Dolina Chochołowska
| Dolina Chocholowska | |
| dolina | |
 Dolina Chochołowska. Pohľad od Chaty PTTK na Polane Chochołowskej. Vzadu je Kominiarski Wierch
| |
| Štát |  Poľsko
|
|---|---|
| Región | Malopoľské vojvodstvo |
| Okres | Tatranský |
| Obec | Kościelisko |
| Pohorie | Západné Tatry |
| Povodie | Dunajec |
| Súradnice | 49°14′40″S 19°48′42″V / 49,244444°S 19,811667°V |
  Poloha v Poľsku
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Dolina Chocholowska | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
.jpg)
Dolina Chochołowska je najväčšia a najdlhšia dolina v poľských Tatrách, nachádzajúca sa na západnom okraji poľských Západných Tatier. Orograficky je ľavým oddelením Doliny Czarnego Dunajca. Zaberá plochu 35 km² a je dlhá 10 km. Administratívne leží na území obce Witów.
Opis doliny
[upraviť | upraviť zdroj]V jej dolnej časti, ktorá je dlhá približne 4 km vytvára hlbokú roklinu (úvoz), v ktorej, tak ako v Doline Kościeliskej sa nachádzajú úžiny nazvané brány. Sú dve: Niżnia Brama Chochołowska a Wyżnia Brama Chochołowska. Hornú časť doliny rozdeľujú tri hlavné ramená: Dolina Starorobociańska, Dolina Chochołowską Wyżnią a Dolina Jarząbczą. Okrem nich v doline je ešte viacero menších, ako sú: Mała Sucha Dolina, Wielka Sucha Dolina, Dolina Huciańska, Dolina Dudowa, Dolina Trzydniowiańska, Głębowiec, Dolina Długa, Dolina Kryta, Wielkie Koryciska, Małe Koryciska a viacero žľabov.
V doline prevládajú dva typy hornín. Hornú južnú časť, povyše Wyżnej Bramy Chochołowskej, tvoria kryštalické horniny – rula a žula. V dolnej severnej časti prevládajú sedimenty – bridlice, kriedové vápence a triasové dolomity. Geologický pôvod týchto častí údolia je tiež odlišný. Hornú časť doliny povyše Wyżniej Bramy Chochołowskej vytvoril ľadovec. Dolnú časť, kde nebol ľadovec, modeloval Chochołowski Potok. Príroda tu vytvorila mnohé krasové objekty, z ktorých za povšimnutie stojí najväčšia jaskyňa Szczeliną Chochołowską. Ani jedna jaskyňa však nie je prístupná.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Dolina nesie meno niekoľko kilometrov od nej vzdialenej obce Chochołów. Bola tu už v 16. storočí. Jej obyvatelia sa usadili v priestore pod Volovcom (poľ. Wołowiec) a Bobrovcom (poľ. Bobrowiec). Veľké poľany poskytovali roľníkom a pastierom veľa užitočného priestoru na chov dobytka a oviec. V roku 1930 70 valachov páslo na nich približne 4000 oviec, a 280 pastierov dobytok. V doline bolo veľmi veľa pastierskych kolíb a salašov.
Dolina Chochołowska mala bohatú banícku minulosť. Už v 16. storočí sa tu rozvinula banícka a hutnícka činnosť, ktorá pretrvala do druhej polovice 19. storočia. Spracovávala sa tu železná ruda. Najskôr v hutníckych peciach v doline, neskôr rudu prevážali po Droge pod Reglami do huty v Kuźnicach.
Prví turisti spoznávali dolinu v 19. storočí. Pred prvou svetovou vojnou dolinu navštevovali najmä horolezci a lyžiari, členovia zakopanského Lyžiarskeho oddielu Towarzystwa Tatrzańského, ktoré postavilo Chatu na Starorobociańskej Równi. V rokoch 1930 – 1932 Warszawski Klub Narciarski (slov. Varšavský lyžiarsky klub) postavil veľkú Chatu PTTK na Polane Chochołowskej. To výdatne podporilo rozvoj turistických a lyžiarskych aktivít v doline.
Počas druhej svetovej vojny sa turistické chaty stali základňou poľských a sovietskych partizánov. V roku 1939 sa tu precvičovali diverzantské skupiny generálneho štábu poľskej armády. Počas vojnových rokov a bojov nemeckej armády s partizánmi, nemeckí vojaci chaty podpálili, zhoreli aj salaše a senníky. Nemci v doline postrieľali väzňov a rukojemníkov. Nemecká armáda rabovala okolité lesy pre potreby Luftwaffe v Czarnym Dunajci.
Príroda
[upraviť | upraviť zdroj]Dve tretiny doliny sú porastené smrekovými lesmi. V dolnej časti prevládajú dolinné lesy s prímesou buka, jedle a borovice, ktorá je tu v najväčšej miere zastúpená v poľských Tatrách. Pôvodný les sa zachoval na Hotarzu v hornej časti Doliny Chochołowskiej. Uprostred lesov na východnom ramene Bobrovca sa vypínajú veže Mnichy Chochołowske a Siwiańske Turnie. Štíty a hrebene okolitých vrchov sú trávnaté, najatraktívnejšie pohľady ponúkajú na jeseň. Farebný kolorit ponúkajú jasnočervené porasty čučoriedok a brusníc, fialové vresy, žlté kvety psice tuhej (Nardus stricta), a to všetko uprostred tmavozelených porastov kosodreviny. Atraktívne sú senníky a salaše na poľanách, ktoré sú stále vypásané. Na jeseň rozkvitajú koberce krokusov, jesienky obyčajnej (Colchicum autumnale) a mnohých iných. Rastie tu v poľských Karpatoch zriedkavá šabrina pošvatá (Conioselinum tataricum), pichliač belohlavý (Cirsium eriophorum), sklenobyľ bezlistá (Epipogium aphyllum), kortúza Matthioliho (Primula matthioli = Cortusa mathili), ostrica málokvetá (Carex pauciflora) a mnohé iné.
Najzaujímavejšia je časť Wielkich a Małych Korycisk a Siwiańskich Turni. Dolina Chochołowska je domovom divokej zveri. Žije tu raticová zver, medvede, svište a veľa iných druhov, ktoré tu nachádzajú veľmi dobré podmienky pre život.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Zo Zakopaného na parkovisko na Siwej Polane premávajú autobusy. Ďalej sa dá pokračovať pešo. Čas túry do doliny: 2:10 h, ↓ 1:45 h
Turistický „vláčik“ alebo konský povoz prepravuje peších turistov zo Siwej Polany každú polhodinu na Polanu Hucisku. Vedie tam aj cyklotrasa. Vstup do doliny je spoplatnený. Na Siwu Polanu je možné prísť autom. Z parkoviska do doliny vedie chodník so 
značkou. Do doliny je možné dostať aj po iných turistických chodníkoch, ktoré sú opísané v turistických sprievodcoch.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Chochołowska
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Chochołowska na poľskej Wikipédii.
