Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Veľvyslanci Slovenskej republiky sú osoby, ktoré vedú diplomatické misie (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) Slovenskej republiky v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje prezident republiky po prerokovaní vládou a na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.[1] Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).[1]

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.[2]

Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 16. január 2021). Zdroj pôvodného zoznamu:[3]
Krajina/organizácia vyslania Mesto pôsobenia Veľvyslanec Nástup do úradu
Albánska republika Tirana Peter Spišiak 2018 (november)
Argentínska republika Buenos Aires Rastislav Hindický 2019 (august)[4]
Austrálsky zväz Canberra Tomáš Ferko 2019 (marec)
Belgické kráľovstvo Brusel Peter Kormúth 2018 (november)
Bieloruská republika Minsk neobsadené
Bosna a Hercegovina Sarajevo Martin Kačo 2017 (november)
Bulharská republika Sofia Manuel Korček 2017 (október)
Brazílska federatívna republika Brasília Milan Zachar 2018 (november)
Cyperská republika Nikózia Ján Škoda 2017 (október)
Česká republika Praha Rastislav Káčer 2020 (október)[5]
Čierna Hora Podgorica Boris Gandel 2020 (január)[6]
Čínska ľudová republika Peking Dušan Bella 2017 (marec)
Dánske kráľovstvo Kodaň Miroslav Wlachovský 2018 (november)
Egyptská arabská republika Káhira Valér Franko 2016 (marec)
Etiópia Addis Abeba Drahomír Štos 2019 (január)
Európska únia Brusel Petra Vargová 2021 (január)[7]
Fínska republika Helsinki Slavomíra Mašurová 2018 (december)
Francúzska republika Paríž Igor Slobodník 2017 (august)
Grécka republika Atény Iveta Hricová 2017 (august)
Gruzínsko Tbilisi Pavel Vízdal 2019 (november)[4]
Holandské kráľovstvo Haag Juraj Macháč 2019 (november)[4]
Chorvátska republika Záhreb Peter Susko 2018 (september)
Indická republika Dillí Ivan Lančarič 2018 (jún)
Indonézska republika Jakarta Jaroslav Chlebo 2018 (december)
Iránska islamská republika Teherán Ladislav Ballek 2020 (júl)[8]
Írsko Dublin Igor Pokojný 2018 (január)
Izraelský štát Tel Aviv Igor Maukš 2019 (august)
Japonsko Tokio Marián Tomášik 2017 (august)
Juhoafrická republika Pretória Monika Tomašovičová 2016 (máj)
Kanada Ottawa Vít Koziak 2018 (august)
Kazašská republika Astana Milan Kollár 2018 (jún)
Kenská republika Nairobi František Dlhopolček 2016 (február)
Kórejská republika Soul Ján Kuderjavý 2019 (január)
Kubánska republika Havana Roman Hošták 2018 (máj)
Kuvajtský štát Kuvajt Igor Hajdušak 2019 (január)
Libanonská republika Bejrút Marek Varga 2020 (júl)[8]
Lotyšská republika Riga Ladislav Babčan 2018 (september)
Maďarsko Budapešť Pavol Hamžík 2018 (august)
Mexiko Mexiko Terézia Šajgalíková 2019 (november)[4]
Moldavsko Kišiňov Dušan Dacho 2017 (november)
Nemecká spolková republika Berlín Marián Jakubócy 2019 (november)[4]
Nigéria Abuja Tomáš Felix 2020 (október)[5]
Nórske kráľovstvo Oslo Denisa Frelichová 2017 (september)
Poľská republika Varšava Andrej Droba 2020 (január)[6]
Portugalská republika Lisabon Oldřich Hlaváček 2018 (január)
Rakúska republika Viedeň Peter Mišík 2017 (august)
Rumunsko Bukurešť Karol Mistrík 2018 (máj)
Ruská federácia Moskva Peter Priputen 2014 (december)
Severomacedónska republika Skopje Henrik Markuš 2018 (február)
Slovinská republika Ľubľana Peter Zeleňák 2020 (júl)[8]
Spojené arabské emiráty Abú Dhabí Michal Kováč 2019 (august)[4]
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska Londýn Ľubomír Rehák 2015 (august)
Spojené štáty americké Washington neobsadené
Spojené štáty mexické Mexico City Alena Gažúrová 2015 (október)
Srbská republika Belehrad Fedor Rosocha 2019 (november)[4]
Svätá stolica Vatikán Marek Lisánsky 2018 (jún)
Španielske kráľovstvo Madrid Jaroslav Blaško 2018 (marec)
Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnsko Bern Alexander Micovčin 2020 (júl)[8]
Švédske kráľovstvo Štokholm Martina Balunová 2017 (november)
Talianska republika Rím Ján Šoth 2015 (august)
Thajské kráľovstvo Bangkok Jaroslav Auxt 2020 (október)[5]
Turecká republika Ankara Ján Pšenica 2020 (júl)[8]
Ukrajina Kyjev Marek Šafin 2018 (august)
Uzbecká republika Taškent Ján Bóry 2018 (január)
Vietnamská socialistická republika Hanoj Jozef Cibula (poverený vedením) 2018 (november)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Diplomatické hodnosti [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  2. KERN, Miro. Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ [online]. Denník N, 20.7.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  3. Slovenskí veľvyslanci [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  5. a b c Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-10-20. Dostupné online [cit. 2020-10-26]. ISSN 1339-844X.
  6. a b Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, 2020-01-29, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  7. Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-12. Dostupné online [cit. 2021-01-16]. ISSN 1339-844X.
  8. a b c d e Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.