Štefan IX.

	Štefan IX. (X.)
	154. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	3. august 1057 – 29. marec 1058
Biografické údaje
Rodné meno	Frédéric de Lorraine
Narodenie	okolo 1020; Lotrinsko, Francúzsko
Úmrtie	29. marec 1058; Florencia, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	3. august 1057
Odkazy
	Štefan IX. na catholic-hierarchy.org angl. ; Štefan IX.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Štefan IX. (X.) (lat. Stephanus Nonus (Decimus)), vl. menom Frédéric de Lorraine (* okolo 1020, Lotrinsko, Francúzsko - † 29. marec 1058, Florencia, Taliansko) bol benediktínsky mních a 154. rímsky pápež (v rokoch 1057 - 1058).

Štefanom IX. sa uzatvára súpis pápežov nesúcich toto meno. Pochádzal z rodu lotrinských vojvodov a skôr než bol zvolený za pápeža pôsobil ako opát benediktínskeho kláštora Monte Cassino.

Ako najmladší syn vojvodu Gonzelona I. Lotrinského bol určený na duchovnú dráhu. Stal sa kanonikom a neskôr arcidiakonom. Veľmi dobré vzťahy mal už s pápežom Levom IX., kedy ako jeden z jeho najbližších spolupracovníkov pôsobil vo funkcii kancelára a knihovníka, i s Levovým nástupcom Viktorom II., ktorý ho v máji 1057 dal zvoliť za opáta kláštora a 14. júna ho povýšil na kardinála baziliky San Crisogono. V roku 1054 sa ako legát zúčastnil na misii do Konštantínopolu, ktorej výsledkom bola tzv. veľká alebo východná schizma.

Po náhlej smrti Viktora II. mu pripadla česť navrhnúť potencionálnych nástupcov zosnulého pápeža. Napriek tomu, že navrhol päť mien, 2. augusta bol zvolený a hneď nasledujúci deň vysvätený on sám.

Od počiatku sa javil ako reformný pápež so skúsenosťami získanými pri vedení opátstva. Presadzoval duchovnú obrodu a odsudzoval mravné poklesky duchovných vrátane simónie. Svojím kancelárom menoval opáta Hildebranda (neskoršieho pápeža Gregora VII.). Ako obdivovateľ diela Leva IX. s úmyslom nadviazať na jeho politiku, plánoval v roku 1058 uskutočniť vojnové ťaženie proti Normanom usadeným na juhu Itálie. V súvislosti s prípravami ťaženia podnikol, napriek podlomenému zdraviu, cestu do Florencie, kde však náhle zomrel. Tu bol i v kostole Santa Reparata pochovaný.

Pred svojou smrťou zaviazal klérus prísahou, aby s voľbou pápeža počkali do chvíle, kým sa z nemeckej misie nevráti Hildebrand. Túžil, aby ho na pápežskom stolci vystriedal jeho najbližší spolupracovník a pokračovateľ reforiem.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

ŠTEFAN IX. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 120 – 121.

Predchodca:
Viktor II.

Pápež
Štefan IX.
(zoznam)

Nástupca:
Mikuláš II.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František