Veľký Žabí štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′17″S 20°5′23″V / 49,18806°S 20,08972°V / 49.18806; 20.08972
Veľký Žabí štít
vrch
Wyzni Zabi Staw Bialczanski.jpg
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 263 m n. m.
Súradnice 49°11′17″S 20°5′23″V / 49,18806°S 20,08972°V / 49.18806; 20.08972
Najľahší výstup chodecky - I, len s horským vodcom.
Prvovýstup J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda a druhovia
 - dátum 26. júl 1905
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Żabi Szczyt Wyżni
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Žabí štít (poľ. Żabi Szczyt Wyżni) je výrazný pohraničný uzlový štít v severnej rázsoche, vybiehajúcej z Rysov a oddeľujúcej Bielovodskú dolinu od poľskej Doliny Rybieho potoka. Cez vrchol prechádza aj hranica oblasti zákazu horolezectva, týkajúca sa aj jeho 500 – metrovej trojuholníkovej severnej steny. Žabia Bielovodská dolina, do ktorej stena spadá, je rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Južnú hranicu oblasti zákazu tvorí spojnica Veľký Žabí štít – Ťažké (České) pleso.

Často býva nepresne označovaný ako "Vyšný Žabí štít".

Topografia[upraviť | upraviť kód]

Od Malých Rysov ho oddeľuje Česká štrbina, od Mlynára na SV zasa Mlynárovo sedlo. Druhá, pohraničná vetva na SZ pokračuje cez Vyšné Bielovodské sedlo na Žabí Mních, Malý Žabí štít a Sedem Granátov. Z nich hranica zbieha do potoka Biela voda (Bialka) .

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Horolezecké výstupy[upraviť | upraviť kód]

  • 1905 Prvý výstup, cez Vyšné Bielovodské sedlo J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda, A. Kroebl, S. Krygowski, T. Lopuszański, J. Bachleda, J. Karpiel, J. Maruszarz a J. Stópka, chodecky.
  • 1909 Prvovýstup S. Porebski cez Ťažkú (Českú) štrbinu, I.
  • 1959 Zimná tragédia v severnej stene: J. Biedermann, J. Panfil a M. Hensol zahynuli v lavíne, ktorá ich zmietla až do plesa.

Horolezecky najzaujímavejšia bola práve 500-metrová severná stena s ťažkými cestami, napr. Orlowski – Źulawski VI, alebo cesta bratov Krížovcov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VI. diel, Šport 1979.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]