Michalovce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
3 658 editací
Wikifikácia
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 40: Riadok 40:
| Popis mapy =
| Popis mapy =
| Web = www.michalovce.sk
| Web = www.michalovce.sk
| Commons = Mičigen
| Commons = Michalovce
| Pôvod názvu =
| Pôvod názvu =
| Poznámky = '''Demonym''': ''Michalovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Michalovčan}}</ref>
| Poznámky = '''Demonymum''': ''Michalovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Michalovčan}}</ref>


}}
}}


'''Michalovce''' ({{V jazyku|hun|Nagymihály}}, {{v jazyku|deu|Großmichel}}, [[rómčina|rómsky]] ''Mihaľa'', [[jidiš]] ''Michajlovec'' alebo ''Mychajlovyc'', {{V jazyku|ukr|Михайлівці}}) sú [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]], ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Mesto má rozlohu {{km2|52.81}} a žije tu 37 050 obyvateľov k 1.1.2020.
'''Michalovce''' ({{V jazyku|hun|''Nagymihály''}}, {{v jazyku|deu|''Großmichel''}}, [[rómčina|rómsky]] ''Mihaľa'', [[jidiš]] ''Michajlovec'' alebo ''Mychajlovyc'', {{V jazyku|ukr|Михайлівці}}) sú [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]], ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Mesto má rozlohu {{km2|52.81}} a žije tu 37 050 obyvateľov k 1. 1. 2020.


== Polohopis ==
== Polohopis ==

Verzia z 13:49, 5. august 2020

Michalovce
mesto
Námestie osloboditeľov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Vodný tok Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48,749167°S 21,901389°V / 48.749167; 21.901389
Rozloha 52,81 km² (5 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 35 584 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 673,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Viliam Zahorčák[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD, SZS)
PSČ 071 01
ŠÚJ 522279
EČV (do r. 2022) MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Námestie Osloboditeľov 30
071 01 Michalovce
E-mailová adresa msumi@msumi.sk
Telefón 056 / 686 42 10
Fax 056 / 644 35 20
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Michalovce
Webová stránka: michalovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonymum: Michalovčan[4]

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu 52,81 km² a žije tu 37 050 obyvateľov k 1. 1. 2020.

Polohopis

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m n. m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.

Dejiny

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[5], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Politika

Primátor mesta

Viliam Zahorčák – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených

Mestské zastupiteľstvo

I. volebný obvod – Centrum
  • 1. Daniela Barkasi, RNDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 2. Mirko Gejguš, PhDr., Ing, PhD. – nezávislý kandidát
  • 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 4. Jozef Valiska, MUDr. – nezávislý kandidát
II. volebný obvod – Východ
  • 1. Anna Berešová – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
  • 2. Jana Cibereová, PhDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana
  • 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát
  • 5. Ján Mihalečko, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 6. Ján Várady, Mgr. – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
III. volebný obvod – Juh
  • 1. Miroslav Dufinec, Mgr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 3. Milan Kaplan, Mgr. – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
  • 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 5. Martin Nebesník, Mgr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
IV. volebný obvod – Západ
  • 1. Radovan Geci – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
  • 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 3. Lýdia Sidivárová, RNDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 4. Tímea Sotáková, JUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
V. volebný obvod – Straňany
  • 1. Iveta Jasovská, MUDr. – nezávislý kandidát
  • 2. Filip Kaľavský, Ing. – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
  • 3. Milan Potocký – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
  • 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát
VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec
  • 1. Marián Sabovčík, Mgr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
  • 2. Erika Šimková, Mgr. – Kresťanskodemokratické hnutie

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[6]

Náboženské zloženie obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

  • Rotunda, základy ranostredovekej sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou apsidou z druhej polovice 11. storočia. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku 1951. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v cyrilike.[7] Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea.
  • Základy rotundy
    Základy rotundy
  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia-15. storočia. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca 13. storočia. V 17. storočí bol kostol striedavo katolícky a reformovaný. V roku 1684 vyhorel, obnovený bol až po roku 1724 v duchu baroka. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch 1749-1760 a 1764-1778. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1903 a 1937. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku 1436. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku 1720, pochádza z jezuitského kostola v Užhorode, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková kazateľnica pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza neskororenesančný epitaf z roku 1643 a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia.[8] Priečelie kostola je členené pilastrami, festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený portál ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou.
  • Kostol Narodenia Panny Márie
    Kostol Narodenia Panny Márie
  • Barokové priečelie kostola
    Barokové priečelie kostola
  • Detail štítu
    Detail štítu
  • Portál kostola
    Portál kostola
  • Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1772. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenabmi. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia.[9] Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je je bohato dekorovaný v duchu rokoka, nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb.
  • Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky
    Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky
  • Uhorský erb nad portálom kostola
    Uhorský erb nad portálom kostola
  • Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1893-1898. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku 1994.[10] Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo vimperku je umiestnený erb Stáraiovcov.
  • Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
    Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
  • Portál kaplnky
    Portál kaplnky

Ostatné pamiatky

  • Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého vodného hradu. Od polovice 18. storočia vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viecerými úpravami, naposledy v 30. rokoch 19. storočia, ktoré mu dali súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica.[11] V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola.
  • Stáraiovský kaštieľ
    Stáraiovský kaštieľ
  • Areál kaštieľa
    Areál kaštieľa
  • Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1927-1929. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou.[12]
  • Radnica
    Radnica
  • Groszov palác, dvojpodlažná secesná stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku 1905. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku 1970.[13] V objekte sídlila Dunajská banka a hatel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako lodžia otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány.
  • Groszov palác
    Groszov palác

Divadlo

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícké Divadlo Pri fontáne.

Múzeá

Stráraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri želežničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku

Parky

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Prírodné zaujímavosti

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Rekreáciu pri vode ponúka Zemplínska šírava, ktorá sa nachádza 3 km od mesta.

Školstvo

Galéria pod holým nebom

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

Šport

Osobnosti mesta

Rodáci

Pôsobili tu

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
  6. ↑ http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279
  7. ↑ Michalovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. ↑ Michalovce - Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. ↑ Michalovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. ↑ Michalovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michalovce

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michalovce&oldid=7070890“