Kráľova hoľa
Kráľova hoľa | |
vrch | |
Pohľad na Kráľovu hoľu zo Skaliska (1 293,1 m n. m.)
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický kraj |
Okres | Brezno |
Obec | Šumiac |
Pohorie | Nízke Tatry |
Povodie | Hornád, Hron, Váh |
Nadmorská výška | 1 946,1 m n. m. |
Súradnice | 48°52′59″S 20°08′21″V / 48,88296°S 20,13911°V |
Najľahší výstup | z obce Šumiac po turistickej značke |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier |
Kráľova hoľa (nem. Königsberg) (1 946,1 m n. m.)[1] je najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Kráľova hoľa poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.
Pod Kráľovou hoľou pramenia rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa.
Zo Šumiaca ide na vrchol cesta, kde je meteorologická stanica (v jej priestoroch je otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov) a sídlo Horskej záchrannej služby. Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prespať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie je udržiavaná).
Prístup
- po značke z obce Liptovská Teplička
- po značke z obce Spišské Bystré cez Smrečínske sedlo (1 442 m n. m.)
- po značke z obce Šumiac
- po značke z obce Telgárt cez vrch Kráľova skala (1 690,3 m n. m.)
- po značke z obce Telgárt
- po značke zo západu po hlavnom hrebeni zo Strednej hole (1 875,9 m n. m.)
- cestou z obce Šumiac
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Vrchol Kráľovej hole
-
Pohľad na Kráľovu hoľu (vpravo) zo Skaliska (1 293,1 m n. m.)
Geológia
Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorov až pararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.[2]
Pozri aj
Referencie
- ↑ Turistická mapa 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa 1 : 50 000. 7. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-681-1.
- ↑ Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľova hoľa