Ľadový štít
| Ľadový štít | |
| vrch | |
 Ľadový štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 627,3[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°11′55″S 20°10′58″V / 49,1985°S 20,1829°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | John Ball, W. Richter, C. Ritter |
| - dátum | 1843 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ľadový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľadový štít[2] (2 627,3 m n. m.[3][4]; poľ. Lodowy Szczyt, nem. Eistaler Spitze, maď. Jégvölgyi csúcs) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 16 km severne od Popradu.[5] Juhovýchodným smerom stojí Téryho chata.[4] Je tretí najvyšší štít Tatier a Poliaci ho považovali za najvyšší vrch Vysokých Tatier.[6]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Zachovalo sa latinské meno Mons Anserinus a nemecké Gans, ktoré použil Juraj Buchholtz na svojej panoráme Tatier v roku 1717. Meno Gans (Hus) vyplýva z hojne na štíte rastúcej siverzii plazivej (Siverzia reptans), ktorú pre veľkú podobnosť považovali za mochnu husiu (Potentilla anserina), v spišsko-nemeckom nárečí Ganserich alebo Gänserich. Súčasný názov sa objavuje v písomnostiach z 19. storočia a je odvodený z mena Ľadovej dolinky. Sneh a ľad v tejto dolinke pretrváva aj počas letného obdobia. Štít jurgovskí pytliaci nazývali aj Wielki Kolba, z nemeckého mena Malej Studenej doliny Kolbachtal.[6][7]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[8] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[2] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[4] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ľadový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Baraními rohmi (2 526 m n. m.), presnejšie medzi Ľadovou štrbinou (Malým Ľadovým štítom) a Ľadovou priehybou (Zadným Ľadovým štítom). Na západ z neho vybieha Suchý hrebeň. Najmohutnejšími stenami spadá na sever a severozápad, tie sa však málo lezú kvôli dlhým nástupom. Tam sa nachádzajú aj večné snehové (firnové) polia, ktoré dali štítu názov. Obľúbenejšia je východná stena nad Kotlinou Piatich spišských plies, blízko Téryho chaty.[6]
Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.) a Svinka (2 163 m n. m.), východne Kolový štít (2 418 m n. m.), Čierny štít (2 434 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Veľká lomnická veža (2 211 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[4]
Vrch sa týči nad Suchou a Zadnou Javorovou dolinou na západe, ktorými odteká voda do Javorinky v povodí Dunajca, východne leží Malá Studená dolina, ktorou vodu odvádza Malý Studený potok do rieky Poprad. Juhovýchodne v Kotline Piatich spišských plies stojí Téryho chata.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[9] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka nadmorskej výške ponúka nerušený výhľad na mnohé vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny a mnohé pohoria a vrchy stredného a východného Slovenska a južného Poľska.[10]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Neďalekým Sedielkom prechádza 
zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate.[5]
Na vrchol vedú trasy malej obťažnosti – I, ale Ľadový štít je prístupný len s horským vodcom. Navyše cesta od Sedielka cez Malý Ľadový štít s obchádzaním hrebeňa je orientačne náročná, zo severu „cez Koňa“ zasa exponovaná.[11]
Výstupy
[upraviť | upraviť zdroj]Nie je vylúčené, že prví vystúpili na končiar pytliaci, lovci kamzíkov. Prvý písomný údaj o výstupe sa zachoval z roku 1835. Výstup podnikli traja berlínski vysokoškoláci Karl Hartlaub, Alexander Keyserling a Alexander Blasius. Známy je aj výstup na vrchol v roku 1843, kedy na vrchol vystúpili J. Ball (Angličan), W. Richter, C. Ritter, maďarský maliar s neznámym menom a traja sprievodcovia z poľského Jurgova. Vystúpili Suchým žľabom na Ľadovú štrbinu a na vrchol. Dňa 28. decembra 1891 prví v zimnom období vystúpili na Ľadový štít Theodor Wundt a horský vodca Jakub Horvay. Prvou obeťou bola barónka Mittnachtová zo Stuttgartu. Dňa 23. septembra 1911 v alkoholickom opojení, po oslave výstupu na vrchol, počas zostupu na hrebeni stratila rovnováhu.[7][12]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vzadu Ľadový štít z Kolového štítu, sprava lesklé platne „Koňa“ -
Téryho chata, vľavo Široká veža, vpravo Malý Ľadový štít a Ľadový štít -
Prostredný hrot a Ľadové štíty
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
- ↑ ONDŘÍČEK, Jaroslav. Theodor Wundt v Tatrách. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 1, s. 8-9.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Studené doliny
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľadový štít
