Bujačí vrch (Belianske Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bujačí vrch
vrch
Pohľad od juhu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 1 946,9 m n. m.
Súradnice 49°13′49″S 20°15′44″V / 49,2302°S 20,2621°V / 49.2302; 20.2621
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup nie je prístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bujačí vrch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bujačí vrch[1] (1 946,9 m n. m.[2][3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.[4] Nie je turisticky prístupný.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je severne situovaný Ždiar, severozápadne ležia Podspády a Tatranská Javorina, východne Lendak a južne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bujačí vrch leží v juhovýchodnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Prednými Jatkami (2 012 m n. m.) a Skalnými vrátami (1 620 m n. m.).[4] Severným smerom sa nachádza Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.) a Tokáreň (1 219 m n. m.), východným leží Skalka (1 069 m n. m.), Pálenica (1 175 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Faixová skala (1 489 m n. m.), južným Stežky (1 530 m n. m.), Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a západným Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Predné (2 012 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).[4] Severné svahy odvodňuje Tokárenský a Babí potok do riečky Biela, voda z južných odteká prítokmi Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.[3] Juhovýchodne sa nachádza Chata Plesnivec. Na juh od Bujačieho vrchu ležia tzv. Komíny, skalné útvary a Rakúsky chrbát, severne sa nachádzajú lesy nazvané Jahňacie. Vrchol je výborne viditeľný z Doliny Kežmarskej Bielej vody a Doliny Zeleného plesa a tiež z obce Ždiar.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[6] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a okolité vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, Stolické, Volovské a Slanské vrchy, Čierna hora, Branisko, Bachureň, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný. Juhovýchodne stojí Chata Plesnivec, od ktorej vedie zeleno značený turistický chodník južným úbočím vrchu k Veľkému Bielemu plesu.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
  3. a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]