Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)
Kostol Loretánskej Panny Márie | |
rehoľný kostol | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava I |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Náboženstvo | |
- cirkev | rímskokatolícka |
- provincia | západná |
- arcidiecéza | Bratislavská arcidiecéza |
- dekanát | Bratislava - Stred |
- farnosť | sv. Martina |
Adresa | Uršulínska 1, Bratislava |
- súradnice | 48°08′42″S 17°06′34″V / 48,144981111111°S 17,109378055556°V |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 1 |
- počet veží | 1 |
Štýly | renesancia, barok |
Výstavba | 1659 – 1663 |
Vlastník | Rímska únia Rádu sv. Uršule |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 101-224/2 |
- dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
Wikimedia Commons: Kostol Loretánskej Panny Márie | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol Loretánskej Panny Márie, ľudovo Uršulínsky kostol je renesančná sakrálna stavba rehole uršulínok v historickej zóne Bratislavy, v okrese Bratislava I. Je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[1]
História výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]V novembri 1535 v talianskej Brescii vznikla na popud Angely Merici rehoľa sestier uršulínok. Ako hlavné poslanie si zvolili výchovu mladých dievčat a žien. Čoskoro sa rád rozšíril do viacerých oblastí Európy. V druhej polovici 17. storočia sa rehoľné sestry usadili v Prešporku (v prvom meste vo vtedajšom Uhorsku) a hneď nato začali vyvíjať svoju činnosť. V roku 1676 im bolo na základe listiny ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho povolené rozšírenie činnosti v celej krajine.
Dnešný kostol rehole uršulínok si v rokoch 1659 – 1663 pôvodne postavili bratislavskí protestanti. Jednoloďová stavba v renesančnom slohu vyrástla na samom okraji vtedajšieho mesta, tesne pri jeho severných hradbách (okrem neho už v Bratislave mali evanjelici kostol stojaci oproti mestskej radnici) .
Prešporskí protestanti však kostol užívali iba krátko (do roku 1670), pretože po odhalení Vešeléniho sprisahania im bol odňatý a v roku 1672 ho pridelili uršulínkam. Tie ho zasvätili Loretánskej Panne Márii.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešná stavba až na malé výnimky je vzhľadovo totožná so stavbou protestantov. Hlavná fasáda je orientovaná do ulice. Zakončená je drevenou hranolovou vežičkou so zvonicou, pôvodne pokrytou šindľovou strechou. V roku 1683 strecha zhorela a novú strechu, už v barokovom štýle s cibuľovitým tvarom, pokryli medeným plechom.
Kostol je zariadený jednoducho. Dominuje mu neskorobarokový polychrómovaný hlavný oltár z poslednej štvrtiny 18. storočia so stĺpovou architektúrou. V strede retabula je nika so sochou čiernej Panny Márie. Sochu Loretánskej Panny Márie daroval uršulínkam v roku 1684 neskorší arcibiskup Leopold Kolonič. Oltár je doplnený sochami patrónov rehole - svätej Barbory, svätej Uršule, svätej Kataríny Alexandrijskej a svätej Agnesy.
Bočné oltáre svätej Anny a svätého Augustína majú stĺpovú drevenú architektúru so štítovým nadstavcom; drevo je polychrómované a pozlátené. Architektúry oltárov vznikli v poslednej štvrtine 18. storočia. V retabule oltára svätej Anny je ústredný obraz svätice s malou Máriou; v nadstavci je menší obraz svätej Barbory. Po stranách sú sochy svätého Jozefa a svätého Jána Krstiteľa. V retabule oltára svätého Augustína je ústredný obraz svätca so svätou Monikou. V nadstavci je obraz svätej Agnesy, po stranách sú umiestnené sochy svätého Zachariáša a svätého Jána Evanjelistu. Autorom obrazov je Martin Speer, pravdepodobne v roku 1739, sochy sú dielom Petra Brandenthala.
Kazateľnicu z druhej štvrtiny 18. storočia tvorí zavesené baňaté rečnisko so sochami Mojžiša a starozákonného veľkňaza Árona a baldachýn so sochou svätého Michala archanjela.
Pri príležitosti 10. výročia navštívenia Bratislavy Jánom Pavlom II. bol v roku 2006 odkrytý a posvätený bronzový reliéf dnes už zosnulého pápeža. Reliéf pochádza z dielne slovenského sochára Jána Borka.
Na stavbu kostola nadväzuje budova kláštora rehole.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-17]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
- A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988