko Budapešť Pavol Hamžík 2018 (august)
Mexiko Mexiko Terézia Šajgalíková 2019 (november)[4]
Moldavsko Kišiňov Pavol Ivan 2022 (február)[6]
NATO Brusel Peter Bátor 2021 (január)[12]
OSN a OBSE Viedeň Peter Mišík 2022 (júl)[5]
Nemecká spolková republika Berlín Marián Jakubócy 2019 (november)[4]
Nigéria Abuja Tomáš Felix 2020 (október)[7]
Nórske kráľovstvo Oslo Roman Bužek 2021 (október)[13]
Poľská republika Varšava Andrea Elscheková Matisová 2022 (júl)[5]
Portugalská republika Lisabon Oldřich Hlaváček 2018 (január)
Rakúska republika Viedeň Peter Mišík 2017 (august)
Rumunsko Bukurešť Karol Mistrík 2018 (máj)
Ruská federácia Moskva Ľubomír Rehák 2020[14]
Saudská Arábia Rijád Rudolf Michalk 2022 (júl)[5]
Severomacedónska republika Skopje Henrik Markuš 2018 (február)
Slovinská republika Ľubľana Peter Zeleňák 2020 (júl)[10]
Spojené arabské emiráty Abú Dhabí Michal Kováč 2019 (august)[4]
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska Londýn Róbert Ondrejcsák 2021 (január)
Spojené štáty americké Washington Radovan Javorčík 2021 (január)
Srbská republika Belehrad Fedor Rosocha 2019 (november)[4]
Svätá stolica Vatikán Marek Lisánsky 2018 (jún)
Španielske kráľovstvo Madrid Jaroslav Blaško 2018 (marec)
Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnsko Bern Alexander Micovčin 2020 (júl)[10]
Švédske kráľovstvo Štokholm Martina Balunová 2017 (november)
Talianska republika Rím Karla Wursterová 2021 (apríl)[15]
Thajské kráľovstvo Bangkok Jaroslav Auxt 2020 (október)[7]
Turecká republika Ankara Ján Pšenica 2020 (júl)[10]
Ukrajina Kyjev Marek Šafin 2018 (august)
Uzbecká republika Taškent Ján Bóry 2018 (január)
Vietnamská socialistická republika Hanoj Pavol Svetík (poverený vedením) 2020 (február)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Diplomatické hodnosti [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  2. KERN, Miro. Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ [online]. Denník N, 20.7.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  3. Slovenskí veľvyslanci [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  6. a b c d e Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  7. a b c Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-10-20. Dostupné online [cit. 2020-10-26]. ISSN 1339-844X.
  8. Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2020-01-29, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  9. Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-12. Dostupné online [cit. 2021-01-16]. ISSN 1339-844X.
  10. a b c d e Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  11. Navigation [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
  12. Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2013-04-23, rev. 2021-02-10, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  13. Nový veľvyslanec SR v Nórsku a na Islande si prevzal poverovacie listiny [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2021-10-25, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  14. Slovensko bude mať nových veľvyslancov v. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-10-16. Dostupné online [cit. 2020-10-16]. ISSN 1339-844X.
  15. Veľvyslankyňa [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.