REPUBLIKA
Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V
| REPUBLIKA | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 12. júl 2002 (ako HZD) 21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU) 9. marec 2021 (ako REPUBLIKA) |
| Predseda | Milan Uhrík |
| Najviac poslancov | 1 (NR SR 2019) 1 (EP 2021) |
| Volebný výsledok | 0,06 % (Voľby do NR SR 2002) 0,21% (Voľby do EP 2019) |
| Ideológie | priama demokracia (historicky) konzervativizmus (historicky) |
| Politické spektrum | politický stred (historicky) |
| IČO | 31811761 |
| Počet členov | ▼ 50 (31.12.2018) |
| Medzinárodné organizácie | |
| Európska politická strana | Aliancia pre Európu národov (2004-2009) |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Kopčianska 3756/10 851 01 Bratislava |
| Farby | Červená, Modrá |
| Web | hnutie-republika.sk/ |
REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu, skratka HZD) je slovenská mimoparlamentná politická strana pôsobiaca od roku 2002. Pôvodne vznikla z rád odídencov z HZDS okolo Ivana Gašparoviča. Po jeho zvolení za prezidenta SR v roku 2004 sa strana stala marginálnou. Posledným predsedom strany ako HZD bol Jozef Grapa. V decembri 2018 sa strana pretransformovala na stranu HLAS ĽUDU.[1] Jej predsedom sa stal bývalý zakladajúci člen HZD a v období rokov 2016 – 2020 poslanec NR SR, odídenec zo strany SME RODINA – Boris Kollár, Peter Marček.[2] V marci 2021 stranu prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA.[3][4][5]
História
Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.[6]
Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala. V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.[7] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila na bez mandátu 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.
V marci 2021 sa objavili informácie, že cez Petra Marčeka ovládli HLAS ĽUDU odídenci zo strany ĽSNS okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, aby sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.[7] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.[7] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.[8]
Volebné výsledky
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.
| Rok volieb | Voľby do | pomer hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 2002 | Národná rada SR | 3,28 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2004 * | Európsky parlament | 1,69 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2006 | Národná rada SR | 0,63 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2019 | Európsky parlament | 0,21 % | 0 | 25. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2020 | Národná rada SR | 0,06 % | 0 | 21. miesto | neúčasť v parlamente |
* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou
Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus.
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 3,1 | 4,0 | 3,3 | 4,1 | 3,3 | 2,2 |
| 2005 | 2,5 | 2,0 | 2,8 | 2,1 | 1,6 | 2,2 | 1,7 | 2,7 | 2,6 | 2,3 | 3,3 | 2,7 |
| 2006 | 2,2 | 2,4 | 2,6 | 1,3 | 1,5 | 2,3 | 1,2 | 1,0 | 1,2 | 0,8 | 1,6 | 1,1 |
| 2007 | 0,6 | 1,2 | 0,9 | 0,7 | 1,0 | 0,9 | 1,5 | 0,9 | 1,7 | 0,8 | 0,8 | 1,0 |
| 2008 | 0,8 | 0,8 | 0,8 | 0,5 | 1,7 | 0,8 | 1,5 | 0,9 | 1,2 | 0,5 | 2,2 | 0,9 |
| 2009 | 1,2 | 1,2 | 0,7 | 2,0 | 1,1 | 1,9 | . | 0,3 | 1,2 | 0,7 | 0,3 | 0,9 |
| 2010 | 0,8 | 1,0 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
Politici strany
Články o politikoch Hnutia za demokraciu sú uvedené v kategórii Politici HZD.
Vedenie HZD zvolené na kongrese strany 18. februára 2006:
- Jozef Grapa – predseda
- Rudolf Žiak – podpredseda pre zahraničie, kultúru a šport
- Marta Aibeková – podpredsedníčka pre humanitné vedy
- Adrián Kromka – podpredseda pre legislatívnu oblasť a mládež
- Jozef Šimko – podpredseda pre verejnú správu
Predsedovia HZD
| Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Ivan Gašparovič |  |
12. júl 2002 | 17. apríl 2004 |
| 2 | Jozef Grapa |  |
17. apríl 2004 | 12. december 2018 |
| 3 | Peter Marček | 12. december 2018 | 21. december 2018 |
Predseda strany HLAS ĽUDU
| Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Peter Marček | 21. december 2018 | 9. marec 2021 |
Predseda REPUBLIKA
| Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Milan Uhrík | 9. marec 2021 | súčasnosť |
Členská základňa
Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.[9] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.[10]
Referencie
- ↑ Marček chce vo voľbách kandidovať. Zatiaľ však nevie za ktorú stranu [online]. Glob Zoznam, 9.8.2019, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Výpis z registra politických strán a politických hnutí [online]. Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca Petra Marčeka stranu, premenovali ju na Republika [online]. Denník N, 2021-03-09, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
- ↑ AKTUALITY.SK. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Výročná správa za rok 2012 – Hnutie za demokraciu [online]. www.nrsr.sk, 29.8.2013, [cit. 2013-09-06]. Dostupné online. ((po slovensky))
- ↑ Výročná správa za rok 2017 – Hnutie za demokraciu [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.