Celestín IV.

	Celestín IV.
	179. rímsky biskup
Pontifikát
	25. október 1241 – 10. november 1241
Biografické údaje
Rodné meno	Goffredo da Castiglione
Narodenie	cca 1180; Miláno, Rímsko-nemecká ríša
Úmrtie	10. november 1241; Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Biskup
Konsekrácia	?
Kardinál
Menovanie	18. september 1227; Gregor IX.
Stupeň	kardinál-kňaz (1227 – 1239); kardinál-biskup (1239 – 1241)
Titulárny kostol	S. Marco (1227 – 1239); S. Sabina (1239 – 1241)
Pápež
Voľba	25. október 1241
Odkazy
	Celestín IV. na catholic-hierarchy.org angl. ; Celestín IV.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Celestín IV. (lat. Caelestinus Quartus), vl. menom Goffredo da Castiglione (* cca 1180,^[1] Miláno – † 10. november 1241, Rím) bol taliansky duchovný a 179. rímsky pápež (v roku 1241). Do cirkevnej histórie sa zapísal ako pápež s jedným z najkratších pontifikátov; na pápežskom stolci sedel iba šestnásť dní (po Urbanovi VII. a Bonifácovi VI. bol Celestínov pontifikát tretím najkratším).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Goffredo da Castiglione pochádzal z Milána a bol šľachtického pôvodu, jeho ujcom bol pápež Urban III. Pôsobil ako kanonik katedrálnej kapituly v Miláne, od 18. júla 1223 do 31. marca 1226 bol kancelárom Milánskej arcidiecézy.^[2] Počas svojej cirkevnej kariéry sa prejavil ako veľmi schopný teológ.

18. septembra 1227 ho Gregor IX. vymenoval za kardinála-kňaza s titulárnym kostolom S. Marco. V roku 1239 bol povýšený na kardinála-biskupa s titulom S. Sabina.^[2]^[1]

25. októbra 1241 bol zvolený za pápeža a zvolil si meno Celestín IV. Vzhľadom ku krátkosti jeho pontifikátu mu nebolo dopriate vykonať žiaden oficiálny akt. Skôr totiž ako mohol podstúpiť obrad intronizácie, na následky podlomeného zdravia zomrel. História tak o ňom zaznamenala hlavne okolnosti jeho zvolenia.

Cirkev i krajina sa v prvej polovici 13. storočia zmietali vo vážnej kríze vyvolanej neustálymi spormi medzi duchovnou a svetskou mocou o posilnenie pápežskej nadvlády na úkor moci rímskeho cisára. Za Gregorovho pontifikátu konflikt vygradoval do otvoreného zápasu medzi pápežom a cisárom Fridrichom II. Tento konflikt bol dlho nerozhodný a neskončil ani Gregorovou smrťou. V takejto chaotickej situácii bolo potrebné zvoliť jeho nástupcu.

Konflikt rozdelil voličov na dva, názorovo sa rozchádzajúce tábory. Každá strana tvrdošijne obhajovala svoje postoje. Bolo teda zrejmé, že k dohode o novej hlave cirkvi tak ľahko nedôjde. Preto dal rímsky ľud voličov zavrieť do schátranej, dnes už neexistujúcej budovy známej pod názvom Septizonium, kde boli vystavení obzvlášť krutým podmienkam. Pod neustálym psychickým a fyzickým nátlakom (jeden z kardinálov dokonca zomrel) tu napokon až po vyše mesiaci zvolili (v druhom kole) Goffreda da Castiglione za nového pápeža. Bolo to určite východisko z núdze, keď bolo potrebné získať čas na novú, slobodnú voľbu.

Napokon sa ukázalo, že zvolením kardinála Castiglioneho získali omnoho menej času ako bolo potrebné. Starý muž s chatrným zdravím sa napokon nedožil ani svojho uvedenia do úradu. Dva dni po voľbe vážne ochorel a o ďalšie dva týždne zomrel. Po jeho smrti nastala devätnásťmesačná sedisvakancia.

Telesné ostatky Celestína IV. boli uložené v Bazilike svätého Petra, presná poloha jeho hrobu je však neznáma.^[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. [Cit. 2023-09-08]. Stránka Pope Celestine IV. (angl.)
↑ ^a ^b ^c MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, Consistory of September 18, 1227 (I): CASTIGLIONI, Goffredo [online]. [Cit. 2023-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Celestín (meno)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Celestín IV.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

CELESTÍN IV. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 154.
S. G. Lozinskij, Dějiny papežství, Horizont, Praha, 1989, ISBN 80-7012-000-2

Predchodca:
Gregor IX.

Pápež
Celestín IV.
(zoznam)

Nástupca:
Inocent IV.

[cath-hier-1] CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. [Cit. 2023-09-08]. Stránka Pope Celestine IV. (angl.)

[salv-mir-card-2] MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, Consistory of September 18, 1227 (I): CASTIGLIONI, Goffredo [online]. [Cit. 2023-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František