Kyselina glutámová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z L-glutamát)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kyselina glutámová
Kyselina glutámová
Kyselina glutámová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C5H9NO4
Systematický názov Kyselina (2S)-2-aminopentándiová
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 147,130 g/mol
Teplota topenia 247–249 °C
Hustota 1,538 g/cm3
Ďalšie informácie
Číslo CAS L: 56-86-0

L/D: 617-65-2
D: 6893-26-1

Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina glutámová je kódovaná (v potravinárstve E či E620) neesenciálna aminokyselina. Jej soli sa nazývajú glutamany a jej nabitá forma, anión, je glutamát.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na prítomnosť dvoch karboxylových skupín (COOH) v molekule, vykazuje slabú kyslú reakciu, preto sa radí ku kyslým aminokyselinám. Existujú dve formy kyseliny, a to L-glutámová a D-glutámová, ktoré majú rovnaké fyzikálne vlastnosti s výnimkou optickej aktivity. V živých organizmoch sa nachádza len L-forma.

Jej bárnatá a zinočnatá soľ sú zle rozpustné vo vode, čo sa využíva k jej deleniu od zmesi iných aminokyselín.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

V medicíne sa uvažuje o jej využití hlavne pri liečení neurologických porúch, napr. epilepsia, Parkinson, mentálna retardácia, porucha osobnosti, porucha správania (prevažne u detí), k potlačení svalovej dystrofie, hypoglykemickej kóme, pri liečbe žalúdočných vredov...

V potravinárstve sa používa ako stabilizátor farbív alebo ako antioxidant. Značné množstvo kyseliny sa priemyselne premieňa neutralizáciou na glutaman sodný:

HOOC-CH(NH2)-CH2-CH2-COOH + NaOH → HOOC-CH(NH2)-CH2-CH2-COONa + H2O

Funkcia v organizme[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina glutámová sa podieľa na metabolizme tukov, zohráva dôležitú úlohu v detoxikácií amoniaku v organizme. Podieľa sa na prenose iónov draslíka medzi krvným obehom a mozgovým tkanivom.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrába sa priemyselne vo veľkom množstve hydrolýzou bielkovín a následným delením zmesi aminokyselín, hlavne hydrolyzátu kvasiniek, pestovaných na substrátoch obsahujúcich škrob (najmä zemiaky, múka, cukrová repa, melasa...).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]