Pavol I. (pápež)

	Pavol I.
	93. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	29. máj 757 – 28. jún 767
Biografické údaje
Narodenie	?; Rím, Taliansko
Úmrtie	28. jún 767; Rím,Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	29. máj 757
Odkazy
	Pavol I. na catholic-hierarchy.org angl. ; Pavol I.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Pavol I. (* ?, Rím, Taliansko - † 28. jún 767, Rím)^[1] bol 93. pápež. Pápežský úrad zastával od 29. mája 757 do svojej smrti.^[2]

Životopis

Narodil sa v Ríme, bol synom Konštantína z rodiny žijúcej v regióne S. Maria in Via Lata (Via del Corso).^[3]^[4]

Bol diakonom v Ríme, často poverovaný svojim bratom, pápežom Štefanom II., rokovaniami s lombardskými kráľmi. V kúrii mal dôležité postavenie a mal významný podiel na vzniku Pápežského štátu s podporou franského kráľa Pipina III.^[1]

Kandidátom na pápeža bol už ku koncu života Štefana II. Jeho protikandidátom bol arcidiakon Theofylaktos, navrhovaný probyzantskou stranou, ktorá si priala obnoviť dobré vzťahy medzi cisárom a pápežským stolcom. Prednosť nakoniec dostal Pavol, ktorý bol po celý pontifikát Štefanovi nablízku; dvaja bratia po sebe v pápežskom úrade mali zabezpečiť kontinuitu jeho politiky. Vysvätený bol 29. mája 757 ako pápež Pavol I.

Podobne ako jeho brat a predchodca mal veľmi dobré vzťahy s franským kráľom Pipinom III., ktorý mal významný podiel na jeho zvolení. Do obdobia jeho pontifikátu spadajú pokračujúce nezhody s Longobardmi pod vládou kráľa Desideria na severe Talianska aj ich následné urovnanie. Pre konsolidáciu cirkvi sa spojil s Pipinom proti Longobardom aj Grékom; Rím za jeho pontifikátu ovládol Benevento a Toskánsko. Výrazom priateľstva a úcty k Frankom bolo prevezenie pozostatkov sv. Petronily do Ríma; okrem iného bol aj krstným otcom Pipinovej dcéry Gizely. Za jeho pontifikátu sa v Ríme prejavilo rozhodnutie synody, ktorá sa konala v roku 754 v Konštantínopole, kde bolo z iniciatívy cisára Konštantína V. opäť odsúdené uctievanie obrazov (obrazoborectvo čiže ikonoklazmus), čo malo za následok útek mnohých gréckych mníchov do Ríma.

Rovnako ako jeho brat sa Pavol I. zaujímal o výstavbu cirkevných budov (jeho meno je spojené predovšetkým so stavbou kláštora San Silvestro in Capite).

Zomrel 28. júna roku 767 v bazilike sv. Pavla za hradbami, kde bol i pochovaný.^[2] Po troch mesiacoch boli jeho ostatky prenesené do Baziliky svätého Petra.^[2] Jeho sviatok sa slávi 28. júna, v deň jeho smrti.^[1]

Literatúra

Claudio Rendina: Príbehy pápežov. Dejiny a tajomstvo. Praha 2005

Referencie

↑ ^a ^b ^c KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 109.
↑ ^a ^b ^c Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 42.
↑ PAOLO (?-767). [s.l.] : The Cardinals of the Holy Roman Church. [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (anglicky)
↑ PAOLO I. [s.l.] : Enciclopedia dei Papi (2000). [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (po taliansky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol I. (pápež)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pavel I. (papež) na českej Wikipédii a Paweł I (papież) na poľskej Wikipédii.

Predchodca:
Štefan II.

Pápež
Pavol I. (pápež)
(zoznam)

Nástupca:
Štefan III.

[Kelly-1] KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 109.

[Wollpert-2] Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 42.

[PAOLO_767-3] PAOLO (?-767). [s.l.] : The Cardinals of the Holy Roman Church. [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (anglicky)

[PAOLO_I-4] PAOLO I. [s.l.] : Enciclopedia dei Papi (2000). [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (po taliansky)

[1]

[2]

[3]

[4]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František