Chránená krajinná oblasť Kysuce
| Chránená krajinná oblasť Kysuce | |
| Chránená krajinná oblasť | |
 Pohľad z Veľkej Rače
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Čadca, Žilina, Bytča, Púchov, Pov. Bystrica, Dolný Kubín |
| Pohorie | Javorníky, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy |
| Súradnice | 49°23′38″S 18°31′23″V / 49,394°S 18,523°V |
| Najvyšší bod | Veľká Rača |
| - výška | 1 236 m n. m. |
| Rozloha | 654,62 km² (65 462 ha) |
| Bióm | les |
| Vznik | 1984 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chránená krajinná oblasť Kysuce je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská.
Krajinu tvoria vrchy flyšového pásma, tvorené pieskovcami, zlepencami, ílovcami a ílovitými bridlicami. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné smrekové monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením lykožrúta smrekového. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete Natura 2000.[1]
Vyhlásená bola v roku 1984 a má rozlohu 65 462 ha. Rozkladá sa na severe Trenčianskeho a Žilinského kraja, na území okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina, v regiónoch Horné Považie a Kysuce. Správa CHKO sídli v meste Čadca.
CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) na Slovensku.[2]
Javornícka časť
[upraviť | upraviť zdroj]Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí masív Makyty na štátnej hranici v Javorníkoch na území obce Lysá pod Makytou, odkiaľ pokračuje na východ cez Lazy pod Makytou, Hornú Marikovú a Papradno do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí Štiavnik, Petrovice až k Veľkému Rovnému. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline Kysuce, kde do CHKO patrí časť medzi Makovom a Turzovkou. Tu vstupuje do Turzovskej vrchoviny a stále severným smerom zaberá územie Korne a Klokočova. Po vstupe do Moravsko-sliezskych Beskýd sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí Olešná, Staškov a Raková, kde končí masívom Veľkého Polomu.
Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako Chránená krajinná oblasť Beskydy.
Maloplošné chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]- Národná prírodná rezervácia Malý Polom
- Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník
- Prírodná rezervácia Čertov
- Prírodná rezervácia Hričovec
- Prírodná rezervácia Klokočovské skálie
- Prírodná rezervácia Polková
- Prírodná rezervácia Veľký Polom
- Prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň
Beskydská časť
[upraviť | upraviť zdroj]Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka Oščadnica v rovnomennej obci oblasťou Kysuckých Beskýd cez Kalinov, Zborov nad Bystricou, Klubinu po Bystrickú dolinu. Tu nadväzuje Kysucká vrchovina a CHKO pokračuje cez Starú a Novú Bystricu do Vychylovky, kde končí na hranici s Oravskými Beskydami a Podbeskydskou vrchovinou. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako Żywiecki park krajobrazowy.
V doline Chmúra sa nachádza Múzeum kysuckej dediny.
Maloplošné chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]- Národná prírodná rezervácia Veľká Rača
- Prírodná rezervácia Čierna Lutiša
- Prírodná rezervácia Javorinka
- Prírodná rezervácia Klubinský potok
- Prírodná rezervácia Zajačkova lúka
- Prírodná pamiatka Vychylovské prahy
- Prírodná pamiatka Vychylovské skálie
- Chránený areál Chmúra
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Opis územia [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Správa CHKO Kysuce [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.