Kornel (pápež)

	Kornel
	21. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	marec 251 – jún 253
Biografické údaje
Rodné meno	?
Narodenie	?; ?
Úmrtie	jún 253; Centuricellae, dnešné Civitavecchia
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	marec 251
Svätec
Sviatok	16. september
Odkazy
	Kornel na catholic-hierarchy.org angl. ; Kornel
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Kornel, lat. Cornelius (pôvod mena: pochádzajúci z rodu Cornelia; cornu - roh)^[1] († jún 253, Centuricellae, dnešné Civitavecchia) bol pápežom, na čele rímskej cirkvi v období pontifikátu od marca 251 - do júna 253. Pôvodom bol Riman, patricijského rodu. Vieme o ňom viac ako o vtedajšom cisárovi Trebonianovi Gallovi (251 - 253)

Pápež Kornelius

Pápež Kornelius bol zvolený až rok po smrti svojho predchodcu, pápeža Fabiána († 250).^[2] Voľba nového pápeža bola zámerne odložená pre násilnú perzekúciu cirkvi zo strany cisára Décia (249 – 251). Viacerí možní kandidáti na funkciu hlavy cirkvi boli vo väzení. Vládli cirkvi spoločne, ale navonok pôsobil ako ich zástupca kňaz Novacián. Po pätnásť mesiacov trvajúcej sedisvakancii, keď na jar roku 251 prenasledovanie poľavilo, konali sa volby rímskeho biskupa, ktorých sa vtedy zúčastnila celá obec a väčšina veriacich zvolila za nového biskupa Kornelia. Keďže voľba nepadla na Novaciána, hoci ju sám očakával, vznikol medzi týmito dvoma mužmi konflikt.

V tom období, už za pápeža Kalixta (217 – 222), (ktorý napriek verejnej mienke, bol pri vykonávaní svojho úradu milosrdný – napr. nepotrestal biskupa, ktorý sa dopustil vážneho poklesku, ale nechal ho v úrade) boli v cirkvi nedorozumenia pre postoje k tým veriacim a kňazom, ktorí počas prenasledovania odpadli, ale teraz sa pokladali sami za hriešnikov a činili pokánie.

Kornelius v jedom z jeho prvých listov v latinčine informuje, že rímsku obec roku 253 tvorilo: 46 kňazov, 7 diakonov a 7 subdiakonov, 42 akolytov, 56 lektorov, exorcistov a ostiárov a 1500 vdov a detí (nepochybne siroty po mučeníkoch). Z toho môžeme usudzovať, že sa rímska obec skladala z niekoľko desiatok tisíc kresťanov.^[3]

Keď rímsky cisár Gallus znova začal v júni 252 s prenasledovaním, Kornelius bol uväznený, poslaný do vyhnanstva do Centumcelae (dnes rímsky prístav Civitavecchia) kde zomrel.^[4] Jeho ostatky boli neskôr prevezené do Ríma a pochované vo vlastnej hrobke v Kalixtových katakombách. Jeho náhrobný kameň ako jediný medzi najstaršími pápežskými náhrobkami nesie latinský nápis.

Kornélius je uctievaný ako svätec (jeho pamiatka sa slávi 16. septembra), okrem toho je jeho meno zmieňované v 1. eucharistickej modlitbe.^[5]

Protipápež Novacián

Keďže pápež Kornelius bol pri znovuprijímaní takýchto "padlých" rozvážne zhovievavý, stal sa pre mnohých (hlavne pre prívržencov veľmi prísneho Novaciána) ako pápež neprijateľný. Rozkol nadobudol definitívnej podoby, keď sa proti nemu Novacián postavil a menšina ho zvolila za vzdoropápeža.^[6] Korneliovi vytýkal vlažnosť vo viere a svoj krok sa snažil ospravedlniť tvrdením, že v cirkvi nie je miesto pre ťažkých hriešnikov. Novacián bol talentovaný teológ a prvý spisovateľ v dejinách rímskeho kresťanstva píšuci latinsky. Jeho hlavné dielo „De trinitate“ (O Trojici) je prvým teologickým traktátom v latine. V strete oboch pápežov hral taktiež rolu novacianizmus. Novacián zastával prísnu líniu. Jeho stúpenci založili „cirkev čistých“ (katari) a znovu krstili tých, čo k nim prestúpili.^[7]

