Šarbov
| Šarbov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Hrišov potok |
| Nadmorská výška | 440 m n. m. |
| Súradnice | 49°25′38″S 21°37′49″V / 49,4273°S 21,6304°V |
| Rozloha | 8,44 km² (844 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 19 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 2,25 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1618 |
| Starosta | Stanislav Skasko[3] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
| ŠÚJ | 527874 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Šarbov | |
| Webová stránka: sarbov0.webnode.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šarbov je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Šarbov sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, Prešovského kraja, Svidníckeho okresu pri štátnej hranici s Poľskom a rozprestiera sa v členitom horskom povrchu severnej časti Nízkych Beskýd v doline prítoku Hrišovho potoka. Obec je súčasťou Laboreckej vrchoviny a CHKO Východné Karpaty.
Rozloha chotára, v ktorom z lesných drevín prevláda bukový porast, zaoberá plochu 844 ha. Najvyšší vrch v chotári obce má nadmorskú výšku 698 m n. m. V strede obce je nadmorská výška 450 m n. m.
Obc v blízkom okolí je známa tým, že sa v nej nachádza lyžiarske stredisko (4 vleky: 2 x 550 m, 1 x 300 m, 1 x 200 m).
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Laboreckej vrchoviny v katastri obce okrem iného charakterizujú mohutné listnaté stromy. Obrábaná priľahlá poľnohospodárska krajina je posiata mozaikou krovinatých porastov. V takejto prírodnej scenérii sú výborné podmienky pre viaceré druhy živočíšnej ríše.
Z obojživelníkov tu má trvalý domov napr. mlok karpatský a mlok veľký, salamandra škvrnitá, z triedy plazov jašterica živorodá, z vtákov sova dlhochvostá ako typický východokarpatský endemický druh, ďalej kuvičok vrabčí a pôtik kapcavý.
Zo vzácnych druhov dravcov je tu pomerne hojný orol krikľavý, včelár obyčajný, haja červená haja tmavá, ktoré tu žijú v spoločenstve s krkavcom čiernym, bocianom čiernym, tesárom čiernym, drozdom kolohrivcom, orešnicou perlavou a ďalšími.
Taktiež v mohutnom lesnom poraste ma svoje zastúpenie strakoš červenochrbtý, muchárik červenohrdlý, penica jarabá, chriašteľ poľný, ďateľ čierny, ďateľ bielochrbtý, žlna sivá, lelek lesný, škovránok stromový a rybárik riečny.
Z typických horských chránených druhov cicavcov je to napr. piskor horský, plch hôrny a z chránených šeliem sa tu zachovala hoci tiež už len vzácne vydra riečna.
V chotári obce sa môžete stretnúť s vlkom, rysom ostrovidom, divou mačkou, jazvecom, kunami lesnou a skalnou. Hojne je tu zastúpený jeleň obyčajný – karpatský, srnec hôrny a sviňa divá, ktoré páchajú značné škody na poľnohospodárskych plodinách.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V modrom štíte na zlatej päte strieborná fľaša.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 12. marca 2006, č. OZ – 1/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 360/2006. Erb bol schválený podľa odtlačku historickej pečate obce z 19. storočia.
Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Tomáš Brúder.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka obce pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9), modrej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec v čase svojho vzniku bola súčasťou panstva Makovica. Historické údaje nasvedčujú tomu, že obec založili poddaní, ktorí patrili feudálom z Makovice v rokoch 1598 až 1618. V prvej písomnej zmienke z roku 1618 sa obec spomínaná ako Sarbowa.
V urbárskom súpise pôdy, z ktorej pochádzal vrchnostenský dôchodok, a poddanské povinností sa obec neskôr pomenúva už ako Sarbova, Sarbowa (1773), Scharbowa (1786), Sarbova, Ssarbowá (1808), Sarbó (1863–1913) Šarbov (1920).
Pre neznesiteľné feudálne podmienky obyvateľstvo (poddaní) sa zachránilo len útekom zo svojich domovov. Šarbov bol preto v rokoch 1712–1714 vyľudnený.
Obyvatelia sa prevažne živili klčovaním lesov, poľnohospodárskou prácou zameranou na chov hovädzieho dobytka, kôz, pestovaním zemiakov, ovsa a ďalších poľnohospodárskych plodín, ktoré v týchto klimatických podmienkach mohli dopestovať. Taktiež pestovali konope a ľan z ktorých tkali plátno. V zimnom období vyrábali šindle a tiež pracovali v lesoch ako drevorubači. Niektorí obyvatelia chodievali na zárobky so záprahom, ako voziari.
V 18. storočí z Makovického panstva mali tu svoje majetky a lesnícky revír členovia rodiny Aspremontovcov, koncom 19. storočia tieto majetky zdedili Sečéniovci.
Od 1. polovice 18. storočia do roku 1857 bola v obci v prevádzke sklárska huta s brusiarňou.
Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 sa obyvatelia obce naďalej, tak ako aj v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie, zaoberali spracúvaním dreva a tiež aj čiastočným poľnohospodárstvom. Od roku 1927 tu bola parná píla na spracovanie bukového dreva, z ktorého sa vyrábali hranoly a podvaly na pripevnenie koľajníc pre novobudované železničné trate.
V čase Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá začala 9. septembra v predhorí Nízkych Beskýd, na území Poľska a pokračovala aj po 6. októbri 1944, po vstupe príslušníkov 1. čsaz na územie Duklianskeho priesmyku, až do novembra roku 1944, do oslobodenia, úplného zničenia obce.
Po oslobodení pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. V čase socializácie dediny úspešne tu pôsobilo jednotné roľnícke družstvo, s dôrazom na chov hovädzieho dobytka. Družstvo okrem vybraných poľnohospodárskych komodít tu spracovávalo seno pre chov dobytka.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1787 mala obec 6 domov a 50 obyvateľov, v roku 1828 mala 8 domov a 73 obyvateľov. V roku 1940 celkom 21 domov, 145 obyvateľov a 23 obyvateľov vyznávajúcich židovské náboženstvo a v roku 2003 spolu 15 domov a 11 obyvateľov. K 31. 12. 2015 mala obec 11 obyvateľov.
V obci ŠARBOV sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bobák, Boršovský, Derco; Humeník; Slimák a Tiško.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Gréckokatolícky kostol zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neoklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1909. Úpravami prešiel v roku 1923. Zariadenie interiéru pochádza z doby vzniku chrámu. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Masívna veža je ukončená zvonovitou helmicou s malou cibuľou.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Šarbov - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šarbov
