Figovník obyčajný
| Figovník obyčajný | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ficus | |
| Synonymá | |
| Caprificus insectifera Gasp.
Ficus caprificus Risso | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
.jpg)
Figovník obyčajný[2] (iné názvy: mimo taxonómie: figovník[3][4], hovorovo: figa[5], zastarano: fík[6][7]; lat. Ficus carica) je kultúrna rastlina (strom alebo ker) z rodu figovník (Ficus). Jej zložený plod sa nazýva figa.
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Figovník obyčajný je veľmi stará kultúrna rastlina. Často splanieva. Pôvodom je zo Stredného východu a západnej Ázie, ale už od staroveku sa kultivuje a dnes sa pestuje po celom svete ako okrasná rastlina a ovocný strom.[8][9] Na lokálnych miestach v Ázii a Severnej Amerike sa stal naturalizovaným druhom.[10][11] Dnes ju nájdeme zdomácnenú v páse území od západného Stredozemia po severovýchodnú Indiu. Pestuje sa niekoľko storočí aj na Slovensku v teplých oblastiach vo vinohradoch alebo na rôznych chránených miestach, ale jej pestovanie u nás nie je rentabilné a figovník často vymŕza.[2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Figovník obyčajný je opadavý strom alebo ker, vysoký obyčajne do 10 m, maximálne 15 m. Listy sú jednoduché troj- alebo päťlaločnaté, dlhé 10 až 30 cm. Borka je svetlosivà, neskôr hnedosivá, rozpraskaná. Niektoré zdroje uvádzajú, že ide o jednodomú rastlinu, iné, že ide o dvojdomú rastlinu. O plode pozri nižšie.[12][2]
V rámci druhu existuje veľká variabilita a druh má tisíce kultivarov.[1]
Miazga a nezrelé ovocie sú jedovaté. Miazga dráždi oči.[1]
Plod (figa)
[upraviť | upraviť zdroj]Figovník obyčajný má - podobne ako ďalšie figovníky - zložený plod, presnejšie súplodie, ešte presnejšie: súplodie typu sykónium (pričom ako sykónium mnohé zdroje označujú len alebo aj súkvetie, ktoré súplodiu predchádza). Toto súplodie (prípadne aj súkvetie) sa nazýva aj figa, pričom v užšom zmysle pojem figa nezahŕňa nejedlé figy, nazývané kaprifigy či kozie figy (t.j. taxón Ficus carica sylvestris).[13]
Sykónium je dužinatá banka obsahujúca na vnútornej stene svojej vnútornej dutiny najprv veľa kvetov, neskôr veľa plodov. Sykónium má hruškovitý s malým otvorom na špičke, ktorý umožňuje prístup opeľovačov ku kvetom.[14]
Z fíg sa robia džúsy, kompóty, marmelády, vína, likéry, perníky a cukrovinky; upražené tvoria zložku kávovín; inokedy sa sušia a kandizujú. Čestvé obsahujú 20 % cukrov, sušené až do 75 % cukrov. Používajú sa ako preháňadlo, močopudný prostriedok, na liečbu chudokrvnosti, obličkových kameňov, ochorení srdca a ciev. Rozvarené sa používajú na kloktanie pri bolestiach hrdla, pri kašli, bolestiach pľúc, ochorení hlasiviek, pri opuchoch a pod.[15][2]
Priemerný obsah látok a minerálov[16]
[upraviť | upraviť zdroj]Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v čerstvých figách.[17]
| Zložka | Jednotka | Priemerný obsah | Prvok (mg / 100 g) | Priemerný obsah | Zložka (mg / 100g) | Priemerný obsah |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Voda | g / 100 g | 23,6 (*) | Na | 57 | vitamín C | 1 |
| Bielkoviny | g / 100 g | 3,3 | K | 890 | vitamín D | 0 |
| Tuky | g / 100 g | 1,5 | Ca | 73 | vitamín E | - |
| Cukry | g / 100 g | 48,6 | Mg | 29 | vitamín B6 | 0,24 |
| Celkový dusík | g / 100 g | 0,52 | P | 73 | vitamín B12 | 0 |
| Vláknina | g / 100 g | 6,9 | Fe | 2,2 | karotén | 0,06 |
| Mastné kyseliny | g / 100 g | stopy | Cu | 0,47 | tiamín | 0,07 |
| Cholesterol | g / 100 g | 0 | Zn | 0,6 | riboflavín | 0,09 |
| Energia | kJ / 100 g | 889 | Mn | 0,5 | niacín | 0,7 |
(*) Pravdepodobne chybný údaj, skutočnosti zodpovedá skôr hodnota 83,6% vody
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c LANSKY, Ephraim Philip; PAAVILAINEN, Helena Maaria. Figs the genus ficus. [Cit. 2019-07-01]. (po anglicky)
- ↑ a b c d Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Eleonóra Michalková. Zväzok V/3. Bratislava : Veda, 2006. 342 s. ISBN 80-224-0922-7. S. 55-56.
- ↑ figovník. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 162.
- ↑ Delphine. Figovník - Ficus Carica - Encyklopédia - FLORA.sk ( KVETY - ZÁHRADA - CHALUPA - LIFESTYLE - ZDRAVIE ) [online]. flora.sk, [cit. 2019-03-29]. Dostupné online.
- ↑ figa. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ fík. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 398.
- ↑ fík. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- ↑ The Fig: its History, Culture, and Curing, Gustavus A. Eisen, Washington, Govt. print. off., 1901
- ↑ RHS A-Z encyclopedia of garden plants. United Kingdom : Dorling Kindersley, 2008. ISBN 1405332964. S. 1136.
- ↑ Flora of China Ficus carica Linnaeus, 1753. 无花果 wu hua guo
- ↑ Biota of North America Program 2014 county distribution map [online]. . Dostupné online.
- ↑ figovník. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 390.
- ↑ Pozri vysvetlenie a zdroje uvedené v rozlišovacej stránke figa.
- ↑ IVAN ČEPIČKA, FILIP KOLÁŘ, PETR SYNEK. Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza. Praha : Národní institut dětí a mládeže MŠMT ČR, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-86784-50-2. (česky) S. 54
- ↑ figa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 389.
- ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fík na českej Wikipédii.
- ↑ McCance a Widdowson's :The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Figovník obyčajný
Wikislovník ponúka heslo Figovník obyčajný