Na rímskej synóde na jeseň r. 251 bol pápežov postoj schválený, Novaciánove obvinenia odmietnuté a biskupmi bol vylúčený z cirkvi. Novacián založil svoju vlastnú cirkev, avšak počet jeho stúpencov ostal obmedzený, i keď úporne prosil o zachovanie vernosti všetkých, ktorí pristupovali k stolu Pána, ako ironicky píše Kornelius:

„Keď totiž Novacián po obetovaní darov každému pridelí a poskytne, čo jeho je, núti úbohých ľudí k prísahe namiesto vďakyvzdania. Keď sa chudák chopí chleba, drží ho za ruku a pustí ho až potom, ako zloží prísahu, v doslovnom znení: ,Prisahaj mi pri krvi a tele nášho Pána Ježiša Krista, že ma nikdy neopustíš a nikdy neprebehneš ku Korneliovi!´ “ ^[8] O Novaciánovom ďalšom živote je poznáme veľmi málo, pravdepodobne zomrel v r. 258 mučeníckou smrťou.^[9]

Referencie

↑ DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. Každý deň so svätými 2. diel, Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007, str.90.
↑ FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. 1. vyd. Praha: Zvon, 1995, str.174.
↑ Gelmi (1994), str. 17.
↑ DIAN; JUDÁK, str.90.
↑ FISCHER-WOLLPERT, str.174.
↑ RENDINA, Claudio. Příběhy papežů: dějiny a tajemství : životopisy 265 římských papežů. Vyd. 1. Praha: Volvox Globator, 2005,str.48
↑ FISCHER-WOLLPERT, str.174.
↑ GELMI, Josef. Papežové: od svatého Petra po Jana Pavla II. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, (str. 17.)
↑ WIERUSZ-KOWALSKI, Jan. Encyklopedie papežství. Vyd. 1. V Prahe: Academia, 1994, str.23.

Literatúra

FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. 1. vyd. Praha: Zvon, 1995. ISBN 8071131245
GELMI, Josef. Papežové: od svatého Petra po Jana Pavla II. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 8020404570
WIERUSZ-KOWALSKI, Jan. Encyklopedie papežství. Vyd. 1. V Prahe: Academia, 1994. ISBN 8020001913
RENDINA, Claudio. Příběhy papežů: dějiny a tajemství : životopisy 265 římských papežů. Vyd. 1. Praha: Volvox Globator, 2005. ISBN 8072075748
DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. Každý deň so svätými 2. diel, Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007 ISBN 978-80-7162-679-4

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kornel (pápež)

Externé odkazy

The Catholic Encyclopedia - www.newadvent.org (po anglicky)
Documenta Catholica Omnia - www.documentacatholicaomnia.eu (po latinsky)

Predchodca:
Fabián

Pápež
Kornel
(zoznam)

Nástupca:
Lucius I.

[1] DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. Každý deň so svätými 2. diel, Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007, str.90.

[2] FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. 1. vyd. Praha: Zvon, 1995, str.174.

[3] Gelmi (1994), str. 17.

[4] DIAN; JUDÁK, str.90.

[5] FISCHER-WOLLPERT, str.174.

[6] RENDINA, Claudio. Příběhy papežů: dějiny a tajemství : životopisy 265 římských papežů. Vyd. 1. Praha: Volvox Globator, 2005,str.48

[7] FISCHER-WOLLPERT, str.174.

[8] GELMI, Josef. Papežové: od svatého Petra po Jana Pavla II. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, (str. 17.)

[9] WIERUSZ-KOWALSKI, Jan. Encyklopedie papežství. Vyd. 1. V Prahe: Academia, 1994, str.23.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František