Marcel I.

	Marcel I.
	30. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	máj alebo jún 308 – 309 alebo 310 ?
Biografické údaje
Rodné meno	?
Narodenie	?; ?
Úmrtie	309 alebo 310; ?
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	máj alebo jún 308
Svätec
Sviatok	16. január
Odkazy
	Marcel I. na catholic-hierarchy.org angl. ; Marcel I.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Marcel I. bol 30. pápež katolíckej cirkvi. Dátum narodenia je neznámy. Za pápeža bol zvolený v máji alebo júni v roku 308 a zomrel v roku 309 alebo 310.

Po smrti pápeža Marcelína v roku 304 Diokleciánove prenasledovanie kresťanov pokračovalo s mimoriadnou krutosťou. Po jeho abdikácii a nástupe nového cisára Galeria v októbri 306 mali kresťania v Ríme relatívny pokoj, aj tak trvalo takmer dva roky, než sa cirkev skonsolidovala natoľko, aby mohol byť zvolený nový biskup rímsky.

Marcel prevzal vedenie cirkvi vo veľkom neporiadku. Modlitebne i pohrebiská boli skonfiškované a bežné aktivity cirkvi boli prerušené. Bez pevného vedenia sa množili rôzne odštiepenecké názory a odpadlíci z čias perzekúcie sa domáhali opätovného prijatia do kresťanskej komunity bez akéhokoľvek trestu.

Podľa Liber Pontificalis Marcel rozdelil územie Ríma na 25 okrskov v ktorých ustanovil predstaviteľov cirkvi dozerajúcich na prípravy uchádzačov o krst svätý a organizujúcich verejné pokánia odpadlíkov. Okrem toho boli zodpovední za riadny pohreb mučeníkov a uctenie ich pamiatky. Dal vybudovať aj nový cintorín Cemeterium Novellae na Via Salaria v blízkosti katakômb sv. Priscily. Dochoval sa list do Antiochie, v ktorom uvádza, že rímska cirkev je hlavou celého kresťanstva a že bez súhlasu rímskeho biskupa sa nesmie konať žiadny cirkevný snem.

Marcel vystupoval ako prísny zástanca cirkevných predpisov, a to najmä v otázke návratu odpadlíkov do cirkvi. Podľa niektorých správ bol tento postoj nielen kritizovaný jeho odporcami, ale dokonca sa spor preniesol do ulíc a vyvolal verejné nepokoje. Podľa jednej verzie cisár Galerius, aby znovu nastolil poriadok, dal Marcela vyhnať z mesta.

Niektoré pramene uvádzajú ako dátum smrti 16. január 310, ale nie je jasné či ide o dátum smrti alebo pohrebu. Bol pochovaný ako jeho predchodca v katakombách sv. Priscilly.

Podľa historika Mommsena nebol Marcel pápežom, ale len administrátorom ustanoveným riadiť cirkev do zvolenia nového pápeža. Podľa neho je 16. január 310 skutočne dátumom úmrtia Marcela a Eusébius bol zvolený za pápeža ešte za Marcelovho života 18. apríla 309. Pre toto tvrdenie však nie sú vierohodné dôkazy.

Pamiatku sv. Marcela uctieva katolícka cirkev 16. januára.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marcel I.

Externé odkazy

Katolícka encyklopédia (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marcel I. na českej Wikipédii.

Predchodca:
Marcelín

Pápež
Marcel I.
(zoznam)

Nástupca:
Eusébius

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František