Železničná stanica Košice
| Košice | |
 Prijímacia budova: pohľad zo Staničného námestia | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Prevádzkovateľ | ŽSR, RAIL Group a.s. |
| Dátum otvorenia | 1860 |
| Bývalý názov | Košice hlavná stanica |
| Prevádzkové informácie | |
| Počet nástupíšť | 3 |
| Počet nástupných hrán | 17 |
| Prístup k nástupištiam | cez Staničné námestie (podchody) |
| Predaj cestovných lístkov | vnútroštátne, medzinárodné |
| Počet cestujúcich | ~30 000 denne |
| Železničné trate | |
| 160, 169, 180, 188, 190 | |
| Poloha | |
| 48°43′21″S 21°16′04″V / 48,722477°S 21,267804°VSúradnice: 48°43′21″S 21°16′04″V / 48,722477°S 21,267804°V | |
  Poloha stanice v rámci Slovenska
| |
Železničná stanica Košice (počas krátkeho obdobia Košice hlavná stanica) je najdôležitejšou železničnou stanicou mesta Košice. Patrí medzi najmodernejšie železničné stanice na Slovensku.[1]
Nachádza sa vo východnej časti širšieho centra mesta a slúži železničnej doprave od 14. augusta 1860, kedy bola sprevádzkovaná trať z Miskolca.[2] Neskôr pribudla trať do Prešova (napojenie na Prešovsko-tarnovskú železnicu), Košicko-bohumínska železnica do Žiliny a Čiernej nad Tisou. Od roku 1896 vedie z Košíc trať aj do Turne nad Bodvou a po dobudovaní Jablonovského tunela vznikla v roku 1955 južná trasa do Zvolena.
Z Košíc jazdia štátni dopravcovia Železničná spoločnosť Slovensko, České dráhy, maďarské železnice MÁV a súkromné spoločnosti RegioJet a LeoExpress. Okrem štandardných prímestských liniek sa z Košíc dá cestovať priamo do Budapešti, Viedne, Prahy a Bratislavy.[3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1857, pred príchodom cisára Františka Jozefa I. s manželkou cisárovnou Alžbetou, upravilo mesto celú plochu vtedajších mestských lúk, zároveň vybudovalo množstvo ciest a taktiež postavilo dobový pavilón vo švajčiarskom štýle. K výstavbe železničnej stanice v roku 1859 prispelo mesto tým, že predmetné rozsiahle lúky darovalo Potiskej železnici. Táto skutočnosť výrazne pomohla k výstavbe okolitých železníc a prepojeniu samotných Košíc s mestami Uhorska. V priebehu rokov 1859 – 1860 tu bola vybudovaná prvá trať spájajúca Košice s Miškovcom. Testovacia jazda sa uskutočnila 5. júla 1860 a od 14. augusta začali premávať pravidelné vlaky. Stanici dominoval blok dvoch prevádzkových budov, ktoré boli navzájom spojené centrálnou dvoranou. Okolie stanice pozostávalo z vodárenskej veže, remíz a výhrevní pre osobné vagóny, žeriavov, skladišťa, prijímacej budovy a nástupíšť, ktoré boli zastrešené drevenou konštrukciou. Konštrukcia zhorela v roku 1908.[2][4][5][6][7][8]
V roku 1886 pribudla pri stanici budova pošty a v roku 1891 bola upravená centrálna staničná budova. Starú budovu nahradila nová, navrhnutá v štýle francúzskej novorenesancie. Za projektom stál budapeštiansky architekt Jozef Hubert.[2][4][9][10] V roku 1967 začala výstavba ďalšej novej stanice podľa návrhu Ota Žiaka. Nová stanicu stavali Košické pozemné stavby a stála 90 miliónov korún. Otvorená bola 29. decembra 1973 a verejnosti slúžila až do roku 2011, kedy začala komplexná rekonštrukcia.[2][5][6][7][11][12]
.jpg)
Modernizácia
[upraviť | upraviť zdroj]  | |
| Adresa | Staničné námestie 1, 040 01 Košice |
|---|---|
| Súradnice | 48°43′21″S 21°16′04″V / 48,722477°S 21,267804°V |
| Dátum otvorenia | 14. august 1860 |
| Vlastník | ŽSR |
| Prevádzkovateľ | ŽSR, RAIL Group a.s. |
| Počet obchodov | 31 |
| Prenajímateľná plocha | 2 663 m² (28 664 ft²) |
| Podlažia | 3 |
| Supermarket | Lidl |
| Električky | 2 3 5 6 R1 |
| Autobusy | 10 15 16 17 19 21 23 24 27 29 30 33 57 |
| Nočné spoje | N1 N2 N3 N4 N5 N6 N7 |
| Slogan | "Miesto, kde vybavíš VŠETKO" |
| Prístup pre vozíčkarov |  áno |
| info@stanicakosice.sk | |
| Web | stanicakosice.sk/ |
Rekonštrukcia stanice do dnešnej podoby začala v auguste 2011 a ukončená bola v roku 2016. Rekonštrukciou vzniklo v priestoroch stanice nákupné centrum, ktoré má 31 prevádzok.[13] V roku 2011 bol kvôli Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011 zrevitalizovaný aj predstaničný priestor.[14][15] Rekonštrukcia stanice zahŕňala:[16]
- Vstupnú halu
- Prevádzkové priestory
- Komerčné priestory (bez výškovej budovy)
Architektom novej stanice sa stal Róbert Zvara.[5][17] Rekonštrukcia v réžii súkromnej spoločnosti bola ukončená v roku 2016 a obsahovala vybudovanie obchodov, reštaurácií a ďalších služieb. Železničná spoločnosť Slovensko získala vynovené zákaznícke centrum[18] a nachádza sa tu výkonné pracovisko sekcie riadenia dopravy Železníc Slovenskej republiky – Oblastného riaditeľstva Košice.[19]
Od roku 2019 má ŽSR zámer zrekonštruovať aj nástupištia a koľaje. Rekonštrukciou by mali prejsť nástupištia číslo 1, 2 a 3 a zároveň by malo prísť ku komplexnej rekonštrukcii železničného zvršku koľaje 1b, respektíve 3b a obnove koľají č. 1, 3a, 5, 6, 7, 8, 9 a 11.[20][21][22]
Železničné trate
[upraviť | upraviť zdroj]- Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
- Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
- Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
- Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
- Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
Spoje
[upraviť | upraviť zdroj]Na stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych a medzinárodných kategórii (Os, R, RR, REX, EC, EN, IC, SC). Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou.
Vnútroštátna doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Z košickej stanice odchádzajú diaľkové vnútroštátne vlaky na nasledujúce smery:[23]
InterCity – smer Bratislava hl. st.- EuroNight – smer Humenné
- Regionálny rýchlik – smer Bratislava hl. st. a Trenčín
- Regional Express – smer Čierna nad Tisou, Humenné a Prešov
- Rýchlik – smer Bratislava hl. st., Bratislava-Nové Mesto, Prešov a Humenné
1.jpg)
2.jpg)
3.jpg)
4.jpg)
5.jpg)
6.jpg)
7.jpg)
Medzinárodná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodná doprava je poskytovaná štátnou spoločnosťou ZSSK (asistencia – České dráhy a MÁV) a súkromnými spoločnosťami RegioJet a LeoExpres. Z košickej stanice odchádzajú medzinárodné vlaky na nasledujúce smery:[23]
-
InterCity – smer Bratislava hl. st. a Viedeň 
SuperCity – smer Praha hl. n. (ZSSK)- EuroCity – smer Praha hl. n. (LeoExpress)
- EuroCity – smer Praha hl. n. (RegioJet)
EuroCity – smer Budapest-Keleti pu- EuroNight – smer Praha hl. n.
-
Regionálny rýchlik – smer Bratislava hl. st., Trenčín a Mukačevo
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TASR. FOTO: Železničná stanica v Košiciach patrí podľa ŽSR medzi najkrajšie [online]. Košice: dnes24.sk, 2017-02-27, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KOROTNOKY, Ľudovít. Železničná stanica, vstupná brána do mesta. KOŠICE V SKRATKE (Košice: Mesto Košice), 02 2021, roč. 01, čís. 2/2021, s. 18. EV 5973/21.
- ↑ Železničná spoločnosť Slovensko. Vyhľadanie spojenia [online]. Bratislava: Železničná spoločnosť Slovensko, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b ŠIMKOVÁ, Cecília. Stará košická železničná stanica [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-10-07, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2018-03-12 z originálu.
- ↑ a b c GAJDOŠOVÁ, Alžbeta. Košická stanica oslavuje 160 rokov [online]. Košice: stanicakosice.sk, 2020-08-10, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Železnice Slovenskej republiky. Košická železničná stanica oslavuje 160. výročie [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2020-08-13, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2022-05-26 z originálu.
- ↑ a b TASR. Košická železničná stanica jubiluje [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2020-08-14, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Železničná stanica v Košiciach oslavuje 160 rokov [online]. Bratislava: News and Media Holding, 2020-08-14, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Budova starej Železničnej stanice [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ STRNKOVÁ, Zuzana; GEMBICKÝ, Juraj. KPÚ Košice - Príbeh budovy Železničného riaditeľstva v Košiciach [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2020-05-14, rev. 2020-06-18, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rok 1973: Košice dostali novú železničnú stanicu [online]. vtedy.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Cassovia.sk. Košice od roku 1900 až po dnešok [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Stanica Košice. Obchody [online]. Košice: stanicakosice.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ SABO, Kristián. Opravu košickej stanice chcú začať tento rok [online]. Bratislava: Petit Press, 2010-01-20, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ PODHORSKÁ, Kveta. Priestor pred košickou stanicou upravia [online]. Bratislava: Petit Press, 2011-03-17, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Rekonštrukcia železničnej stanice [online]. Košice: kosice-foto.sk, 2014-03-11, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2014-03-20 z originálu.
- ↑ GAJDOŠOVÁ, Alžbeta. Košice majú stanicu 3. tisícročia aj vďaka architektovi RÓBERTOVI ZVAROVI [online]. Košice: stanicakosice.sk, 2019-03-12, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ AUGUSTÍN, Radoslav. Košická železničná stanica je úspech, vyzerá takto [online]. N Press, 2016-02-29, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-01 z originálu.
- ↑ Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online. Archivované 2019-10-19 z originálu.
- ↑ TOMAŠKOVIČOVÁ, Jana. Nástupištia košickej železničnej stanice čaká rekonštrukcia [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2019-09-04, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ KOŠICE:DNES. ŽSR vyhodnocuje ponuky na obnovu košických nástupíšť a železničných koľají [online]. Košice: kosicednes.sk, 2020-07-19, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ SITA. Na stanici v Košiciach plánujú obnoviť nástupištia a koľaje [online]. Bratislava: Petit Press, 2019-08-19, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b ŽSR. Plán radenia vlakov [online]. Bratislava: Železničná spoločnosť Slovensko, 2021-03-12, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná stanica Košice
